Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
06. október 2020

Reformný plán

Staré nápady v novom šate ekológie

Niekoľko poznámok k plánu modernizácie Slovenska v životnom prostredí.

Staré nápady v novom šate ekológie

Minister financií Eduard Heger, minister životného prostredia Ján Budaj a premiér Igor Matovič. FOTO TASR – Jaroslav Novák

V časti Zelená ekonomika programu modernizácie, ktorý tento týždeň zverejnilo ministerstvo financií, je vyčíslená suma na všetky opatrenia, dohromady 15 miliárd 709 miliónov eur. S poznámkou, že do apríla budúceho roka ešte pribudne suma určená na dekarbonizáciu priemyslu.

Začnime dopravou, keďže suma vyčlenená na tieto opatrenia je z celého balíka najvyššia. Investície do dopravy a zatraktívnenie verejnej dopravy materiál vyčísľuje na takmer 9,4 miliardy eur.

Ako vyzerá situácia? Faktom je, že emisie z dopravy výrazne vplývajú na zníženie kvality ovzdušia v mestách a na hlavných ťahoch s hustou premávkou. Reformný program si preto dáva za cieľ investovať do presunu nákladnej dopravy z ciest na železnice a zatraktívniť verejnú dopravu presunom cestujúcich z áut do autobusov či vlakov. Aj keď je plán nastavený na roky 2021 až 2026 znižovanie individuálnej dopravy autami môže naraziť na jeden zásadný problém, ktorý priniesla pandémia koronavírusu. Ľudia, ktorí môžu, sa budú podvedome vyhýbať verejnej doprave kvôli vysokej koncentrácii ľudí a tento zvyk môže pretrvať aj po odznení hlavných vĺn nákazy.

Tržby železničnej spoločnosti Cargo kontinuálne klesajú a od roku 2013 neprekročili hranicu 300 miliónov eur ročne. A aj zisk býva len veľmi mierny, počíta sa nanajvýš v stovkách tisíc, vlani sa spoločnosť prepadla do straty 1 milión 820-tisíc eur.

A kým sa u nás donekonečna špekulovalo o širokorozchodnej železnici, v susednom Maďarsku významne do výstavby železníc investuje Čína, cez Maďarsko chce do západnej Európy transportovať tovar z gréckych prístavov v projekte tzv. novej hodvábnej cesty. Investície do nákladnej železničnej dopravy tak budú mať maximálne prudko provinčný charakter. Do medzinárodných obchodných trás sa môžeme so šťastím zapojiť akurát tak koridorom Bratislava – Kúty a Bratislava – Štúrovo.

Objem tovaru prepraveného po železnici je v priebehu rokov takmer nemenný – mimo poklesu v krízových rokoch 2009 – 2012 – a osciluje okolo 50 miliónov ton tovaru ročne. Rastie však objem tovaru prepraveného po cestách (opäť s poklesom v krízových rokoch). V roku 2018 to bolo vyše 177 ton. Vnútroštátna preprava tovaru dominuje na cestách. Na železnici tvorí, naopak, len zlomok.

Preprava osobnými vlakmi rastie, verejná doprava autobusmi klesá – medzi rokmi 2004 a 2018 takmer na polovicu

O zosúlaďovaní grafikonov železničnej a autobusovej verejnej dopravy sa hovorí už takmer desať rokov. Spomína sa už v programe revitalizácie železničných spoločností, ktorý vláda schválila v roku 2011. Sporadicky táto téma vylezie na povrch, ak sa v nejakom menšom meste či obci vyskytne problém s prestupovaním z jedného druhu dopravy do druhého. A čo hovorí plán modernizácie? Do roku 2023 dosiahnuť koordináciu vlakov a autobusov a zjednotenie cestovného. No konečne.

Kúrenie

Kým mestá a hlavné dopravné ťahy trpia smogom z dopravy, v mnohých obciach – najmä v zime – vzniká smog z komínov domov. Plán počíta s tým, že peniaze pôjdu na podporu toho, aby si ľudia vymenili kotly, v ktorých pália pevné palivo (drevo, uhlie), za kotly plynové.

S týmto nápadom prišiel ešte minister životného prostredia minulej vlády László Sólymos. Vyhlásil výzvu na dotácie na výmenu kotlov. A neprihlásil sa nikto. Takýto stav panoval uprostred tohto leta a ministerstvo sľubovalo, že výzvu reštartuje, zatraktívni a bude v nej pokračovať.

Zámer a výzva však aj tu naráža na nepredpokladaný fakt. Väčšina obcí je plynofikovaná, dokonca väčšina domácností má prípojku na plyn. Mnohé ho však využívajú akurát tak na sporáku. A kúria drevom. Alebo všeličím. Netreba totiž zabúdať ani na takú drobnosť, že väčšina obcí, ktorá trpí vykurovacím smogom, je v údoliach obklopená lesmi. A tie lesy sú mnohokrát spravované miestnym urbárnym spolkom, ktorý podiely svojim členom vypláca aj palivovým drevom.

Prečo by teda človek, ktorý síce má prípojku na plyn, no drevo dostane ako svoj podiel z urbára, často len za náklady na dopravu, vlastne vykuroval plynom? Aj keby plynový kotol hneď dostal zadarmo, náklady na plyn čoskoro prevýšia úsporu za nový kotol. A pritom má na dvore lacné drevo.

Väčší zmysel dáva ministrom životného prostredia Jánom Budajom avizované kontrolovanie kúrenísk. Či teda ľudia v kotloch nepália aj domáci odpad, vrátane plastov, starého šatstva a kadejakého haraburdia, z ktorého je v dyme onakvejší chemický koktail ako pri horení dreva. Zmysluplnejšie by teda boli využité peniaze na posilnenie kapacít inšpektorov životného prostredia.

Inzercia

Energetika

Už sme spomenuli doteraz neúspešnú dotáciu na výmenu starých kotlov v domácnostiach. Vo veľkom chce štát reformami podporiť to, aby sa v teplárňach vyrábalo čím ďalej tým menej tepla spaľovaním uhlia. Oproti minulému roku má podiel tohto zdroja klesnúť v roku 2026 o 70 percent. V pláne je prechod na plyn a biomasu. Iste sú to čistejšie zdroje, no ani tie nie sú bez problémov. Plyn je takisto fosílne palivo a produkuje oxid uhličitý, čo je v konflikte s cieľom, ktorý sa spomína na inom mieste plánu – zníženie emisií CO2. Pri biomase si zas treba dať pozor, aby sa opäť vo veľkom nerozbehol biznis s drevnou štiepkou aj z kvalitného dreva – to zas môže nabúrať cieľ pri ochrane lesa.

Skôr treba dávať dôraz na energetické využitie odpadu, ktorý už nie je možné recyklovať a efektívne nastaviť zber bioodpadu z domácností – zvyšky potravín a drobný odpad zo záhrad. Napríklad ročne v priemere každý Slovák vyhodí sto kíl potravín – to už je slušný objem, ktorým sa dá pokryť časť energetickej spotreby. Zámer na prvý pohľad nie je zlý a nemá ani prečo čeliť veľkej kritike – ako vždy sa však výsledok bude posudzovať podľa toho, ako to bude fungovať v praxi.

Do kategórie energetickej efektívnosti patrí aj šetrenie na prevádzke budov. Podpora by mala smerovať nielen do zatepľovania súkromných domov a bytov, ale aj do rekonštrukcie verejných budov. Zvlášť vypuklý je tento problém pri budovách nemocníc, kde ich zanedbaný stav spôsobuje nielen plytvanie energiou, ale aj výrazný zásah do rozpočtov nemocníc a peniaze následne chýbajú v zdravotnej starostlivosti. Opäť, plán ktorý na prvý pohľad neznie zle. Najmä pri verejných budovách však bude treba dôsledne kontrolovať obstarávacie procesy, aby peniaze nekončili najmä u spriatelených podnikavcov. Podobne ako pri programe zatepľovania prvej Ficovej vlády sa rodina Jána Slotu snažila rýchlo postaviť fabriku na polystyrén.

Odpad

Ďalšou oblasťou, kde chce vláda investovať, je lepšia recyklácia odpadu. Tá, ak má byť efektívna, nesmie byť postavená len na idealistických myšlienkach nulového odpadu. Odpad vzniká pri každej ľudskej činnosti a aj tí najšetrnejší nejaký tvoria. Na odpad sa treba začať pozerať ako na surovinu, ktorú možno premeniť na opätovné použitie alebo využiť ako zdroj energie – čo najčistejším spaľovaním či premenou na biomasu. A ak už vzniká vodíkové výskumno-technologické stredisko, treba brať do úvahy aj možnosť produkcie vodíka z komunálneho odpadu.

Zo štatistík vyplýva, že recyklácia komunálneho odpadu sa postupne zvyšuje, výhľadové ciele sú stanovené pomerne realisticky – 50 percent v roku 2024 z 39 percent v roku 2019. Opäť však záleží na nastavení motivácií

Aj o mnohých ďalších plánoch v sektore životného prostredia sa dá povedať, že sa o nich na Slovensku diskutuje alebo aspoň hovorí už roky.

O podpore obnoviteľných zdrojov, pri ktorých sa v materiáli zároveň konštatuje, že nastavenie podpory predražuje cenu elektriny pre spotrebiteľov. O stavbe kanalizácií a vodovodov, kde najväčší environmentálny problém predstavujú najmä rómske osady.

No a taká podpora cyklodopravy sa už stala obľúbeným evergreenom prakticky všetkých kampaní v komunálnych voľbách. Niekedy s výsledkom, ako keď jeden z bývalých bratislavských primátorov vykázal stavbu cyklochodníkov tým, že namaľoval pruhy s ikonkami bicyklov na cesty. A nepomohol ani cyklistom ani vodičom, skôr ich poštval proti sebe.

A o pláne presunu správy lesov pod ministerstvo životného prostredia, ktorý je obsiahnutý aj v programovom vyhlásení vlády, sa už stihli mierne posekať minister životného prostredia Ján Budaj s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským. Títo dvaja boli pritom vnímaní ako pomerne zohraná dvojica.

Viaceré opatrenia sú prierezové. Hoci personálne a kompetenčné posilnenie inšpekcie životného prostredia sa explicitne spomína pri ochrane lesa, dôležité je aj pri kontrole znečisťovateľov ovzdušia, pri environmentálnych záťažiach či pri čiernych skládkach. A niektoré treba nastaviť tak, aby sa vzájomne nenegovali – napríklad spomínaná podpora biomasy s ochranou lesov.

Jednou z podstatných oblastí bude likvidácia starých environmentálnych záťaží, skládok toxického odpadu. Tie sú nielen ekologickým problémom. Dlhodobé pôsobenie nebezpečných látok v prostredí nakoniec vedie k tomu, že prenikajú do ľudského organizmu, a hoci v malých dávkach, spôsobujú často nezvratné zdravotné problémy – napríklad rakovinu. Odstránenie týchto nebezpečných skládok v budúcnosti ušetrí aj náklady na zdravotnú starostlivosť

Plánu vo všeobecnosti nemožno dať jednoznačné hodnotenie. Obsahuje veci realizovateľné, potrebné aj také, pri ktorých je vysoké riziko, že ich realizácia zlyhá tak ako doteraz. A niekedy to vyzerá tak, že úradníci v lete dostali za úlohu prehľadať zásuvky na ministerstvách a všetko, čo nájdu, poslať ministerstvu financií do plánu reforiem. Niekedy je efektívnejšie sústrediť viac úsilia a zdrojov na menší okruh problémov. Radšej urobiť aspoň čosi poriadne, ako všetko rozbabrať a nedokončiť. Nasledujúca diskusia by mala okruh najdôležitejších oblastí prečistiť. Buďme zatiaľ optimisti.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame