Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
02. október 2020

Pohľad zvonka

O dedinských šašoch, „dochtoroch“ a usmievavých jamkách

Nestojí za to pokúsiť sa o niečo, čo sa bude na komunikáciu aspoň podobať? Pretože komunikovať znamená vytvárať spoločenstvo, nie vynadať a opľuť.

O dedinských šašoch, „dochtoroch“ a usmievavých jamkách

Igor Matovič a Peter Pellegrini. Foto - TASR/Jaroslav Novák

Pamätám si, ako môj starý otec v osemdesiatych rokoch pozeral na Ronalda Reagana, Helmuta Kohla, ale neskôr aj na Billa Clintona s istým obdivom. Pri porovnaní s obstarožnými komunistickými pohlavármi pôsobili títo neuveriteľne sviežo a švihácky. Teda zďaleka neplatí len o dnešnej dobe, že imidž je dôležitý.

Dnes však o politikoch vieme ďaleko viac. Už to nie sú nedotknuteľné  bytosti stojace nad ostatnými. Oveľa viac vieme o ich zlyhaniach a aj to, že aj za tým najdokonalejším výzorom sa môže ukrývať darebák a korupčník. Existuje teda hranica medzi obsahom a formou?

Nebudeme si nič nahovárať: momentálne máme premiéra, ktorého sociálna komunikácia je neuveriteľne príkra a vulgárna. Nadávanie do bláznov patrí k tomu najjemnejšiemu, čo pán premiér ponúka.

Oznamuje, že ľud „serie na pravidlá“, inokedy autora kritického článku nazve primitívom a dilinom. Bukovský je pre magistra Matoviča len “dochtor“ a nezabudne mu odkázať (čo je rozkošné), že pôsobí ako dedinský šašo. A nadovšetko najradšej nadáva do „múdrosráčov“.

Politický program Igora Matoviča je jednoduchý: vyčistiť Slovensko od korupcie. Fajn. Po predvolebnej kampani, v ktorej torpédoval všetkých dookola, vyhral voľby s rozdielom dvoch tried a ocitol sa na pozícii, kde sa zrejme nikdy nevidel.

Bolo to veľmi dobre vidieť na predvolebnej debate Denníka N, kde bol Igor Matovič na poslednú chvíľu preradený z druhej skupiny diskutujúcich do skupiny s politikmi, ktorí mali najvyššie preferencie. Vtedy už OĽaNO viedlo predvolebné prieskumy a na otázku moderátorky, či vníma situáciu, že by sa mohol stať premiérom odpovedal v zmysle, že hádam to Andrej Kiska finišom zvráti.

Inzercia

Na jednej strane je desivé (a nazdávam sa, že aj úplne pomýlené), keď Šimečka píše, že rastúca podpora Pellegriniho je dobrou správou o krajine, na strane druhej nie je možné diviť sa znechuteniu mnohých ľudí zo spôsobu komunikácie súčasného premiéra.

Nevinné jamky v lícach a kultivované vystupovanie jednoducho nehovoria absolútne nič o morálnom kompase a charaktere človeka. A áno, aj verbálny hulvát môže zohrať významnú úlohu v boji proti korupcii.

Ale podstata je inde: je správne, ak kvôli tomu, že aj kultivovaný švihák môže byť v skutočnosti spoluzodpovedný za rast korupčného systému, úplne rezignujeme na slušnú komunikáciu? Komunikovať neznamená hulákať, byť úprimný neznamená byť tlčhubou. A snažiť sa o neformálnosť a odmietať strojenosť neznamená trápnu detinskosť.

Ale najmä: úlohou lídrov je aj kultivovať verejný diskurz, nie ho hlúpo zasmradiť. Potom sa pokojne môže stať, že protikorupčný étos sa zmení na úplné znechutenie z hulvátsko-pubertálnych spôsobov. A obyčajný volič si potom radšej vyberie kultivovaného darebáka než hulvátskeho antikorupčníka.

Nestojí za to pokúsiť sa o niečo, čo sa bude na komunikáciu aspoň podobať? Pretože komunikovať znamená vytvárať spoločenstvo, nie vynadať a opľuť.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame