Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
08. október 2020

Macron vs. Le Pen

Francúzsky prezident mieri doprava a vyhlasuje boj islamskému separatizmu

Emmanuel Macron, ktorý vládne krajine ochromenej koronakrízou, mení svoje priority, aby vyhral najbližšie prezidentské voľby.

Francúzsky prezident mieri doprava a vyhlasuje boj islamskému separatizmu

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, FOTO TASR/AP

Podľa posledného prieskumu by súčasný prezident Emmanuel Macron aj líderka nacionalistickej opozície Marine Le Penová získali zhodne okolo 28 percent a výsledok druhého kola by bol oveľa tesnejší ako pred troma rokmi.

Zároveň platí, že väčšina Francúzov je frustrovaných zo súčasnej politickej ponuky a neželá si znova zažiť duel Macron – Le Penová. To otvára priestor niekomu tretiemu, ktorý by sa mohol stať čiernym koňom francúzskych prezidentských volieb.

Macron ako kandidát na prezidenta v roku 2017 sľúbil, že zreformuje Francúzsko, rozhýbe rigidný pracovný trh a zviditeľní krajinu vo svete. Tieto jeho sľuby sa mu napriek protestom žltých viest či štrajkom verejných dopravcov doteraz darilo viac-menej plniť.

Až pandémia, ktorá spôsobila smrť viac ako 30-tisíc Francúzov, prinútila prezidenta prehodnotiť smerovanie vlády. Prioritou už nie je reforma dôchodkového systému, ale záchrana ekonomiky či nezamestnanosť mladých, mimo hlavnej pozornosti sa dostávajú témy ako reforma prokuratúry.

Imidž Macrona ako liberálneho monarchu sa tiež vplyvom epidémie zmenil, Macron vystupuje ako ochranársky prezident, ktorý rozdeľuje miliardy, aby obmedzil škody napáchané ekonomickou a sociálnou krízou.

Aj keď podľa hlasov z Macronovho okolia francúzsky prezident ešte nie je v kampani, už teraz hovorí o politických projektoch, ktoré je potrebné zrealizovať do roku 2030. Medzi nimi sú témy zelenej ekonomiky, migrácie či zamestnanosti.

Keďže Macron očakáva, že nadchádzajúce prezidentské voľby sa budú opäť hrať medzi globalistami a národovcami, už teraz doma začal frontálny útok voči nacionalistom. Na medzinárodnej scéne ho tiež v posledných týždňoch aktívne počuť – Alexandrovi Lukašenkovi tvrdo odkázal, aby odišiel z postu prezidenta a v Libanone po výbuchu dusičnanu amónneho otvorene kritizoval politikov, že nie sú schopní sformovať novú vládu.

Ľavica a pravica sú vnútorne nejednotné, ale prebudené po posledných komunálnych voľbách, už ohlásili niekoľko kandidátov na prezidenta. Kto z nich má najväčšiu šancu poraziť Emmanuela Macrona?

Zelení skokani aj prebudení socialisti

V najlepšej pozícii zosadiť Macrona z prezidentského trónu je strana Zelených. Strana, ktorá sa vezie na vlne protestov za ochranu klímy, prekvapila svojimi výsledkami v minuloročných eurovoľbách aj v júnových komunálnych voľbách, v ktorých zelení starostovia ovládli veľké francúzske mestá ako Bordeaux či Lyon.

Prirodzeným lídrom strany sa javí liberálny europoslanec zelených Jannick Jadot, ktorý obhajuje pragmatický prístup k ekológii. Jeho názor je však v strane menšinový, Jadot totiž nie je príliš radikálny a používa stranu len na dosahovanie svojich vlastných ambícií. V hre je preto aj meno starostu mesta Grenoble Érica Piolleho, ktorý je v zelených témach viac vyhranený. Strana by s menom kandidáta mala prísť na jar po regionálnych voľbách, ktoré sa vnímajú ako miniprezidentské voľby.

Ďalšou tvárou ľavice z tábora socialistov je starostka Paríža Annie Hidalgová. 61-ročná Hidalgová patrí v prieskumoch medzi obľúbené osobnosti ľavice, má politické skúsenosti a jej najväčšou devízou je, že je schopná zjednocovať, čo je recept na pomoc rozdrobenej ľavice. Ako sama pre Le Point povedala, neverí, že najbližšie voľby budú organizovať jednotlivé strany.

Pravica sa mobilizuje

Republikánom, ktorí stále trpia traumou z historickej porážky svojho kandidáta Françoisa Fillona v prezidentských voľbách 2017, chýba prirodzený líder. Strana tiež nevie, akým spôsobom si svojho kandidáta bude vyberať – či v otvorených primárkach, kde môžu hlasovať aj sympatizanti strany, alebo v uzavretých voľbách, v ktorých môžu hlasovať iba členovia strany.

Svoju kandidatúru už napriek tomu ohlásil medzi pravicovými voličmi obľúbený predseda severného regiónu Hauts-de-France, Xavier Bertrand. Aj keď nie je členom Republikánov, s mnohými ťažkými váhami v strane si stále udržuje dobré vzťahy. Svojimi prezidentskými ambíciami sa tiež netaja dve ženy – dcéra afrických migrantov Rachida Datiová, ktorá na jar viedla dynamickú kampaň za starostku Paríža, a šéfka parížskeho regiónu Ile de France Valérie Pécresseová.

Inzercia

Pravicoví voliči by však podľa septembrového prieskumu v Elyzejskom paláci najradšej videli bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho alebo populárneho expremiéra Macronovej vlády Edouarda Philippa. Zatiaľ ani jeden z nich sa o post prezidenta nehlási.

Le Penová opäť pokúša šťastie

Do súboja s Macronom pôjde určite Marine Le Penová. 52-ročná právnička svoju kandidatúru už oznámila v januári tohto roka, keď sľúbila, že bude veľkou alternatívou s cieľom postaviť krajinu opäť na nohy. V živej pamäti Francúzov je jej katastrofálny výkon v rozhodujúcej televíznej debate s Macronom pred druhým kolom volieb v 2017. Le Penová tentoraz nechce nič podceniť a svoju pozíciu si chce svojou radikálnou rétorikou teraz dobre zabetónovať.

Navyše, voľba Le Penovej prestáva byť takou stigmou, ako to bolo v minulosti. Politológ Thomas Guénolé pre satirický týždenník Marianne potvrdil, že súčasná zlá socioekonomická situácia môže v nadchádzajúcich voľbách favorizovať a vyniesť šéfku nacionalistov do vytúženého prezidentského kresla. Guénolé ešte pred piatimi rokmi tvrdil, že aj „koza priviazaná na kôl so štítkom – ja nie som Národné zhromaždenie (strana Le Penovej) porazí šéfku nacionalistov v druhom kole“. Ako priznáva Guénolé, dnes si nemôže byť rovnako istý – víťazstvo Marine Le Penovej stále síce nie je veľmi pravdepodobné, ale je to prvýkrát možné.

Macronova stratégia: smerom k pravicovým voličom

Prezident Macron predpokladá, že sa rozdrobená ľavica do prezidentských volieb nezjednotí, a teda najväčšou hrozbou pre neho ostáva pravica. Tá je dobre zakorenená v regiónoch a v stredne veľkých mestách, v ktorých Macronovo hnutie takmer úplne absentuje.

Stratégiou prezidentovho hnutia preto v budúcoročných regionálnych voľbách bude vytvárať široké koalície s cieľom získať lokálnu legitimitu vládnutia. Emmanuel Macron tiež vo svetle prezidentských volieb pritvrdil jazyk voči islamskému radikalizmu a migrácii, čo boli doposiaľ tradičné témy nacionalistickej pravice.

Macron vyhlásil vojnu „islamskému separatizmu“ a predstavil viaceré opatrenia, ktorých cieľom je zabrániť vytváraniu „paralelných spoločností pod vedením radikálnych ideológií“, Macron chce obmedziť vplyv salafistov na mešity, zakázať zamestnávanie zahraničných imámov, tiež vytvoriť tlak na moslimských rodičov, aby neizolovali svoje deti mimo systému verejného školstva. Jedným z dôvodov, prečo sa Macron pustil do tejto iniciatívy, bolo aj to, že štyritisíc detí z jedného parížskeho predmestia jednoducho po letných prázdninách neprišlo v septembri do školy.

Ľavica Macrona kritizovala, že jeho iniciatíva mieri proti všetkým moslimom. Potvrdením orientácie na pravicových voličov je aj výber ministrov a predsedu vlády pri obnove jeho vládneho tímu v lete.

Macron ostane loviť v rybníku pravicových voličov, keďže voliči ľavice, ktorí mu pomohli dostať sa do prezidentského kresla, ho opustili. Medzi jeho voličskú základňu patria najmä tí, ktorí ho pred troma rokmi nevyhnutne nevolili a ktorí prichádzajú sprava. Dôvodom môže byť podľa Jerôme Fourqueta z agentúry Ifop príklon Francúzov k pravicovým hodnotám. Takmer 40 percent Francúzov sa vníma ako pravicových, ešte nikdy sa tak veľa Francúzov nedeklarovalo ako napravo od stredu.

Čo ak Macron zlyhá?

Ak chce Macron vyhrať, musí nazbierať dostatok bodov na domácej scéne, a to najmä zmenou krivky nezamestnanosti a naštartovaním ekonomiky. Centrálna banka Francúzska odhaduje, že nezamestnanosť môže byť na konci roka až 11 percent, pričom pred epidémiou bola na úrovni osem percent.

Macronova vláda v septembri predstavila masívny 100-miliardový balík záchrany hospodárstva a prechod na zelenú ekonomiku. Ak sa však vládnemu tímu nepodarí naštartovať rast, budú sa zatvárať podniky, ľudia prídu o prácu a znásobí sa neistota a chudoba. Dosahy ekonomickej a sociálnej krízy najviac pocítia mladí a menej vzdelaní ľudia, čo sú voliči Le Penovej strany.

Zlyhanie naštartovania ekonomiky príde vhod prezidentovým oponentom. Tento fakt dodáva nádej zdecimovanej opozícii, ale aj potenciálne novej figúrke na politickej scéne, ktorá môže prekvapiť a rozhodnúť o výsledkoch francúzskych prezidentských volieb v roku 2022. Navyše, historicky sa za posledných dvadsať rokov žiadnemu z francúzskych prezidentov nepodarilo druhýkrát obhájiť svoje miesto v Elyzejskom paláci.

Odporúčame