Europoslankyňa Lexmann vyzýva obnoviť pozíciu vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu
Post, ktorý zastával Ján Figeľ, je už rok neobsadený, hoci Európska komisia ešte v júli deklarovala, že ho obnoví. K výzve sa pripojili desiatky europoslancov.
V otvorenom liste Európskej komisii žiada Miriam Lexmann (EĽS/KDH) o čo najskoršie obnovenie mandátu osobitného vyslanca na podporu a ochranu slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ.
Informuje o tom KDH na svojom webe.
Europoslanci stupňujú niekoľkomesačnú aktivitu s cieľom opätovne vymenovať osobitného vyslanca. Úlohou na tejto medzinárodne dôležitej pozícii je zabezpečiť rešpektovanie slobody myslenia, náboženského vyznania alebo viery. „Potrebujeme úrad s viacročným funkčným obdobím a odborným tímom pracovníkov, ktorý bude pomáhať chrániť slobodu myslenia, vierovyznania a brániť náboženské menšiny najmä v tzv. tretích krajinách, kde sú často prenasledované a utláčané. Jeho menovaním Komisia vyšle signál, že EÚ je odhodlaná postaviť sa na stranu obetí násilia všade vo svete a bojovať proti ich prenasledovaniu pre náboženstvo alebo vieru,“ vysvetľuje dôležitosť pozície Miriam Lexmann.
Štúdia Pew Research Center o globálnych obmedzeniach náboženstva odhaľuje, že v 83 krajinách sveta bola v roku 2017 zaznamenaná vysoká alebo veľmi vysoká úroveň náboženských obmedzení a konfliktov. Prenasledovanie má pritom stúpajúcu tendenciu. Sloboda myslenia a náboženského vyznania, alebo aj právo neveriť sú pritom základným právom každého človeka, ktoré garantujú medzinárodné dohovory.
„Prenasledovanie na základe náboženstva či viery navyše prispieva k migračným vlnám a súvisiacim bezpečnostným výzvam, ktoré ohrozujú aj bezpečnosť EÚ. Podpora slobody náboženského vyznania a viery je nielen v súlade s hodnotami, na základe ktorých má EÚ konať smerom k zahraničiu, ale je nevyhnutná aj pri posilňovaní našej úlohy riešiť globálne výzvy,“ zdôrazňuje Lexmann, ktorá aktuálnou výzvou EK nadväzuje na dlhodobú snahu obnoviť post vyslanca. K výzve sa doposiaľ pripojilo 48 europoslancov naprieč krajinami a politickým spektrom, okrem iných aj bývalý predseda Európskeho parlamentu Antonio Tajani.
Európsky parlament už pri viacerých príležitostiach požadoval posilnenie úlohy EÚ pri podpore slobody náboženského vyznania alebo viery. Vyplýva to aj zo záväzkov v Akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu. Europoslanci ním odporúčajú posilniť samotný mandát osobitného vyslanca. „Cielené útoky na náboženské slobody v ostatných rokoch preukázali potrebu cielenejšej a naliehavejšej reakcie,“ dopĺňa Lexmann.
Európska komisia vytvorila tento post po prvý raz v roku 2016 a prvým osobitným vyslancom EÚ pre náboženskú slobodu vo svete bol slovenský politik Ján Figeľ. Jeho poverenie sa skončilo v novembri 2019. Komisia v júli tohto roka oznámila, že pozíciu opätovne obnoví, čo privítala odborná verejnosť i viacero ľudsko-právnych organizácií a nadácií, ako aj predstavitelia náboženských organizácií a cirkví po celom svete. Doposiaľ však osobitný vyslanec vymenovaný nebol.
Úlohou osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu je monitorovať a vyvíjať aktivity k ochrane slobody myslenia a vierovyznania, ako aj podpora prenasledovaným náboženským skupinám i jednotlivcom vo svete.
Dnes treba vedieť
Generálna prokuratúra zrušila paragrafom 363 obvinenie bývalému vyšetrovateľovi a funkcionárovi NAKA Marianovi Kučerkovi. Expolicajt čelil stíhaniu pre prijímanie úplatku. Peniaze mal vziať za to, že pomohol príbuznému bývalého ministra Petra Žigu. Dôvodom zrušenia stíhania Marianovi Kučerkovi bolo podľa prokuratúry závažné porušenie zákona. (tvnoviny.sk)
Macron nemieni urobiť zmeny vo vláde ani rozpustiť parlament
Okrem politickej krízy, ktorú vyvolala dôchodková reforma, francúzska vláda zápasí aj s rastúcimi problémami s verejným poriadkom a rizikom narušenia chodu ekonomiky.
Lívia Vašáková
Neschválenie viacerých zákonov by zásadne ohrozilo plnenie plánu obnovy
Osobitne upozornila, že v programe aktuálnej marcovej schôdze parlamentu je zaradené hlasovanie o novele školského zákona spolu so sprievodnými novelami ďalších troch zákonov.
Patriarcha Bartolomej chce litovskú pravoslávnu cirkev odčleniť od Moskvy
Spadať by mala po novom pod Konštantínopol.
Progresívne Slovensko priznalo, že v posledných voľbách celkom netrafilo hlavnú tému, zameralo sa na boj proti extrémistom a ušiel mu boj proti korupcii. Túto chybu nechce zopakovať, preto pozýva na kandidátku Jaroslava Spišiaka, ktorý by mal byť stelesnením boja proti zločinu. Ale bude toto témou volieb? Komentuje Eva Čobejová.
Švédsky futbalista Zlatan Ibrahimovič dúfa, že si zahrá aj na ME 2024 v Nemecku. Štyridsaťjedenročný útočník je blízko k prekonaniu rekordu talianskeho brankára Dina Zoffa, ktorý si v kvalifikácii ME 1984 obliekol reprezentačný dres vo veku 40 rokov a 90 dní. (tasr)
V korupčnej kauze Dušana Kováčika vypovedal bývalý šéf policajných odposluchov
O úplatku špeciálnemu exprokurátorovi v súvislosti s jeho kauzou nič nevie, ani o knihe, nič nevybavoval a všetko sú to len snahy o jeho diskreditáciu.
„Putin nepredvídal masívnu vojnu, myslel si, že ruská armáda veľmi rýchlo obsadí veľkú časť Ukrajiny, že to veľká časť Ukrajincov podporí, lebo sa považujú za ‚ruských ľudí‘. No a on sa stane idolom nielen v Rusku, ale tak ako Hitler po anexii Rakúska, aj idolom všetkých antiglobalistických síl. To bolo jeho snom. Bol to ďalekosiahly plán,“ hovorí známy ruský historik Andrej Zubov.
Pre detských lekárov z Ukrajiny bude jednoduchšie pracovať na Slovensku
„Prvá skúška spôsobilosti je 19. apríla a hneď potom môžu nastúpiť do práce,“ povedal premiér Heger v televízii Markíza.
Kauza Valčeky
Petrov opisoval, ako podnikateľ Štefan Žiga údajne odovzdal peniaze Slobodníkovi
Dávať mu vraj kvartálne 20- až 30-tisíc eur „na réžiu“.