Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Komentáre a názory
08. október 2020

Korona

S rúškom vonku: Ako Taliani opakujú slovenskú hovadinu

Už piaty deň sa nachádzam v krajine, v ktorej platí povinnosť nosiť rúško aj v exteriéri. Môže to dopadnúť dobre?

S rúškom vonku: Ako Taliani opakujú slovenskú hovadinu

Žena s rúškom kráča okolo Španielskych schodov v Ríme v piatok 2. októbra 2020. Foto TASR/AP

Som v Taliansku, dovolenkujeme s deťmi na Sicílii. Tu na juhu platilo nariadenie o nosení rúška vonku už pred naším príchodom, včera taliansky minister zdravotníctva vyhlásil túto povinnosť pre územie celej Talianskej republiky. Na kontroly chce nasadiť aj armádu. 

Mám na to svoj názor, chcem sa však najmä pochváliť svojou poctivosťou. Všade tu nosím rúško. 

K prenajatému apartmánu patrí malá terasa, tá sa hádam považuje za súkromnú sféru, preto ho tam nenosím, ale v spoločnej záhrade kondomínia ho už mám hore. Úraduje tam záhradník Giovanni, bez rúška a skúpy na slová. Nechcem v ňom síce vzbudzovať výčitky svedomia, ale nech aj on vidí, že rakúsky turista rešpektuje výnosy sicílskej a talianskej vlády. Dobre, poriadne dychčím, keď ťahám trojročnú dcérenku po strmých schodoch alebo keď preskakujem s ročným synčekom po lávovej hornine. Rúško však musí byť. 

Len raz som vedome zhrešil. Mesiace som túžil po tom, aby som cítil more, a keď som ho po 20 hodinách šoférovania konečne videl, v Salerne pod Neapolom, nič som necítil. Lebo rúško, lebo FFP2. Cítil som len trávu mladých Afričanov. Vtedy, na diskrétnom mieste a úplne sám, som si rúško na chvíľu sňal. 

Rúško je skvelá vec. Keby sme ho nosili vždy, keď ho treba, vírus by sa dostal pekne do úzkych. Nič účinnejšie ako rúško nemáme. Pokrývanie dolnej časti tváre sa pritom stalo bojiskom, z rúška je naprieč Európou symbol potlačenia slobody slova. Hoci je pravda, že rúško v niečom pripomína náhubok a že sa pod rúškom a s rozostupmi rebeluje horšie, samotné rúško za svoj imidž nemôže. Nemôže za to, že rúško-politika ide často ruka v ruke s represiou. V Nemecku napríklad rozpútali vládnuce rúško-médiá nevídaný hon na úbohých okrajových koronaskeptikov (ktorých, samozrejme, vyhlásili za nebezpečných neonacistov). 

Je preto len prirodzené, že odporcovia koronapolitiky odmietajú rúško. Je to škoda, ale je to odpoveď na represiu, ktorá sa prejavuje vystupňovaním represií za nenosenie rúšok. 

Rúško je taká slovenská téma. V nemčine napríklad doteraz neexistuje také jednoduché slovo ako „rúško“. Zaviedli výraz „Mund-Nasen-Schutz“ so skratkou NMS, hovorí sa mu aj „Mundschutz“ alebo „Maske“, no nič také ako „rúško“ môj inak taký bohatý rodný jazyk nemá. Taliani, to sa dalo očakávať, si pomohli infantilnou zdrobneninou, rúšku hovoria „mascherina“, maskôčka. 

Nikde v Európe (Ázia je iná) nehrali rúška od prvej chvíle hlavnú rolu v boji proti pandémii, len u vás a v Česku. Len u vás a v Česku vypukla taká vlna národnej kreativity, výrobky utkané z tohto nadšenia nosím aj teraz na Sicílii. Inde v Európe, aj tu v Taliansku, nebola taká pestrá rúško-móda, ľudia nosia obyčajné chirurgické rúška. 

V marci ste boli premianti. Boli ste iniciatívni. Boj sme zobrali do vlastných rúk. Obdivoval som vás, mnohí vás obdivovali. 

A teraz ste zase premiantmi, vy aj Česi, teraz vám však rekordne stúpajú čísla nových infekcií, máte najhoršiu dynamiku v Európe. 

Inzercia

Niekde sa zrejme stala chyba. Nech sa nikto neurazí, môj názor je takýto. 

V jednom aspekte súhlasím s postojom Andersa Tegnella, kontroverzného hlavného epidemiológa Švédska. Tegnell vždy prízvukuje, že opatrenia v boji proti pandémii musia byť také, aby ich obyvateľstvo dlhé mesiace, možno aj rok alebo roky dokázalo vydržať. V tom má pravdu a v tom sa Švédom darí. 

Slovenská cesta bola opačná. Najprv ste to prepálili, na jar musel u vás aj osamelý chodec v hlbokom lese nosiť rúško, v lete ste sa zas uvoľnili vo všetkom. To prvé má s tým druhým príčinnú súvislosť, ľudská psychika (kým nejde o psychiku psychopata) nedokáže nadlho fungovať v móde ustráchanej psychózy. 

Mal som na celý štvrťrok zákaz vstupu na Slovensko, a keď som sa v júni prvýkrát vrátil, bol som z vás v šoku. Bolo to také obdobie, keď ste na Slovensku denne testovali šesťtisíc ľudí a občas ste nenašli ani jedného pozitívneho (0 – nula). Vírus bol vtedy utlmený. Napriek tomu mnohí u vás, práve hipstersky pôsobiaci mladí ľudia, ešte šliapali orúškovaní Bratislavou. Ale v septembri, keď sa vírus začal exponenciálne šíriť (200-300-400... prípadov denne), som si takých, ktorí by nosili rúško mimo zákonnej povinnosti, už veľmi nevšimol. 

A teraz mi povedzte, ako mám takéto správanie nazvať? Ako opísať zdvorilo ľudí, ktorí sa chránia pred neexistujúcou hrozbou a pred cirkulujúcou hrozbou sa už nechránia? 

Samozrejme, žije nádej, že máte ešte aj v druhej vlne šťastie. Nový koronavírus už nie je taký nový a už nie je to, čo býval, smrtnosť je nateraz v mnohých krajinách mimoriadne nízka. Zo všetkých morov, ktoré ľudstvo zažilo, tento vyzerá zatiaľ ako najmenej zhubný. Ak raz znova niečo vypukne, budeme vedieť, čo robiť: v prvom rade treba na ohniskách nosiť rúška, ihneď, plošne, niekoľko týždňov a všade tam, kde sú ľudia v blízkosti. Nebude treba zatarasiť všetky štáty, zvážať nevinných občanov do lágrov a zrušiť občianske práva. 

To, že populisticko-ľavicová vláda Talianska teraz zaviedla plošnú povinnosť nosenia rúška aj v exteriéri, považujem za nebezpečnú sprostosť. S tým opatrením pravica už nesúhlasí, končí sa tým relatívne dlhé obdobie relatívne súdržného boja s hnusobou. Taliani sú na tom ešte dobre, čísla nových nakazených a nových obetí im len pomaličky stúpajú. Ten výnos ohrozuje vysokú disciplínu, vďaka ktorej sa Taliani doteraz vyhýbali druhej vlne. Niektorí si možno povedia, že taká absurdita sa už nedá brať vážne. 

Nekritizujem to opatrenie kvôli sebe. Ja som tu len na dovolenke, pokojne to vydržím a robím si z rúška aj trochu srandu. Predvádzam sa s ním v samote a hrám sa s ním na strašidlo. Stačí na to strčiť dve servítky do horného konca nasadeného bieleho rúška. Dcéra strašne na tom fičí a páči sa to tiež nejednej Talianke. 

Pre Talianov to nebude až taká sranda. Jeseň sa ešte ani nezačala, život na teplom juhu sa stále odohráva vonku a odteraz stále pod rúškom. Väčšina to zatiaľ nejako tak dodržiava. Ak vláda povinnosť rúška vonku predĺži do budúceho leta, dôjde asi aj Talianom trpezlivosť. Nepoučili sa Taliani zo slovenskej cesty?

Odporúčame