Na (sudánskom) západe nič nové

Západná časť Sudánu. Nástroj protestov proti čínskej politike podporujúcej sudánsku vládu. Oblasť konfliktov, etnickej nenávisti a utrpenia. Vitajte v Darfúre!

Sudán je najväčšou krajinou Afriky, ktorej dejiny píšu neustále konflikty, smrť tisícich nevinných a nešťastné príbehy utečencov. Náboženské a etnické zloženie obyvateľstva je veľmi rôznorodé. Na severe a západe žijú moslimovia, juh je prevažne kresťanský. Južná časť krajiny je autonómna a v roku 2011 plánuje referendum o vyhlásení nezávislosti. Minulosť Sudánu sprevádzali neustále spory medzi vládou a odbojným juhom. Občianska vojna medzi severom a juhom trvala dvadsaťpäť rokov a bola ukončená mierovou zmluvou v roku 2005. V Sudáne momentálne prebieha sčítanie obyvateľov, čo predstavuje krok k zostaveniu zoznamu voličov pred demokratickými voľbami, ktoré sa v krajine uskutočnia po dvadsiatich troch rokoch.

Časťou Sudánu, ktorá ho nešťastne preslávila genocídou a násilím páchaným na nevinných civilistoch, je už spomínaný Darfúr. V tejto oblasti žije okrem pôvodných obyvateľov Fúrov veľké množstvo černošských a arabských kmeňov. V regióne vládlo dlhodobé napätie medzi kočovnými pastiermi dobytka a tiav a usadlými roľníkmi s africkým pôvodom. V roku 2003 vypukla kríza, ktorú rozpútala vzbura aktivistov z troch afrických kmeňov proti sudánskej vláde s prevládajúcou arabskou elitou. Od začiatku tohto povstania prišlo o život asi 200-tisíc ľudí a viac ako dva milióny museli opustiť svoje domovy.

V období tejto krízy priniesol denník Washington Post šokujúcu reportáž so svedectvami afrických žien v Darfúre, ktoré boli znásilňované arabskými militantmi podporovanými vládou s cieľom etnickej očisty. V Sudáne sa totiž tak ako v mnohých moslimských krajinách etnická príslušnosť dieťaťa viaže na otca. Kmeňoví bojovníci podporovaní vládou (nazývaní Janjaweed) a sudánski vojaci systematicky znásilňovali ženy, aby tak urobili viac bielych detí, ktoré by sa stali majiteľmi pôdy. Výpoveď znásilnenej mladej ženy hovorí: ,,Veľmi sa hanbím, ale musím vám povedať, že som tiež bola v ten deň znásilnená. Nechali ma nahú pri rieke. Takto som sa musela vrátiť späť. Povedali mi: 'Ty otrok. Toto nie je tvoje územie. Urobím ti arabské dieťa, ktorému bude patriť táto zem.'“ Pre mladé moslimské ženy je takýto osud tragédiou. Keď otehotnie a narodí sa jej biele dieťa, všetci z jej kmeňa budú vedieť, že je to Arab.

Keďže Darfúr hraničí s Čadom, konflikt neobišiel ani toto územie. Po piatich rokoch trvajúcej darfúrskej krízy bola v marci 2008 podpísaná medzi čadským a sudánskym prezidentom v Dakare mierová dohoda. V nej sa zaviazali zamedziť aktivitám ozbrojených skupín. Sudánsky minister zahraničných vecí Deng Alor Kuol dohodu bagatelizoval a označil ju za ďalší ,,doplnok k predošlým dohodám, ktoré nemali žiaden kontrolný mechanizmus“. (Písal o tom portál sme.sk.) Minister sudánskej diplomacie situáciu prorokoval vcelku úspešne. Už o dva týždne od uzavretia zmluvy Sudán obvinil Čad z raketových útokov a bombardovania v Darfúre a sľúbil následnú odvetu. Napriek výzvam mierových organizácií k neútočeniu je mier v regióne zrejme stále v nedohľadne.

Na konci marca agentúra SITA informovala o začiatku misie jednotiek EUFOR (Sily EÚ) v Čade zo 14 štátov EÚ pod vedením Francúzska. Na sudánskej strane sú rozmiestnené jednotky OSN a Africkej Únie. Ich cieľom je chrániť vyhnancov a utečencov zo Sudánu, Čadu a Stredoafrickej republiky, ktorých je spolu viac ako 450-tisíc.

Mária Škvarlová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo