Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
13. október 2020

Koronavírus

Ako liečiť chorobu, na ktorú zatiaľ neexistujú lieky?

Medzi najpoužívanejšie lieky patria silné kortikoidy či paradoxne antibiotiká. Ani jedny však neliečia vírus ako taký.

Ako liečiť chorobu, na ktorú zatiaľ neexistujú lieky?

FOTO TASR/AP

Koronavírus je tu už takmer rok, stále však nemáme k dispozícii liek, ktorý by proti nemu priamo a účinne bojoval. Jediné liečivo, ktoré je v rámci Európskej únie schválené na Covid-19, je remdezivir, čo je dlhšie používané antivirotikum. Ako však poukazujú lekári, aj ten účinkuje iba v prvých dňoch od nákazy.

Aj napriek tejto ponurej panoráme však čísla ukazujú, že úmrtnosť hospitalizovaných pacientov s koronavírusom oproti jari klesla. Kým v prvých mesiacoch pandémie prežilo približne 65 percent pacientov, ktorí skončili v nemocnici, dnes sa už toto číslo pohybuje okolo 85 percent. Na rozdiel od jari dnes už lekári vedia viac o priebehu ochorenia a zistilo sa, že viacero liekov síce nepôsobí proti vírusu ako takému, ale pomáha riešiť ťažkosti, ktoré koronavírus spôsobuje.  

Októbrová správa Medzinárodného konzorcia pre vážne akútne a rozvíjajúce sa infekcie tak ukazuje, že 80 percentám pacientom s koronavírusom boli podané antibiotiká. Ide síce o vírusové ochorenie, no keď koronavírus zasiahne pľúca, spraví ich zraniteľnejšími a otvorí cestu baktériám. Často sa preto stáva, že ľuďom s vážnym priebehom sa stav ešte skomplikuje bakteriálnym zápalom pľúc, a v tom prípade už prichádzajú na rad antibiotiká.

V neskoršom štádiu ochorenia sa taktiež používajú kortikosteroidy (hormonálne protizápalové lieky) a to najmä dexametazón. Ten sa zvykne podávať pacientom s reumatickými a autoimunnými ochoreniami a má protizápalový a protialergický účinok. Taktiež tlmí bolesť a potláča reakcie imunitného systému. Tieto lieky „pomáhajú, vtedy, keď sa už ochorenie prehuplo z replikačnej do zápalovej fázy, kde sú problémom zápaly, ktoré poškodzujú orgány a najmä pľúca“, vysvetľuje pre Postoj infektológ z bratislavskej Univerzitnej nemocnice na Kramároch Peter Sabaka. V neskoršej fáze ochorenia totiž telo spustí obrannú reakciu, tá však môže byť taká silná, že ničí aj samotné pľúcne tkanivo, ktoré je zasiahnuté vírusom. Kortikosteroidy tak pomáhajú tlmiť túto autoimúnnu reakciu.

Okrem toho sa zvykne používať aj liek proti zrážanlivosti krvi nazývaný enoxaparín. Postupom času sa totiž ukázalo, že častým sprievodným javom pri vážnom priebehu koronavírusu sú krvné zrazeniny, ktoré následne môžu viesť k smrti.

 

 

Jediný liek na trhu je v niektorých krajinách nedostupný

S vírusom ako takým priamo bojuje iba remdezivir, ktorý bol pôvodne vyvinutý na liečbu žltačky typu C. Neskôr sa skúmalo, či by mohol byť použitý na liečbu eboly, SARS a MERS, nikdy však nebol definitívne na tento účel schválený. Je to antivirotikum, ktoré bráni vírusu v jeho rozmnožovaní. No a práve preto je účinný iba v prvých dňoch od nakazenia. Sabaka vysvetľuje, že takto fungujú v podstate všetky antivirotiká. „Po takom týždni už množenie výrazne klesá, pretože imunitný systém, je natoľko aktívny, že množenie sám obmedzí.“ Vtedy je však vírus natoľko roznesený po pľúcnych tkanivách, že už spôsobuje škody.

Pri remdezivire je preto najdôležitejšie to, aby sa k nemu pacient dostal čo najrýchlejšie po tom, ako sa objavia prvé príznaky. Lieku je však nedostatok, v Taliansku nie je napríklad podľa tamojšieho denníka  Corriere della Sera dostupný vôbec. V Španielsku je jeho podávanie prísne obmedzené a môže sa dať iba tým pacientom, ktorí sú v prvej fáze ochorenia. Keďže je však práve pre jeho nedostatok vyhradený iba na nemocničné podávanie, zväčša sa k nemu pacient dostáva až neskoro.

Slovenské zásoby remdeziviru by mali byť zatiaľ dostatočné. „Môžeme povedať, že liek Veklury s účinnou látkou remdezivir sa dováža priebežne. Takisto sú priebežne dovážané lieky s obsahom dexametazónu a nebolo nám nahlásené očakávané prerušenie dodávok,“ uvádza pre Postoj hovorkyňa Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv Magdaléna Jurkemíková.

Pacientom s kronavírusom zvyknú podávať kortikoidy, ktoré pôsobia proti zápalom. FOTO TASR/DPA

Vírusy nežijú, ťažko ich preto zabiť

Remdeziviru je málo a účinkuje iba na začiatku, a preto sa hľadajú ďalšie možné antivirotiká, ktoré by boli v boji s koronavírusom účinné. To však nebude jednoduché, lieky na vírusové ochorenia sa totiž na rozdiel od bakteriálnych ochorení vytvárajú iba veľmi ťažko a to pre stavbu vírusu ako takého.

Vírus nie je samostatne žijúcim organizmom (aj keď o tejto tematike sa vedú dlhoročné akademické diskusie a konečné stanovisko stále nie je jasné). Kým sa nenaviaže na hosťujúcu bunku, nevykonáva takmer žiadnu aktivitu – nerozmnožuje sa, nefunguje mu metabolizmus – a je preto ťažké zasiahnuť ho. Všetko odštartuje v momente, keď sa vírus spojí s bunkou, v prípade koronavírusu s bunkami pľúcneho tkaniva. Vtedy sa začne rozmnožovať obrovskou rýchlosťou.

Inzercia

V tejto fáze je však ťažké zničiť vírus bez toho, aby boli zasiahnuté bunky hostiteľa, v našom prípade bunky pľúcneho tkaniva. Ako zhrnul portál The Conversation, zabiť vírus je jednoduché. Ťažkým je zachovať pri tom hosťovské bunky.

Ďalším problémom pri liekoch na vírusové ochorenia je veľká rozmanitosť vírusov, kvôli čomu jedny antivirotiká nemožno použiť na rôzne typy ochorení. Úplne inak je to pri antibiotikách.  Tie totiž napádajú bunkovú stenu baktérií a sú teda použiteľné na širokú paletu bakteriálnych ochorení.

Do dnešného dňa je tak veľmi málo vírusových ochorení, na ktoré existuje konkrétny liek. Ako sa pre NBC vyjadril riaditeľ virologického a infektologického laboratória Rockefellerovej univerzity, zatiaľ existuje iba jeden takýto vírus, a to žltačka typu C. Existujú lieky aj na iné ochorenia, no ukázalo sa, že nezničia vírus na sto percent.

Na koronavírus už celosvetovo zomrelo viac ako milión ľudí. FOTO TASR/AP

Nádej v podobe protilátok  

Pozornosť výskumníkov sa preto obracia na iné formy liečby. Na začiatku pandémie sa vkladali veľké nádeje do hydroxychlorochínu používanom na maláriu. V niektorých krajinách bol aj núdzovo schválený, neskôr sa však schválenie pre vážne nežiaduce účinky zrušilo. Podľa denníka Corriere della Sera išlo predovšetkým o poruchy činnosti srdca.

Taktiež sa experimentuje s protilátkami. V krajinách najviac zasiahnutých pandémiou nemocnice vyliečeným pacientom odoberali plazmu s vytvorenými protilátkami, ktorú potom podávali chorým. Účinnosť tohto postupu však zatiaľ nie je úplne jednoznačná, aj keď existujú viaceré štúdie, ktoré v nej vidia veľký potenciál. Túto experimentálnu liečbu používajú aj v Česku, na Slovensku je však zatiaľ nedostupná. Ako pre Postoj vysvetľuje hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová, je to preto, že „v súčasnosti nie sú k dispozícii spoľahlivé poznatky o tom, že by liečba plazmou od vyliečených z ochorenia COVID- 19 zásadným spôsobom zlepšovala prognózu pacientov s ochorením COVID-19.“ Zároveň ale dodáva, že „možnosť zavedenia liečby pacientov formou plazmy od vyliečených z ochorenia COVID- 19 intenzívne analyzujeme“.

Protilátky možno vo veľkom vytvoriť aj v laboratóriu na základe protilátok z plazmy vyliečených pacientov. Podľa amerického denníka New York Times, je práve táto metóda najsľubnejšia a experti veria, že môže byť oveľa účinnejšia ako plazma. Minulý rok takýto protilátkový kokteil podali v Kongu pacientom s ebolou a 90 percent z nich zachránila od smrti.

Na takomto lieku aktuálne pracuje niekoľko spoločností, medzi nimi americká Regeneron. Práve od nej dostal liek aj americký prezident Donald Trump a neskôr ho označil za „požehnanie z neba“ a liek, ktorý ho „vyliečil“. Samotný liek je však ešte iba v testovacej fáze a nie je úplne preukázaná jeho účinnosť. Jeho využitie by mohlo byť rôznorodé. V prvom rade by mal pomôcť ľuďom, ktorých telo si samo nevie vytvoriť protilátky, a taktiež by mohol zabrániť tomu, aby sa pacienti dostali do vážneho stavu.

Mohol by však fungovať aj ako akási dočasná vakcína pre ľudí pracujúcich na rizikových pozíciách, akými sú napríklad zdravotné sestry či ošetrovatelia v domovoch dôchodcov. Samotný liek však vakcínou nie je. Pacientovi sa vstreknú protilátky, ktoré s ochorením priamo bojujú, prípadne poskytnú ochranu pred koronavírusom nanajvýš na jeden mesiac.

Aj táto metóda má ale svoje limity. Najúčinnejšia je, rovnako ako remdezivir, v prvých dňoch od podania. Okrem toho výroba umelých protilátok je podľa New York Times zatiaľ veľmi nákladná a v prípade, že sa preukáže ich účinnosť, dopyt vysoko prevýši produkčnú kapacitu firiem, ktoré ich vyrábajú.

Odporúčame