Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
14. október 2020

Ponuré časy

Nehaňte Oravu či východniarov, tie rodinné klany majú čosi do seba

Je totiž pravdepodobné, že vďaka veľkým rodinám zvládne Orava či severovýchod Slovenska pandémiu lepšie. Minimálne psychicky.

Nehaňte Oravu či východniarov, tie rodinné klany majú čosi do seba

EASYFOTO TASR - Miroslava Mlynárová

Facebooky a internety sú plné aktuálnych čiernych vtipov. Niektoré pobavia. Napríklad ten, že je už zakázané spievať známu ľudovú pesničku Na Orave dobre, na Orave zdravo.

Smiech, no aj isté pohŕdanie sa teraz vzniesli na hlavy zadubených Oravčanov, ale aj Bardejovčanov či Stropkovčanov, ktorí aj v čase pandémie robia veľké svadby a rodinné oslavy. Najmä tu na západe Slovenska a v Bratislave sa obzvlásť na tých tvrdohlavých Oravčanov či neposlušných východniarov aj hneváme. Napríklad za to, že si nevedia predstaviť svadbu, na ktorej by bolo menej ako sto ľudí. A že urobia všetko pre to, aby takú veľkú svadbu či rodinnú oslavu mali.

Netreba sa viazať na rodinu, lebo sociálny systém v severských krajinách je dokonalý, o všetko sa postará. Zdieľať

Iste, teraz v čase korony je ideálny život, aký praktizujú trebárs Švédi. Viac ako polovicu švédskych domácností tvorí jeden človek. Teda v jednom byte jedna osoba. Prenos v rodine vylúčený. Mladí Švédi opúšťajú najrýchlejšie zo všetkých Európanov domov svojich rodičov, osamostatňujú sa niekedy medzi osemnástimi a devätnástimi narodeninami.

Svadby už ani veľmi neuznávajú, niektorí dokonca ani spoločné bývanie so svojím partnerom. Netreba sa priveľmi viazať na rodinu, lebo sociálny systém v severských krajinách je dokonalý, o všetko sa postará. Určite aj o perfektné služby psychoterapeutov.

Preto švédsky celebritný epidemiológ Anders Tegnell môže experimentovať v tejto krajine, kde ľudia majú dôveru v štát, v jeho sociálny systém a kde obyvatelia radi žijú sami. (Ale preto im nesmie zatvoriť reštaurácie. Lebo kde by sa potom tie samostatne žijúce bytosti stretávali?)

Pripomeňme si z detstva čosi také prapodivné, ako je Pipi Dlhá Pančucha. Nebolo aj vám napokon ľúto toho malého švédskeho dievčatka, ktoré vraj malo zábavný život, ale žilo samo bez rodičov vo veľkom dome?

Ak by Pipi žila na Orave, mala by tak štyroch-piatich súrodencov, na prízemí domu by žila babka s dedkom, o dva domy ďalej druhí starí rodičia a dedina by bola plná jej bratrancov, sesterníc, tiet a ujov.

A nedokážeme si už ani nahovárať, že tá ponurosť bude trvať len pár dní či týždňov. Zdieľať

Žiť sám je v čase pandémie svojím spôsobom veľmi komfortné, lebo nikoho neohrozujete. Nemusíte tŕpnuť, či nenakazíte svoju osemdesiatročnú mamu, ktorá býva na prízemí trojgeneračného domu. Netrápite sa, či deti nedonesú chorobu zo škôlky. A nemusíte sa rozčuľovať, keď početnú rodinu posunie do karantény stredoškolák, ktorý bol na tajnej párty.

V jednočlennej domácnosti máte všetko vo svojich rukách, máte to plne pod kontrolou. Pohoda. Len neochorieť. Potom je trochu problém. Môže sa stať, že budete vo svojom byte sám zavretý dlhé týždne, že tam budete sám ležať s horúčkou odkázaný na láskavosť priateľov či susedov, ktorí vám donesú pred dvere nákup. Ale keď to sám nezvládnete, môžete sa dať hospitalizovať.

Mimochodom, Česi si už všimli, že nezanedbateľné percento hospitalizovaných pacientom s covidom sú sociálne prípady, teda ľudia, ktorí by už mohli byť prepustení z nemocnice, ale o ktorých sa nemá kto postarať. Český minister zdravotníctva tvrdí, že u nich je to vyše štyridsať percent hospitalizovaných ľudí.

Máme pred sebou ponuré časy. Toto slovo je veľmi presné a nedokážeme si už ani nahovárať, že tá ponurosť bude trvať len pár dní či týždňov.

Už sme sa dozvedeli, že po druhej vlne príde možno tretia. Dokonca už vieme aj to, že ľudia, ktorí sa uzdravili z covidu, nie sú uchránení pred opätovnou nákazou.

Nemecký Inštitút Roberta Kocha zverejnil informáciu, že ak sa aj do roku 2021 objaví účinná vakcína, bude určená najmä pre najviac ohrozené skupiny a nie pre širokú verejnosť. Preto rúška, odstup, ale aj premiestnenie voľnočasových aktivít do vonkajších priestorov tu budú dlhší čas, ako sme dúfali. Budeme obmedzovať svoje sociálne kontakty zo strachu, aby sme sa nenakazili, aby sme nenakazili.

Ale bude nám čoraz viac chýbať ľudská blízkosť, dotyky, objatia, podanie si rúk. Orúškovaní nevidíme ani úsmev na tvári druhého človeka, možno budeme čoraz viac vidieť len smutné, apatické či vyľakané oči.

Druhá vlna môže byť pre ľudskú psychiku oveľa viac devastujúca ako tá prvá. Zdieľať

Český psychiater Tomáš Rektor v rozhovore pre Denník N hovorí: „Myslím, že druhá vlna môže byť pre ľudskú psychiku oveľa viac devastujúca ako tá prvá. Práve preto, že prvú vlnu sprevádzalo hektické úsilie a obrovská nádej. Teraz sa nádej trochu stratila. Nedokážem však vôbec odhadnúť, čo sa bude diať, ak ďalšia vlna bude trvať niekoľko mesiacov.“

Rúška, ktoré sme tak nadšene šili na jar, už nie sú symbolom záchrany, obetavosti, spolupatričnosti či vlastenectva, ale nášho podrobenia sa situácii, zmierenia sa s ňou. Nie každý to znáša dobre. Preto pribúda tých, ktorí nechcú byť súčasťou orúškovaného stáda. Lebo rúška sú už symbol, nie iba užitočná zdravotná pomôcka.

Inzercia

Teda nebude tu s nami len koronavírusová pandémia, ale aj epidémia depresií a úzkostných stavov.

Práve v tomto čase bude výhodou silné zázemie v rodine a aj odhodlanosť nečakať len na pomoc od štátu, nevyplakávať, ako ma štát okradol, ako sa nikomu nedá veriť, ale spoliehať sa na seba, svoje schopnosti, flexibilitu, a aj na svoju rodinu, že ma podrží.

A to je typické pre Oravu či severovýchod Slovenska. Tieto regióny sú ďaleko od centra a oveľa viac ako na štát sa tu ešte stále spoliehajú na svoju rodinu, na svoje možnosti a schopnosti.

Môžeme sa čudovať, že taká oslava päťdesiatky je v týchto regiónoch veľkou udalosťou. Že oslávenec je ochotný dať za oslavu veľké peniaze a pozvať ľudí z polovičky zemegule. A tí ľudia aj prídu. Nepozvať niekoho, to je ako vylúčiť ho z klanu.

Okrem toho tie veľké oravské svadby nie sú len pre zábavu, či pre upevnenie rodinných zväzkov a záväzkov. Vyzbiera sa tu aj dosť peňazí a keď potom mladí stavajú dom, rodina príde na brigádu. A stavať dom treba, lebo Orava je stále regiónom s veľkou pôrodnosťou. Taká rodina s piatimi deťmi potrebuje dom. Zrušiť veľké svadby a rodinné oslavy - to je ako zrušiť fungovanie celého tohto klanového systému. So všetkými jeho zápormi aj prednosťami. Ale tie prednosti môžu byť v čase epidémie podstatné.

Je to súčasť ich života a fungovania, rešpektovať len nevyhnutné a byť mierne povznesený nad to, čo nariaďuje štát. Zdieľať

Štát sa v týchto regiónoch vníma ako čosi otravné. Často je tu aj silný pocit, že Bratislave sa neoplatí veriť. Pred pár dňami som telefonovala so svojím príbuzným z východu. Hneval sa, či sme sa my tu v Bratislave všetci „zošaleli“. A bolo mi jasné, že „Bratislave“ dovolí meniť svoj život len do takej miery, ako uzná sám za vhodné.

Veľké rodiny na severovýchode Slovenska či na Orave, ktorým sme sa posmievali alebo nimi pohŕdali pre tie veľké svadby, budú žiť do veľkej miery svoj život aj naďalej. V niečom sa prispôsobia, v niečom nie. Sú ochotné rešpektovať len úplne nevyhnutné a budú tak iritovať svojou povznesenosťou nad tým, čo nariaďuje štát. Pre nich je dôležité, aby fungovala rodina, aby sa rodinné zväzky v čase pandémie nerozpadli, aby sa rodinný klan nedrobil. Ale o svojich starých a chorých príbuzných sa budú starať. Nehovoriac o tom, že v týchto regiónoch ešte celkom nevytesnili ani smrť zo svojho vnímania sveta. A stále je tu aj silná viera, že smrť nie je definitívny koniec.

Ideme do ponurých čias. A nie som si istá, či tie tvrdohlavé oravské rodiny či východniarski mudrlanti nevyjdú z týchto čias lepšie ako izolovaní veľkomestskí ľudia úzkostlivo dodržujúci všetky nariadenia vlády, hygienika, ale čoraz viac padajúci do depresií a úzkostí.

 

 

 

 

 

 

Odporúčame