Šéf odborov vo Volkswagene: Emisný škandál prežijeme

Šéf odborov vo Volkswagene: Emisný škandál prežijeme

Verí, že bratislavského Volkswagenu sa kríza automobilky príliš nedotkne. Odmieta, že by v koncerne vládla klíma strachu, ktorá by umožnila podvod týchto rozmerov. Vysvetľuje, prečo sa slovenským odborárom vo Volkswagene tak darí, kým v mnohých iných firmách to nefunguje. Šéf odborov v bratislavskom VW Zoroslav Smolinský.

Aké sú nálady vo vedení bratislavského Volkswagenu po tom, čo prepukol emisný škandál?

Vedenie zaujíma vyčkávajúci postoj, pretože nikto poriadne nevie, čo sa deje. Vnímali sme personálne zmeny na čele koncernu, nevie sa, čo bude ďalej.

Môže personálne zemetrasenie zasiahnuť aj bratislavský podnik?

Nie, to by nemalo, pretože naši šéfovia podávajú výborné výkony. A to aj z môjho hľadiska ako odborára, sociálny dialóg v našom podniku je naozaj veľmi dobre rozbehnutý, naše požiadavky sa plnia.

Predsa len, nie sú tam obavy z možného prepadu výroby v budúcich rokoch?

Takéto obavy zatiaľ necítim, skôr neistotu z toho, čo bude.

Poznáte mentalitu tohoto podniku, ktorý tradične staval na spoľahlivosti a serióznosti. Ako si vysvetľujete, že došlo k takému rozsiahlemu inštalovaniu podvodného softvéru?

Nemám na to vysvetlenie, očakávam, že ho dostanem budúci týždeň (rozhovor sa konal minulý štvrtok – pozn. red.) na veľkom koncernovom stretnutí, kde bude zasadať vrcholný menežment s predstaviteľmi VW z celého sveta.

Keď nemecké médiá hľadali možné odpovede, ako sa mohol udiať taký masívny podvod, citovali jedného vývojára, ktorý povedal, že vo VW je klíma strachu. Vraj keď nadriadený niečo povie, podriadení s ním nijako nepolemizujú a vykonajú to. Môže to byť jedno z vysvetlení?

Neviem, na akej pozícii ten citovaný vývojár pracuje a odkiaľ čerpá svoje skúsenosti, pretože ja poznám Volkswagen celkom inak. Ľudia, ktorí sú kreatívni a logicky mysliaci tu majú vytvorený priestor. Koncern dobre chápe, že práve takíto ľudia ho posúvajú vpred, aj preto je tu takou hodnotou dialóg so zamestnancami, a aj vďaka nemu sa dobré nápady nestratia, ale zrealizujú. Pracujem vo VW 24 rokov, z toho štyri roky som pracoval priamo v Nemecku, nemôžem sa teda stotožniť s názorom, že tu vládne klíma strachu.

V tomto príbehu veľkého podvodu bude zrejme kľúčová postava Martina Winterkorna, ktorý musel po zverejnení škandálu odstúpiť z čela koncernu. Nemecké noviny vo svojich reportážach opisujú Winterkorna ako diktátora, ktorý keď niekam prišiel, všetci sa triasli a vykonávali jeho rozkazy. Zažili ste ho osobne?

Osobne pána Winterkorna poznám, ale ten mediálny opis nesedí, naozaj neviem, či sa bavíme o tom istom človeku. Viem si predstaviť, že v istých situáciách koná emotívne, ako každý z nás, ale ja ho takto nepoznám. Zažil som ho na x-sedeniach, nikto z neho nemal strach, práve naopak, boli to dobré, podnetné debaty.

Vraj podriadeným žoviálne tyká, kým oni jemu vykajú. Vám vyká?

(Smiech.) Áno, vyká mi.

V bratislavskom VW je vo vyššom menežmente väčšina Slovákov. Prevažuje tu teda slovenská pracovná kultúra?

To áno, ale, samozrejme, vplyv nemeckých štandardov je tu veľmi cítiť. Vždy, keď sa u nás ocitnem mimo sveta bratislavského Volkswagenu narážam na problémy. Som totiž zvyknutý konať priamo, vadí mi, že socializmus sa zo správania viacerých ľudí ani napriek mnohým reformám nepodarilo dostať. Je to asi generačný problém. V našom menežmente je teda vzájomná slovensko-nemecká spolupráca, aj Nemci si musia zvyknúť na slovenskú kultúru.

V čom sú hlavné rozdiely medzi oboma kultúrami?

Na Nemcoch si veľmi vážim disciplínu. Keď sa raz niečo dohodne, Nemci to naozaj svedomito dodržiavajú, kým Slováci majú tendenciu špekulovať a občas v niečom povoliť. Na druhej strane, Slováci sú kreatívnejší. Keď príde rozhodnutie zhora, Nemci ho majú skôr tendenciu naplniť, kým slovenskí pracovníci dokážu nájsť spôsob, ako danú vec urobiť lepšie. A keď vymyslia niečo lepšie, Nemci to akceptujú.

Ako odbory ste aj tento rok chceli prísť s novými požiadavkami na rast platov a výhod pre zamestnancov, emisný škandál však všetko mení. Ste zmierený s tým, že sa končí éra rastu platov vo vašej firme?

To si nemyslím, ale ani platy nie sú všetko. Samozrejme, keď prichádza kríza, tak už ľudia nemyslia na to, či budú mať vyššie platy, ale sa boja o pracovné miesto. Takže našou úlohou bude skôr eliminovať dopad tohto typu.

Teda očakávate, že čoskoro sa začne prepúšťať a vy sa postavíte na barikády?

Nie, zatiaľ nič také nehrozí, práve naopak. Samozrejme, ľudia sú závislí od rôznych hypoték a pôžičiek, preto zachovanie pracovných miest je pre nich momentálne najdôležitejšie.

Ale je dlhodobé zachovanie stavov reálne? Nejde len o emisný škandál a možný prepad výroby, ale aj o tlak automatizácie výroby, ktorá nahrádza ľudí.

Automatizácia je nezvratným a pozitívnym faktom, našou úlohou je však zabezpečiť, aby sa neznižovali stavy zamestnancov.

No je to reálne?

Áno, napokon aj v posledných rokoch sa nám podarilo zachovať stavy, hoci automatizácia rastie. Sme zástancami najmä automatizácie pri bezpečnosti práce, aby ľudia nevykonávali činnosti, ktoré poškodzujú zdravie. Je rozdiel, či denne vykladá x-stoviek pneumatík na Touareg či Audi človek, alebo to robí automat, na ktorého človek dozerá. Moderné zváranie hliníka a mnohé iné činnosti už dnes bez robotizácie nejdú, a tak je to úplne v poriadku, odbory takémuto vývoju nemôžu brániť.

Ale ak robot na danej pozícii nahradí človeka, ktorý ho ani nemusí kontrolovať, ako reagujete potom?

V rámci našej firmy je dosť pracovných činností, na ktoré vieme ľudí prekvalifikovať.

Vo Volkswagene pracuje celosvetovo 600-tisíc ľudí, nie je riziko, že pri takomto prístupe ľahko dôjde k umelej prezamestnanosti?

To určite nie, všetky základné parametre sa dohadujú medzi zamestnávateľmi aj zamestnancami, pričom všetky takéto presuny sa dejú s ohľadom na produktivitu.

Vyzerá to, že ste ešte stále najšťastnejším odborárom na Slovensku. Vaši zamestnanci zarábajú v priemere okolo 1500 eur v hrubom, vrátane 13. a 14. platov a rôznych príspevkov, ale aj neplatové podmienky práce im ostatní slovenskí zamestnanci môžu len závidieť...

...to všetko však stálo dlhoročné úsilie.

A to je tá otázka - neprišlo by to sem automaticky aj bez slovenských odborárov, so samotnou nemeckou pracovnou kultúrou?

Rozhodne nie, pretože aj Nemci by najradšej šetrili a škrtili. Aj vďaka mojím predchodcom dnes môžem povedať, že sme spokojní s tým, čo máme, ale nechceme zaspať na vavrínoch. Ak ste v otázke konštatovali, že som najšťastnejším odborárom, treba dodať, že tu mám aj veľmi dobrý odborársky kolektív, sme motor, ktorý maká. Sme motivovaní, máme ciele, samy od seba by tie úspechy neprišli. Aj u nás vo fabrike boli tendencie rozpustiť 13. a 14. plat.

Ale predpokladám, že ste sa veľa naučili aj od nemeckých odborárskych kolegov.

Klamal by som, keby som tvrdil opak. Ešte keď som pôsobil v strednom menežmente v Nemecku, videl som z druhej strany, ako fungujú odbory, čo robia pre ľudí, ale aj to, aký je medzi menežérmi a odborármi vzájomný rešpekt. Tieto štandardy správania aj vyjednávania, ktoré tam boli automatické, sa nám podarilo preniesť aj sem.

U nás na Slovensku je skôr zakódované, že silné odbory môžu priviesť firmy a krajinu k veľkej neefektivite až ku krachu, tunajším vzorom bola skôr Thatcherová, ktorá zakrútila s britskými odbormi. V Nemecku to však funguje, nemecká ekonomika sa aj so svojím sociálnym modelom teší svetovému obdivu. Čím to je, že odbory tam nie sú brzdou?

V Nemecku dobre chápu, že na to, aby firma prosperovala, je dôležité, aby boli vyjadrené pocity zamestnancov, inak by pod strachom z autority nevedeli o ničom hovoriť, nevedeli by trebárs povedať, že stroje sú pomalé a žerú veľa elektriky. Odbory nie sú na to, aby firmu brzdili, ale naopak, sú na to, aby fungovala efektívne. Zamestnávatelia tak zistia problémy, o ktorých by inak nevedeli. Obe strany sa musia počúvať a rešpektovať. Aj keď ide o vyjednávanie o vyšších platoch, ani jeden rozumný odborár nechce zlikvidovať svoju firmu prehnanými požiadavkami, pretože zamestnanci by prišli o prácu. Zamestnanec si váži podnikateľa, ktorý má nápad a peniaze, na druhej strane si podnikateľ váži zamestnancov, ktorí pre neho robia a ich práca mu zarába peniaze.

To bolo Nemecko. Ako je to na Slovensku?

Viackrát som sa bavil so slovenskými politikmi sprava aj zľava, no u nás na Slovensku ľudia význam sociálneho dialógu nechápu, často si myslia, že odbory nevedia nič iné než štrajkovať či búchať po stole. Na Slovensku máme síce výborne prepracovaný zákonník práce, ale kto zo zamestnávateľov ho pozná? Už je tradíciou porušovať Zákonník práce, často za to nehrozí ani len pokuta. Neraz vidíme, že zamestnancom sa vypláca minimálna mzda, kým šéf firmy sa preváža na najdrahších značkách áut, neplatí im nadčasy a porušuje aj ďalšie ustanovenia zákonníka. Kultúra podnikania na Slovensku ešte veľmi rozvinutá nie je, preto hovorím, že sme postkomunistická krajina v rozvojovom kapitalizme. Aj z tohto dôvodu potrebujeme dobré odbory.

Prečo ich nemáme?

Máme nastavené dobré zákony, ktoré sa dajú plne využiť, ale v praxi to nefunguje. Skutočný sociálny dialóg tu v mnohých firmách neexistuje, ako som už naznačil, 99 percent zamestnávateľov a zamestnancov nepozná Zákonník práce. A neexistuje tu ani žiaden funkčný kontrolný mechanizmus, ak sa zákonník porušuje. Takisto odbory nemajú v slovenských firmách samostatnosť. Ak je niekto odborár a súčasne aj zamestnanec tej firmy, je v schizofrénii, má strach, že ak sa do niečoho pustí, zamestnávateľ po ňom pôjde. V takejto pozícii nemôže sebavedome zastupovať zamestnancov. Aj na nás vo Volkswagene sa obracajú zamestnanci z iných firiem, či by sme sa my – odborári z VW – neporozprávali s ich vedením. Pre mňa je to na jednej strane satisfakcia, na druhej strane to o niečom svedčí.

V Nemecku majú firemní odborári oporu vo svojej strešnej organizácii, tou je na Slovensku pre vás OZ KOVO, na ktorého čele stojí Emil Machyna. Povesť KOVO však nie je najlepšia, nedávno sa prevalilo, že prijalo dary od KIA a Samsung, pričom je známe, že pracovné podmienky ich zamestnancov nie sú práve ideálne. Neboli tie dary myslené ako úplatok, nech im dajú odbory pokoj?

Nezisťoval som o tom viac, ani do toho nechcem vidieť, svoju prácu si chcem robiť poctivo.

Páčilo sa vám to?

Nie, nepáčilo sa mi, akým spôsobom sa o tom príspevku komunikovalo. Urazilo to aj mňa ako člena KOVO. Je pravda, že občianske združenie môže prijímať rôzne dary a príspevky. Viac o tom nechcem špekulovať, opýtajte sa kompetentných. Mal som z toho zlý pocit, lebo to vrhlo zlé svetlo na odbory, akoby sme boli skorumpovaní.

KOVO pôsobí tiež ako veľmi povoľný partner vládneho Smeru, to vám nevadí?

Mali sme v odboroch párkrát debatu o tom, ako by mala napredovať naša práca. Je faktom, že aj v zahraničí spolupracujú odbory s politickými stranami, Smer je najsilnejšou politickou stranou, nie je teda zle, ak spolupracujeme. Problém je, že to nie je flexibilnejšie, o spoluprácu by sme mali stáť aj s ďalšími stranami.

Odbory z ďalších veľkých automobiliek odišli z KOVO a založili si odborový zväz AIOS, vy vo Volkswagene ste však v KOVO ostali. Prečo?

Chceme pomôcť všetkým zamestnancom. KOVO má predsa len najsilnejšie meno na Slovensku, je členom tripartity, kde sa riešia sociálne otázky, takže byť jeho súčasťou nám dáva zmysel.

Rozmýšľate, že ako kritik zvnútra by ste kandidovali budúci rok do čela KOVO?

Kritizujem tu to, čo považujem za nesprávne voči zamestnancom. Pokiaľ by ma niekto oslovil, či by som nechcel pomôcť, zvážil by som to.

Odpovedáte tajomne ako politici. Takže to zvažujete?

Nie som politik, ale predovšetkým odborár, ktorý chce zamestnancom pomôcť. Zatiaľ ma nikto neoslovil.

Foto - Zuzana Očovanová

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo