Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
13. október 2020

Františkán z Trstenej

Nie je pravda, že sme zavliekli pandémiu na Oravu

Rozhovor s bratom Matúšom Racekom o tvrdení, že rehoľníci z Trstenej spustili regionálnu koronakrízu.

Nie je pravda, že sme zavliekli pandémiu na Oravu

Predstavený františkánskej komunity v Trstenej brat Matúš Racek. Archívna foto: Juraj Valach

Keď sme spolu telefonovali naposledy, boli ste v karanténe chorý na Covid-19 a bolo tiež počuť, že kašlete. Už ste z toho vonku? 

Koronavírus mi bol diagnostikovaný 31. augusta. Spočiatku ma bolelo telo, mal som svalovicu. Keďže predtým som bol na túre a potom sme pílili drevo, nenapadlo by mi, že to môže byť koronavírus. Keď únava neustupovala, išiel som na testy. 

Až potom, v čase karantény, sa pridal kašeľ plus strata čuchu a čiastočná strata chuti. Čuch nemám doteraz a s chuťou je to stále rovnaké. No kašeľ mám z chlamýdií, na čo mi prišli, keď som bol po negatívnom teste na vyšetrení. Chlamýdie si stále liečim. 

Takže ste mali okrem Covidu aj pridružené ochorenie? 

Áno, ale neviem odkedy, lebo keď ste pozitívny na koronavírus, musíte ísť na vyšetrenie do covid-nemocnice, čo je v našom prípade až v Ružomberku. A ja som na také vyšetrenie po dohode s mojou lekárkou nešiel, pretože som nechcel zbytočne zaťažovať nemocnice.

Ako dlho ste boli v karanténe?

Karanténu som skončil 25. septembra, čiže skoro mesiac. 

„Stane sa, že keď na ulici poviem ,dobrý deň‘, tak mi ľudia neodzdravia.“ Zdieľať

Situácia sa však medzitým vyvinula tak, že v karanténe je takpovediac celá Orava, respektíve veľa oravských rodín. Ako to dnes u vás v Trstenej vyzerá? 

Vonkajší dojem je ten, že všade je menej ľudí, ulice sú prázdnejšie. Pripomína mi to obdobie z jari. Takisto vnímam menšiu ochotu sa stretávať. Ani blízki priatelia sa teraz nechcú veľmi stretávať. 

Koľko trvá takýto stav? 

Zdá sa, že posledný týždeň až dva. Hoci sme aj my, traja františkáni, už dlhšie negatívni, aj tak sú ľudia opatrní a nechcú sa s nami príliš kontaktovať. 

Súčasťou aktuálnej koronakrízy na Orave je aj stigmatizácia vašej františkánskej komunity. Stále vás ľudia považujú za zapaľovačov vírusu alebo sa to už medzi ľuďmi mení? 

V tomto som realista. Keď som bol v karanténe, sledoval som častejšie televízne správy a uvedomil som si pri tom, že ľudia nemôžu mať iné informácie, než aké dostanú v médiách. A preto stokrát opakované tvrdenie sa stáva pre nich pravdou. Mnohí teda nevnímajú iné fakty ako to, že regionálnu pandémiu spustili františkáni. 

Na druhej strane, od ľudí v našom okolí, známych alebo tých, čo chodia k nám do kostola, nepočujeme slová o tom, že sme to všetko spôsobili my. No občas sa stane, že keď idem po ulici a poviem „dobrý deň“, tak mi ľudia neodzdravia. Podľa mňa to povedomie, že my sme boli tým štartérom, tu zostane, aj keď koronavírus pominie.

Poďme k tomu, ako to vlastne vzniklo. Hlavná regionálna hygienička Mária Varmusová sa pre Postoj vyjadrila, že zlomovým momentom na Orave bolo práve objavenie nákazy v komunite františkánov v Trstenej, čo spustilo regionálnu koronakrízu.

Nemám jej za zlé to, že sa snaží informovať a sama sa musí zorientovať v spleti množstva informácií, ktoré chce potom v zrozumiteľnej podobe podávať ďalej. Podľa mňa si však neuvedomila, čo jej vyjadrenia môžu spôsobiť napríklad aj našej komunite. 

Ako to teda bolo naozaj? 

Z našej šesťčlennej komunity sme sa dvaja nakazili na Orave a potom som to preniesol – zrejme pri stolovaní – na tretieho spolubrata. Len čo som bol pozitívne otestovaný ja, išli na testy aj zvyšní členovia komunity. Teda pozitívni sme boli traja a ostatní mali negatívny výsledok. Takže nemožno hovoriť o nejakej veľkej mase františkánov, ktorá rozniesla vírus po Orave. 

Za dôležitý považujem fakt, že minimálne dvaja sme sa nakazili na Orave. S jednou obyvateľkou Trstenej som cestoval autom, neskôr mala pozitívny test a tvrdí, že sa nakazila od kolegyne. Stretol som sa s ňou šesť dní pred tým, ako sa u mňa prejavili prvé príznaky.

Hygienička Varmusová tvrdila, že jeden z františkánov odchádzal do zahraničia na misie a pred odchodom potreboval negatívny test na koronavírus.

Nie je to pravda, nikto nešiel od nás na žiadnu misiu. Nebol som nikde v zahraničí a cítil som sa zle ešte pred príchodom autobusu z Chorvátska, o ktorom sa hovorilo, že sa celý nakazil, čo tiež nesedí. Ja som začal pociťovať prvé príznaky v piatok, jeden deň pred ich návratom – na púti v Chorvátsku boli osem dní –, a išiel som v pondelok prvý na testovanie na vlastnú žiadosť, pre svoje pocity slabosti. 

Takže až na základe môjho pozitívneho testu išiel na test aj spolubrat – kňaz, ktorý bol v tom autobuse. Po jeho pozitívnom teste otestovali zvyšných cestujúcich a zo 41 ľudí bolo pozitívnych 16. 

Ťažko povedať, kto v rámci spoločenstva, ktoré bolo v Chorvátsku, nákazu rozšíril. Ale aj keby bol pôvodcom náš spolubrat, tak predtým sa nachádzal len na Orave. Nemožno preto tvrdiť, že traja františkáni zavliekli pandémiu na Oravu. To hádam chápe každý, kto rozumie, že ide o pandémiu globálneho rozmeru.

Epidemiologička Varmusová tiež spomínala, že ste chodili zaopatrovať chorých a že sa to rozšírilo aj týmto spôsobom.

V tom období ani nebol veľmi priestor na pastoráciu, išlo vlastne o jeden jediný deň. V pondelok 31. augusta navštívil spolubrat – kňaz niekoľkých chorých, ako bežne zvykol pred prvým piatkom. V utorok bol štátny sviatok a ja som už bol pozitívne diagnostikovaný, takže z karanténnych dôvodov nikde nebol a v stredu išiel na test. Z tých ľudí, ktorých navštívil, mal pozitívny test len jeden človek.

Opakujem, ja som sa v pondelok 31. augusta večer o pol desiatej dozvedel, že som pozitívny. A spolubrat išiel hneď v stredu na testy. 

Koľko pozitívnych bolo zo zoznamu vašich kontaktov, ktorý ste poskytli hygienikom? 

Hygienikom som nahlásil niekoľko desiatok ľudí, s ktorými som sa v tom čase kontaktoval. Z nich boli ešte pozitívne testovaní šiesti, z toho dvaja kňazi, no všetci bývajú mimo Oravy. Na Orave som vlastne nakazil zrejme len spomínaného spolubrata v komunite.

Vy ste sa s hlavnou hygieničkou Varmusovou rozprávali o jej mediálnych vyjadreniach?

Nie. Kontaktovali sme sa ešte počas môjho ochorenia. Lekárka mi v spomínaný pondelok 31. augusta večer oznámila, že ma budú kontaktovať z regionálneho úradu, ale že asi nie počas štátneho sviatku. Napriek tomu sa mi doktorka Varmusová ozvala hneď na druhý deň, čo chcem oceniť. Komunikovali sme úplne slušne, na úrovni. Aj potom neskôr spolubrat – kňaz, čo bol v Chorvátsku, mal s ňou rovnako dobrú skúsenosť. 

Osobne si myslím, že tie neskoršie mediálne zjednodušenia z jej strany sú skôr dôsledkom toho, že na úrade nestíhajú, majú nedostatočné kapacity a sú preťažení, takže my sa na ňu nehneváme. 

Inzercia

To, čo povedala, sa však dalo chápať aj tak, že ste spustili pandémiu skôr v zmysle, že po vašich pozitívnych testoch začali viac dohľadávať kontakty aj viac testovať a zistili, že vírus je oveľa rozšírenejší, než si pôvodne mysleli.

Môže byť. Vírus tu je už dlho. V poslednom čase som počul príbehy viacerých ľudí, ktorí už dávnejšie prekonali covid. Jedna pani prišla v januári z Talianska a tri týždne ležala v nemocnici na infúziách, myslela si, že má silnú chrípku. 

„Ľudia našli Čierneho Petra, ktorým sú teraz dva-tri okresy, ale väčšina obyvateľstva na Orave dodržiava opatrenia a je opatrná.“  Zdieľať

Viem o dvoch rodinách, jedna sedemčlenná a druhá trojčlenná. Spomínali nám, že mali vo februári ťažký priebeh chrípky. Teraz sú presvedčení, že mali covid. Ešte koncom februára tu zomrel jeden pán, ku ktorému som chodil štyri roky každú nedeľu, už nevychádzal z domu. Zomrel náhle. Tiež mal koronu, čo mi potvrdila zdravotníčka.

A ešte jeden faktor v prípade Oravy netreba podceňovať. Sme pohraničný región, tu ľudia bežne chodia na nákupy do Poľska. V lete boli hranice otvorené, turistický ruch čulo fungoval na oboch stranách, takže mobilita sa nijako nezastavila.

Najprv bola stigmatizovaná vaša komunita, teraz je to celá Orava, na ktorú sa ukazuje prstom, hoci určite neplatí, že nezodpovedný je každý tamojší obyvateľ. Ako vnímate to, že ľudia vo zvyšku Slovenska si do Oravcov radi kopnú? 

My v kláštore sme si toto prežili na vlastnej koži akoby v malom. Teraz zažíva obviňovanie celý región. Ľudia našli Čierneho Petra, ktorým sú teraz dva-tri okresy, ale väčšina obyvateľstva na Orave dodržiava opatrenia a je opatrná. Z vlastnej skúsenosti viem, keď som bol v obchode alebo v kostole, všade sa nosili rúška, takže nemám pocit, že by sa tu nedodržiavali opatrenia. 

Čo svadby a bujaré oslavy? Tie sa podľa všetkého na Orave naozaj diali a v kombinácii s nezodpovedným prístupom a prácou Oravcov v zahraničí ide do veľkej miery o hlavnú príčinu rozšírenia nákazy v regióne.

Neviem to posúdiť, lebo som na žiadnej nebol. Ako som spomínal, mesiac som bol v karanténe, sám som mal pozvanie na dve svadby, na ktorých som sa nezúčastnil.

Správali sa podľa vás Oravci menej zodpovedne ako ľudia v iných regiónoch?

Počul som aj o iných mestách a miestach, kde sa veľmi nenosili rúška. Iste, existujú nejaké príčiny, prečo sa tu vírus veľmi šíril, ale nemyslím si, že na Orave sú horší ľudia ako niekde inde. 

Okrem toho neviem, ako je to s údajmi, ale pri teste žiadajú od vás trvalý pobyt a momentálne bydlisko. No keď vám majú odovzdať výsledok, zrejme ide na trvalý pobyt. Spolubratovi takto poslali výsledok do Nových Zámkov. Takže je možné, že môj pozitívny výsledok nie je evidovaný na Orave, ale v Prešove, odkiaľ pochádzam. Takže aj keď ľudia majú trvalý pobyt na Orave, nemusí to znamenať, že sú všetci tu prítomní. 

Za škodlivé považujem aj šírenie dezinformácií a konšpiračné weby, ktoré robia celému priebehu pandémie riadnu paseku. Niektorí ľudia aj keď majú covid s miernymi príznakmi, sú schopní to popierať.

Čo vás skúsenosť s pandémiou naučila?

Je to zaujímavá skúsenosť. Mám 46 rokov a spoločenskú krízu tohto typu som ešte nezažil. Vnímam to tak, že človek má priestor rozmýšľať nad mnohými vecami, napríklad nad slabosťou ľudí. Niekedy si veľmi namýšľame, akí sme múdri a čo všetko vieme, ale periodicky opakujúce sa udalosti tohto typu nás zase privedú na úroveň, ktorá nám viac prináleží. 

Ako to prežívate osobne? 

Osobne prežívam akoby koniec krízy stredného veku a koronakríza mi príde ako čerešnička na torte (úsmev.) No pravdou je, že obvinenie z toho, že som vinný za šírenie nákazy na Orave, je veľmi stiesňujúci pocit. Kládol som si otázku, čo by som spravil inak, ale zistil som, že asi nič. Nemám pocit, že by som sa správal nezodpovedne. Dodržal som a naďalej dodržiavam všetky stanovené opatrenia a odporúčania.

Zároveň ma toto obvinenie veľmi spája s Kristom. Ťažkosť spočíva v tom, že hoci si človek nevie odpovedať na otázku, čo spravil zle, aj napriek tomu je v očiach ľudí vinný.

Je to o niečo citlivejšie, keď ste rehoľník?

Zrejme áno. Prináležím k svojmu habitu, vonku na ulici všetci vedia, kam patrím. No zároveň, keď pominie koronakríza, nebudem vnímať toto obdobie dramaticky, lebo teraz môžem lepšie chápať evanjelium. Asi štvrtinu vecí, ktoré som doteraz nevedel pochopiť, sa mi ukázali v novom svetle, lebo som ich dovtedy až tak nezažil. 

„Obvinenie, že som vinný za šírenie nákazy na Orave, je veľmi stiesňujúce. Zároveň ma spája s Kristom.“ Zdieľať

Vláda schválila nové opatrenia, nebudú sa slúžiť verejné omše. Váš názor? 

My sme už niekoľko dní v režime, že nemáme sväté omše v pracovné dni. Takže sme už čiastočne v tomto móde z jari. Skúsenosť z prvej vlny nám umožňuje plynule prejsť na tento spôsob pastorácie.

Ľudia si napríklad žiadali mať adoráciu v kostole, máme na to systém, že sa v ňom nachádza jeden človek a po hodine ho príde vystriedať ďalší. Raz za čas tam prídeme a tomu, kto je vnútri, dáme sväté prijímanie. Takto sme fungovali aj v septembri. 

Omší sa veriaci nedomáhali? 

Práveže sme dosť cítiť úbytok obyvateľstva pre karanténu, na niektorých nedeľných omšiach sme nemali ani päťdesiat ľudí. Pandémia je rozšírená, mnohí sa chránia a využívajú dišpenz od biskupov. 

Pre sväté prijímanie na ruku neboli rebélie? 

To je fenomén na celom Slovensku, nielen u nás. Ľudia sledujú rôzne webstránky, kde je všeličo napísané, napríklad o zneuctení sviatosti a podobne. Nielen zo strany laikov, ale aj kňazov. Postavili sme sa k tomu tak, že pre zhoršujúcu sa situáciu v regióne a tiež preto, že nás niektorí obviňovali z nezodpovednosti, nebudeme robiť ústupky. A preto absolútne odmietame dávať sväté prijímanie na jazyk.

Foto – Juraj Valach 

Odporúčame