Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Matovičova vláda Komentáre a názory
12. október 2020

Matovič verzus Sulík

Koalícia, v ktorej sa hneď tasia ťažké zbrane

Ak sa z takéhoto riešenia sporov stane modus operandi, tak máme na obzore politickú agóniu.

Koalícia, v ktorej sa hneď tasia ťažké zbrane

Foto: TASR/ Pavel Neubauer

„V SaS by si mali nájsť dôstojnejšieho reprezentanta, ktorý by stranu viedol.“ Nie, to nie je výrok niektorého z opozičných lídrov na adresu ministra Richarda Sulíka, to povedal premiér Igor Matovič. Ešte k tomu dodal, že Sulík sa správa nehodne predsedu koaličnej strany a „vezie sa na Kotlebovej vlne“.

Šéf OĽaNO členskú základňu svojho koaličného partnera de facto nabáda, aby vymenili predsedu.

Aby toho nebolo málo, premiér v priamom prenose robí svojho ministra zodpovedným za „smrť niekoľko desiatok ľudí“. To by bolo absurdné tvrdenie, aj keby ho premiér v kontexte kritiky vládnych opatrení nepovedal o svojom vládnom partnerovi, ale na adresu hocikoho iného.

K tomu len stručne. Spôsob, akým Richard Sulík komentoval rozhodnutia pandemickej komisie a Ústredného krízového štábu, nech si o nich myslíme čokoľvek, bol zlý a vzhľadom na situáciu, v ktorej sa nachádzame, aj ťažko kontraproduktívny.

Lenže premiér by si mal uvedomiť, že neriadi jednofarebný kabinet, ale koaličnú vládu zloženú zo štyroch odlišných strán, ktoré majú rôznych voličov a teda aj rôzny dôraz na niektoré témy.

Tvrdenie, že v takejto zostave musí byť premiér diplomatom, vôbec nie je klišé. Ak má problém so svojím partnerom, má dosť nástrojov, ako to riešiť. Od osobných konzultácií až po koaličnú radu.

Siahnuť pri konflikte s partnerom okamžite k výzvam na jeho výmenu je nielen nehoráznosť, ale aj čistá politická deštrukcia. Zdieľať

Siahnuť pri konflikte s partnerom okamžite k výzvam na jeho výmenu je nielen nehoráznosť, ale aj čistá politická deštrukcia.

Inzercia

Z pohľadu dlhodobého fungovania tejto vlády stojí za pozornosť, že takéto deštruktívne správanie nie je ojedinelým úkazom. Ťažký politický arzenál sa vyťahuje hneď pri každom väčšom vnútornom probléme.

Pri Záborskej návrhu na pomoc tehotným ženám, ktorý rozdeľuje vládnych konzervatívcov a liberálov, vyrukovali poslanci SaS proti svojím koaličným kolegom rovno s parlamentnou obštrukciou. Podľa koaličnej zmluvy mohli pri tomto zákone hlasovať proti alebo sa zdržať, no oni radšej spolu s opozíciou znefunkčnili hlasovanie.

Rozhodovanie krízového štábu spochybňuje zase predseda SaS ešte pred jeho ukončením, online na sociálnych sieťach, a premiér v reakcii vyzýva jeho straníkov, aby ho vymenili.

Aj vo vnútri koaličných vlád, samozrejme, prebieha politický boj. Jednotlivé strany majú svoje záujmy, voličov, priority. Prostriedky, ktorými ich artikulujú, by však mali zodpovedať pozícii, v ktorej sa nachádzajú. Tou nie je nič menej ako riadenie štátu.

Niekoľko takýchto kolízií táto koalícia môže ešte rozdýchať. Ak sa však z takého štrngania ťažkými zbraňami stane jej vnútorný modus operandi, tak máme na obzore pomalú politickú agóniu. Veď koľkokrát sa dá vyzvať koaličný partner, aby vymenil predsedu, či obštrukciou blokovať návrhy kolegov, kým bude výsledkom paralýza?

Pri pohľade na takýto festival politickej iracionality nemusia v Smere a Hlase už ani nič zásadné podnikať, len si nechať priniesť kávičku.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame