Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
02. máj 2008

Vatikánsky recept na ľudskosť

„Dámy a páni, dejiny kráčajú vpred, vyvstávajú nové situácie i snahy spájať ich s novými právami.“ Tieto slová predniesol Benedikt XVI. vo svojej odvážnej reči na pôde OSN v New Yorku, kam vkročil ako tretí pápež v histórii počas svojej aprílovej návštevy USA. Už sme si zvykli vnímať hlavu Cirkvi ak...

„Dámy a páni, dejiny kráčajú vpred, vyvstávajú nové situácie i snahy spájať ich s novými právami.“ Tieto slová predniesol Benedikt XVI. vo svojej odvážnej reči na pôde OSN v New Yorku, kam vkročil ako tretí pápež v histórii počas svojej aprílovej návštevy USA. Už sme si zvykli vnímať hlavu Cirkvi ako zástancu mieru a zmierenia, k bielej postavičke akosi neodmysliteľne patrí úloha advokáta trpiacich po celom svete. Tá 81-ročná dôstojná šedivá hlava nám však predkladá viac ako len diplomatické frázy. Aj tentoraz povedal Benedikt XVI. medzinárodnému spoločenstvu pravdu o podstate súčasných problémov.

Tesne pred pápežovou návštevou Spojených štátov amerických velili zahraničným spravodajským stranám denníkov informácie o hlade, umieraní od hladu a nepokojoch pre hlad v južnej časti Amerického kontinentu, ale aj v Ázii a v Afrike. Ceny obilia, sóje, kukurice a ryže, kľúčových potravín v týchto regiónoch, neúmerne stúpajú. Môže za to zvýšený dopyt, ropa, zlá exportná politika, ale aj výroba biologických palív v Európskej únii a v Spojených štátoch. Mnohí z nás sa nad týmito správami pozastavovali s previnilým pocitom: doteraz sme ani neregistrovali, že sa u nás vyrábajú biopalivá z obilnín.

Každý umelý zásah do prirodzeného poriadku vecí niečo stojí. Keď sa rozhodneme z potravín vyrábať palivá, musí sa to niekde prejaviť. Čo v dnešnom globalizovanom svete znamená, že sa to prejaví na opačnej pologuli - tej chudobnejšej. Aj preto Benedikt XVI. v New Yorku povedal, že najslabšie regióny planéty ostávajú na okraji celkového rozvoja a čelia nebezpečenstvu, že budú zakúšať iba negatívne dôsledky globalizácie.

Prečo je slabším súdené miesto posledných? Lebo silnejší by musel poprieť mnohé prirodzené sklony, aby svoju pozíciu nevyužil pre seba. Keď si už vyrába z potravín biopalivá, ťažko bude zrazu rúcať svoje továrne, znehodnocovať investície a znova od podlahy plánovať energetické zabezpečenie svojej krajiny. Podobne by sme mohli na politickú šachovnicu vyložiť potravinové dotácie, obchody so zbraňami a ďalšie figúrky, rozostavené pre bežného človeka príliš nezrozumiteľne.

Organizácia Spojených národov vznikla preto, aby sa nimi hýbalo spoločne a v záujme spoločného dobra. Spoločné rozhodovanie je však už dlho v hlbokej kríze. Jej dôvody pomenoval Benedikt XVI. priamo na pôde amerického hostiteľa jasne: „mnohostranná dohoda sa podriaďuje rozhodnutiam niekoľkých vyvolených“. Jeho kritika padala aj na hlavu americkej zahraničnej politiky. Rozlišovať dobro jednotlivcov a národov je náročná úloha. Podľa Benedikta XVI. si to vyžaduje kolektívnu akciu, lebo sa ukazuje, že zveriť túto zodpovednosť výlučne jednotlivým štátom môže prekážať sociálnej spravodlivosti.

Inzercia

Taká sociálna spravodlivosť, po akej volá hlava Cirkvi, rešpektuje dôstojnosť a práva osoby. Mocné krajiny na čele medzinárodných inštitúcií tiež rady omieľajú slovo práva, ale bez tohto úzkeho spojenia s človekom ako takým. Preto Benedikt XVI. využil 60. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a svoju návštevu v OSN aj na to, aby povedal: "Nemožno pripustiť, aby sa nám zatemnil fakt, že univerzálne sú nielen práva, ale aj ľudská osoba, podmet týchto práv.“

Recept z Vatikánu teda znie: odhliadnuť od svojich osobných záujmov v prospech človeka; napríklad toho, ktorý už päť rokov trpí v občianskej vojne v sudánskom Darfúre, kde pochoval 300-tisíc svojich spoluobčanov. Alebo toho, ktorý trpí v totalitnej Číne, kam sa práve schádzajú naši športovci a pochvaľujú si štedrosť organizátorov v prepychovo zariadenej olympijskej dedine. Hoci výzvy na bojkot olympijských hier sú tak trochu pokrytecké. Prečo nútiť druhých robiť gestá??? Prečo by kajakári a gymnasti mali suplovať politikov a vzdať sa toho, po čom celý život túžili, kam smerovala ich športová kariéra a pre čo už na tréningoch obetovali tak veľa?

A sme znova na začiatku: prečo by jednotlivec nemal myslieť na seba, ale na druhých? Keď nútime športovcov bojkotovať olympiádu, myslíme na seba, lebo nás sa to netýka - a z cudzieho krv netečie. Myslieť viac na druhých a ich dobro ako na seba a svoj prospech je ten kľúč, ktorý ponúkol Benedikt XVI. pánom v newyorskom sídle OSN. Dobre vie, že to je náboženská myšlienka a že politika má byť oddelená od náboženstva. A predsa im povedal: nebojte sa inšpirovať náboženstvom. Lebo Cirkev počas stáročí rozvinula skúsenosť „ľudskosti“ a dáva ju k dispozícii všetkým členom medzinárodného spoločenstva. Červená niť ľudskosti je jediná, ktorá vedie z bludiska hladu a vojen vo svete. Benedikt XVI. v sídle Spojených národov znova svetu ponúkol jej koniec, keď politickým jazykom zopakoval príkaz milovať blížneho. Čiže nemyslieť na seba viac ako na druhých.

Terézia Rončáková
Odvysielané na Rádiu Lumen v rubrike Spoločenský komentár 29. apríla 2008.

Odporúčame

Keď katolícke média vedia nadchnúť

Keď katolícke média vedia nadchnúť

Kultúra a médiá patria k sebe. Život v pluralitnej spoločnosti vyžaduje zodpovednosť a rozlišovanie. Platí to o to viac, že médiá nielen informujú, ale aj interpretujú každodennú realitu. Pre slovenských katolíkov z toho vyplývajú dve veci: naučiť sa kriticky hodnotiť médiá a zároveň používať vlastn...

Nový útok na talianskeho kardinála Bagnasca

Nový útok na talianskeho kardinála Bagnasca

Rím, 28. apríl 2008 – Presne po roku sa zopakovali útoky na janovského arcibiskupa a predsedu Talianskej biskupskej konferencie, kardinála Angela Bagnasca. Počas oslavy oslobodenia od fašizmu, ktoré sa v Taliansku slávi ako štátny sviatok 25. apríla, naňho verbálne zaútočil zhromaždený dav.„Nazýva ...

Bude mať Rezník plat 200 tisíc mesačne?

Bude mať Rezník plat 200 tisíc mesačne?

Prečo je spravodajstvo TASR kritizované? Ako to je so štátnou dotáciou na činnosť agentúry? Prečo utekajú abonenti? A utekajú naozaj? Je poctou pracovať v TASR? A vôbec. Aká je budúcnosť tlačovej agentúry v rukách štátu? Počas vyčerpávajúceho dvojhodinového monológu hľadal odpovede na tieto otázky v...