Angličtina od plienok? Alebo radšej až v škole?

Rozviažte si jazyk! S nami sa dohovoríte! Nemlčte! Hovorte! Škôlka s angličtinou! So začiatkom školského roka sa začala sezóna jazykových kurzov.

Z pútačov nás oslovujú reklamy, ktoré vyzývajú učiť sa cudzí jazyk od novorodeneckého veku až po starobu. O potrebe učiť sa cudzie jazyky dnes nikto nepochybuje. Starostlivý rodič však často stojí pred dilemou – ako potomkovi zaistiť, aby sa cudzí jazyk naozaj naučil, ale zároveň si to môcť dovoliť? Čo vybrať zo širokej ponuky? Akú stratégiu zvoliť? Je naozaj to najlepšie začať čím skôr? Spoľahnúť sa na to, že v škole bude mať angličtinu 10 rokov? Alebo radšej našetriť a poslať ho neskôr do zahraničia?

Nechať to na školu

Prvou možnou stratégiou by bolo – nechať to na školu. Cudzí jazyk je povinným predmetom od 3. ročníka na základnej škole, mnohé školy ho už zaraďujú od 1. ročníka. Štát zabezpečuje výučbu až po maturitu, aj tá je z cudzieho jazyka povinná. Od rozhodnutia ministra Eugena Jurzycu v r. 2011 je povinným prvým cudzím jazykom angličtina, a tá je aj jazykom, s ktorým deti najčastejšie pokračujú až do maturity. Podľa údajov Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) až 95 percent maturantov na gymnáziách v roku 2015 maturovalo z angličtiny. Štát tiež nastavil latku pomerne vysoko – po skončení základnej školy by mali byť všetci žiaci z angličtiny na úrovni A2, teda ovládať základy jazyka, dokázať rozumieť a komunikovať o bežných a jednoduchých témach. 

Maturant na gymnáziu povinne skladá skúšku na úrovni B2, a teda by mal byť schopný pomerne plynulo komunikovať s rodenými hovoriacimi. Skutočnosťou však je, že po skončení strednej školy majú síce žiaci za sebou množstvo vypracovaných úloh z gramatiky a nabifľovaných slovíčok, ale reálna schopnosť komunikovať v cudzojazyčnom prostredí alebo využívať angličtinu v práci je pomerne slabá. Kým prídu na trh práce, tak sa ešte zníži. „V našich testoch, ktoré vypĺňajú uchádzači o prácu na portáli Profesia.sk, väčšina uchádzačov o prácu urobí test tak na úrovni A2 - B1,“ hovorí Braňo Pokrivčák zo spoločnosti Tracktest, ktorá ponúka uchádzačom o prácu registrovaným na Profesii možnosť urobiť si online test.

Nesebaistí učitelia

Prečo je to tak? Nedá sa povedať, že by dnes na školách učili len učitelia „o lekciu pred žiakmi“. Aj vďaka peniazom z eurofondov sa situácia zlepšuje. Kvalifikáciu učiť cudzí jazyk si ako ďalší predmet v rôznych projektoch dorábajú učitelia iných predmetov. Katedry angličtiny a nemčiny za posledných 20 rokov vznikli takmer na každej univerzite. Skutočná situácia na školách je však nelichotvá. V prieskume, ktorý medzi učiteľmi angličtiny v decembri 2014 urobila British Council, označilo len okolo 20 percent učiteľov svoj jazykový prejav ako „sebaistý“.

Znamená to, že štyria z piatich učiteľov angličtiny by v skutočnosti sami mali problém podebatovať si s cudzincom. Aj keď na škole alebo pri ukončovaní kvalifikačného kurzu robili skúšky na vysokej úrovni, bez pravidelného tréningu a rokmi vyučovania základov jazyka v školskom prostredí aj oni zabúdajú. „Chýba nám možnosť pravidelne sa zlepšovať v hovorenej angličtine,“ cituje prieskum názor učiteľov. A zaplatiť si dovolenku či jazykový pobyt pri svojich platoch si veľmi dovoliť nemôžu. Ešte hrozivejšie vyznieva číslo z prieskumu, že až dve tretiny učiteľov na hodinách nepoužíva digitálne materiály, online zdroje a 59,5 percent ani len CD prehrávače. Spoliehať sa teda, že v škole sa dieťa naučí jazyk tak, aby ho naozaj vedelo, zrejme nie je ten správny model.

Koľko to stojí: Angličtina a druhý cudzí jazyk sú povinnou súčasťou rámcových učebných plánov, takže ich vyučovanie hradí štát. Každoročne v septembri však treba rátať s 10 až 25 eurami. Hoci ministerstvo školstva tento rok uhradilo učebnice angličtiny pre všetkých žiakov 3., 4. a 5. ročníka, rodič väčšinou platí pracovné zošity. Žiaci iných ročníkov, pokiaľ ich škola nepoužíva staré učebnice zakúpené štátom, platia aj učebnicu, aj pracovný zošit.

 

Angličtina od plienok

Okrem babyplávania, bezlepkovej stravy či nosenia v šatke je dnes najmä medzi modernými mestským matkami v móde aj cudzí jazyk už od veku batoliat – znova najčastejšie angličtina. Trh ponúka kurzy, ktoré sú postavené na princípe osvojovania si spôsobom, ktorý napodobňuje ten, akým sa deti učia svoj materinský jazyk – teda začať počúvaním reči v prirodzenom prostredí, pri hre, postupne sa naučiť opakovať bežné slová a frázy v správnej výslovnosti. Rodič tak môže zažiť uspokojenie z toho, že jeho malý poklad s krásnym prízvukom pomenuje zvieratká alebo farby a odpovedá na pozdrav. Výhodou je tiež „náskok“ takýchto detí po nástupe do školy. Ak dieťa v predškolskom veku má za sebou takéto kurzy, prvé roky v škole na angličtine exceluje. Na druhej strane, ak dieťa naozaj počuje cudzí jazyk len raz za čas v kurze alebo na nahrávke a nemá možnosť živej komunikácie s inými rovesníkmi alebo dospelými v tomto jazyku, naučí sa síce veľa slovíčok, pesničky a podobne, ale nie plynule komunikovať.

Koľko to stojí: Špecializovaný kurz metódou Helen Doron, jednou z najrozšírenejších u nás, ktorá ponúka kurzy už pre deti od troch mesiacov, stojí 39 eur mesačne, pričom cca 35 – 45-minútová „hodina“ býva raz za týždeň. Plus treba zaplatiť 60 eur za špeciálny balíček s nahrávkami pesničiek, ktoré sa majú dieťaťu denne púšťať.

Skúsiť to doma

Možnosťou, ako naučiť dieťa cudzí jazyk „zadarmo,“ je skúsiť to doma a jednoducho na dieťa v cudzom jazyku od narodenia rozprávať. Skrátka, napodobniť situáciu, ktorá je prirodzená pri jazykovo zmiešaných rodinách, v ktorých každý z rodičov, prípadne prarodičia, hovorí na dieťa svojím jazykom a ono sa stane prirodzene bilingválnym. Ak si je jeden z rodičov istý svojimi jazykovými vedomosťami, nie je dôvod to neskúsiť. „Optimálne je vystaviť dieťa cudziemu jazyku vo veku medzi 7. a 11. mesiacom z dôvodu, že v tomto veku sa utvára diferenciácia foném. Zo svojho štúdia a výskumu môžem povedať, že hlavne v ranom veku nezáleží na tom, či učiteľ je/nie je native speaker,“ hovorí Zlatica Jursová- Zacharová z Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského, ktorá sa zaoberá bilingvizmom u detí. Odporúča dodržiavať zásadu „jeden človek, jeden jazyk,“ teda rozdeliť, ktorý člen domácnosti na dieťa hovorí ktorým jazykom, napríklad mama len slovensky, otec len anglicky.

Aj tu však už odborníci prišli na to, že dieťa môže oba jazyky zvládnuť, aj keď je toto pravidlo v istých situáciách porušované. S nástupom do škôlky a neskôr do školy dieťa trávi s rodičmi menej času a dominantným sa uňho prirodzene stáva jazyk okolia. Netreba to však brať ako zlyhanie námahy, ktorú sme do snahy o bilingvizmus vložili. „Žiaden bilingválny človek nehovorí oboma jazykmi rovnako dobre. Pre každého je jeden jazyk dominantnejší,“ hovorí Jursová-Zacharová. Aj napriek tomu, že dieťa na nejaký čas prestane reagovať v druhom jazyku, odporúča dodržiavať vyžadovanie odpovedí vo svojom jazyku. Optimálne je tiež nájsť v okolí iných ľudí okrem rodiča, ktorí používajú cudzí jazyk, ideálne deti v podobnom veku.

Koľko to stojí: nič, vyžaduje si to však veľa trpezlivosti a námahy zo strany rodiča.

 

Našetriť na kurz

Inou možnosťou je ušetriť na kurzoch pre bábätká a škôlky s angličtinou a počkať na čas, keď je už dieťa na inej úrovni rozumových schopností. Vie písať a čítať a dokáže veľmi rýchlo napredovať. Ponuka je bohatá. Rôzne jazykové školy a centrá sú v každom väčšom meste. Najlacnejšou možnosťou sú štátne jazykové školy, ktoré patria do siete škôl a majú príspevok od štátu. Súkromné jazykovky zase vedia ponúknuť flexibilnejšie podmienky – napríklad prídu rovno za deťmi do školy popoludní, ponúkajú menšie skupiny či hodiny s cudzojazyčným rodeným hovoriacim.

Na kurzy onedlho zostanú odkázaní tí rodičia, ktorí chcú, aby dieťa vedelo aj iný jazyk ako angličtinu – od septembra tohto roku sa základným školám zrušila povinnosť učiť na druhom stupni druhý cudzí jazyk. Ak však dieťa robí aj popri škole nejaký šport, hudobnú alebo iné krúžky, vtesnať do rozvrhu dvakrát týždenne ešte popoludňajší kurz môže byť problém. Kurzy zároveň majú svoje limity. „Chodila som poctivo na angličtinu dvakrát týždenne od desiatich rokov do osemnástich,“ hovorí tridsiatnička Elena. „Bolo to fajn, v škole som vždy bola popredu, vedela som viac ako moji spolužiaci, na maturitu z angličtiny som sa vôbec nemusela extra učiť. Ale keď som po maturite prišla ako au-pair do Anglicka, nevedela som ústa otvoriť. Predsa len, nacvičovanie konverzácie v kurze s učiteľom alebo spolužiakom je jedna vec, a reálna komunikácia s rodenými hovoriacimi druhá.“

Koľko to stojí:

štátna jazyková škola: 85 eur/4 hodiny týždenne/rok;

súkromná jazyková škola: 135 eur – 350 eur/4 hodiny týždenne/3 mesiace.

 

Jazykové kurzy v zahraničí

Kto nemá energiu alebo kapacitu riešiť s dieťaťom mimoškolské krúžky, môže jeho jazykové znalosti vylepšiť nárazovo – poslať ho na kurz do zahraničia. Množstvo agentúr ponúka letné kurzy priamo v krajinách, kde sa jazykom hovorí. V prípade angličtiny je okrem Británie a Írska populárna Malta, kde je angličtina úradným jazykom. Zmysel má vycestovať aspoň na tri týždne. Najbežnejším spôsobom býva, že dieťa sa ubytuje v domácej rodine a navštevuje jazykovú školu. K dispozícii je tiež spoločenský a  kultúrny program.

Koľko to stojí: tri týždne v Británii s plnou penziu a jazykovým kurzom: od 2 000 eur.

 

Štúdium v zahraničí

Ďalšou možnou stratégiou je neplatiť nijaké kurzy, spoľahnúť sa na aspoň nejaké základy zo školy a za ušetrené peniaze poslať dieťa na dlhší pobyt do zahraničia, kde zároveň bude navštevovať školu. Zvyčajne sú v ponuke pre 16- až 18-ročných žiakov, ktorí už dokážu zvládnuť odlúčenie od rodiny a prispôsobiť sa iným kultúrnym podmienkam. Ide o finančne najnáročnejšiu možnosť, ale zároveň asi s najväčším efektom. K vynikajúcim jazykovým vedomostiam sa pridávajú tiež ďalšie benefity. „Cudzí jazyk nie je len o jazyku samotnom, ale aj o tom, že jeho učením sa zároveň zoznamujeme s inou kultúrou. Pobyt v inojazyčnej krajine vo veku, keď už dieťa plne vníma, je obrovským prínosom. Ide o skúsenosť na celý život,“ hovorí Jozef Tancer z Filozofickej Fakulty UK. Ľudia, čo takýto pobyt absolvovali, často hovoria, že išlo o jednu z rozhodujúcich skúseností v ich živote.

Koľko to stojí:

Celý školský rok: USA cca 10 500 eur, Británia: 9 500 eur, Írsko: 9 000 eur.

Polrok: USA: cca 10 000 eur, Británia: 8 500 eur, Írsko: 8 000 eur.

 

Záver

Ako teda na to? Začať čím skôr alebo počkať? „Samozrejme, skorý začiatok jazykovej výučby má svoje nesporné výhody, ale z finančného hľadiska je podľa môjho názoru jednoznačne lepšie peniaze použiť, keď je dieťa staršie,“ hovorí Tancer. Samozrejme, ak si to niekto môže dovoliť, kombináciou vyššie spomínaných spôsobov osvojovania jazyka sa nič nepokazí, práve naopak. Dôležité je dieťaťu sprostredkovať pozitívny zážitok, motivovať ho, vštepiť mu, že vedieť iný jazyk či jazyky je obohacujúce.

Foto: Flickr.com

 

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo