Prečo Kiskovi zatiaľ netlieskam

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo Kiskovi zatiaľ netlieskam

Prezident Andrej Kiska si vyžiadal vystúpenie v parlamente. Hovoril o utečeneckej kríze a našej zahraničnej politike.

Prezidentovmu parlamentnému prejavu sa v zásade nedá nič vytknúť. Prejavil odvahu ísť v citlivej téme aj proti domácej verejnej mienke, upozornil na užitočnosť konštruktívneho prístupu a nutnosť brať v zahraničnej politike do úvahy aj ľudský rozmer. Podčiarkol tiež to, ako je v zahraničnej politike dôležité porozumieť vážnosti chvíle. Všetko samé užitočné rady, ktoré by si vládni a parlamentní politici mali zobrať k srdcu.

Je však trochu škoda, že podobne principiálny a apelatívny ako smerom do vnútra krajiny, nedokáže Kiska byť na medzinárodnej scéne. Hoci priestor na to má. Ako prezident a vrchný veliteľ armády má v gescii agendu NATO, vystupuje v OSN a na ďalších globálnych fórach. Na tejto úrovni však akoby zatiaľ nedokázal využiť príležitosti, ktoré má z titulu svojej funkcie k dispozícii.

Pomôžem si dvoma príkladmi, ktoré zhodou okolnosti súvisia s jednou krajinou, Tureckom. Na jar tohto roku sa Kiska stretol s tureckým prezidentom Erdoganom. Erdoganovi sa napriek jeho prístupu k opozícii, menšinám či nezávislým médiám ušlo od slovenského prezidenta viacero pochvál. Svet diplomacie má svoje zákonitosti, ale vzhľadom na to, ako kriticky (a treba povedať, že oprávnene) sa v tom čase Kiska vyjadroval na adresu ruského prezidenta Putina, jeho vrúcnosť voči Erdoganovi až príliš zaváňala dvojitým metrom. 

Chybou bol najmä Kiskov kompliment Erdoganovi v súvislosti so situáciou na Blízkom východe, Islamským štátom a terorizmom. „Práve v tomto nepokojnom svete je Turecko ostrovom stability a štítom voči hrozbám pre našu bezpečnosť,“ povedal Kiska a veľmi sa mýlil. Pretože Turecko nie je na Blízkom východe žiadnym štítom, ale súčasťou problému. Na jeho problematickú politiku vo vzťahu k Islamskému štátu už dlhý čas upozorňujú médiá aj niektorí svetoví politici. Počas prednášky na Harvardskej univerzite tak napríklad urobil dokonca americký viceprezident Joe Biden. Aj keď sa neskôr za svoje vyjadrenia musel z politických dôvodov ospravedlniť. Ten Kiskov prešľap by sa ešte dal pochopiť. V úrade bol necelý rok a zlyhať mohli aj poradcovia.

Prešlo niekoľko mesiacov a Turecko začalo, aj s požehnaním NATO, pod zámienkou útokov na Islamský štát atakovať aj pozície Kurdov na severe Iraku a v Sýrii. Pritom práve kurdské vojenské jednotky sa osvedčili ako jediná vojenská sila v regióne, ktorá dokáže efektívne bojovať s Islamským štátom. Kurdské teritóriá sa tiež stali bezpečným útočiskom pre desiatky tisíc ľudí, ktorí pred IS utekali. Kresťanov, ale tiež moslimov a jezídov. Turecké útoky Kurdov v kritickom čase zbytočne oslabovali. Poškodzovali aj zvyšky kresťanských komunít v regióne, ktoré, ak chcú prežiť, sú na spoluprácu s Kurdami odkázané. Aj preto organizácie, ktoré v Európe a USA zastupujú záujmy irackých a sýrskych kresťanov, voči týmto útokom protestovali. 

Z tureckého pohľadu sa dá strach z kurdského separatizmu pochopiť. Ten, kto má cit pre vážnosť chvíle, by  však mal v takejto situácii uprednostniť globálny pohľad. Je preto škoda, že hlas Andreja Kisku pri tureckých útokoch nezaznel.

Ozval sa zo susedného Česka, od politika, ktorý je podobne ako Andrej Kiska považovaný za zástancu hodnotovej politiky. Predseda TOP 09 a bývalý minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg otvorene označil turecké útoky na Kurdov za zradu spojenca. „Je to zrada voči našim spojencom a spolubojovníkom proti Islamskému štátu, ktorí boli vraždení nielen IS, ale aj inými teroristami. Ak je to dielo Západu, tak si môžeme len spomenúť na veľkého francúzskeho politika, knieža Talleyranda, ktorý o jednom z Napoleonových skutkov vyhlásil: „Je to horšie než zločin, je to blbosť.“ „Toto je, bohužiaľ, oboje,“ napísal Schwarzenberg. Celý jeho článok si môžete prečítať tu.

Ale späť k prezidentovmu prejavu v parlamente. Určite ho zaň treba pochváliť, ale potlesk si zaslúži až vtedy, keď podobnú odvahu a principiálnosť preukáže aj na medzinárodnej scéne. Pretože nielen lojalita a ľudskosť, ale tiež zdravý rozum a odvaha povedať nepríjemnú pravdu do očí aj spojencom patria k dobrej zahraničnej politike. 

Foto: TASR/ Štefan Puškáš​

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo