Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Kultúra
18. október 2020

Zápisky z trolejbusu

Straty a nálezy: o kočíku aj nádeji

Vymenil stavebnú firmu za šoférovanie bratislavskej MHD. Odkedy vozí ľudí, objavila sa v ňom túžba tvoriť poviedky, ktoré uverejňujeme na pokračovanie. Dnešná je o tom, keď stratíme čosi dôležité.

Straty a nálezy: o kočíku aj nádeji

Ilustrácia: Jan Heralecký

Dnes som pri kontrole vozidla, salónu – zasa ma ten názov pobavil –, medzi sedadlami našiel 20 centov.

Prvý úlovok.

V dopravnom podniku sú prísne pravidlá pre narábanie s nájdenými predmetmi.

Čo všetko sa dá stratiť, resp. nájsť?

Perá, telefóny, doklady, peniaze – tie väčšinou stratili podnapité osoby, tašky prázdne, tašky plné.

Pýtal som sa služobne starších kolegov, čo všetko už našli.

„Vieš, čo som ja raz našiel?“ začal spomínať jeden starší vodič.

„Na konečnej odstavím voz a v zrkadle vidím, že vzadu je niečo, čo tam nemá byť. Idem tam a neverím vlastným očiam. Kočík. Normálne tu nechali detský kočík. Čo teraz s ním? Nemôžem ho tu len tak nechať a do večera voziť. Kráčam k nemu, keď mnou prebehol mráz – kočík sa pohol. To nemôže byť pravda. Ale skutočne. V kočíku spokojne spalo dieťa.

Rýchlo volám dispečera – veď toto nie je zábava. Rozbehla sa búrlivá konverzácia o spiacom dieťati. Zúfalá matka sa už ozvala tiež. Dohodli sme sa, že sa stretneme na tej a tej zastávke.

Tuho som rozmýšľal, ako spoznám, ktorá je tá matka. Veď o tomto čase tam je kopec ľudí. Musím ti povedať,“ pokračoval, „už z diaľky som presne vedel, ktorá to je.“

„Ako si to poznal?“ pýtam sa.

Inzercia

„Jednoducho som to poznal. Čo ja viem, z pohybov, z tváre, neviem.“

Keď prichádzam ku zastávke, skúmam, čo prezrádzajú tváre čakajúcich.

Mnohé hovoria o strate.

Zem, která nemá své nebe, ztratila všechno i sebe… spieva sa v jednej česko-slovenskej pesničke.

Tváre hovoria o strate neba, o strate nádeje.

V prípravnom kurze nám podnikový psychológ s bledou tvárou a kalným zrakom prednášal o potrebe asertívneho správania. Myslel to dobre. Ale ak budem láskavý a milý k cestujúcim, možno v nich zobudím spiace zrnko nádeje.

Obyčajný úsmev.

Len si musím dať pozor, aby som nevyzeral ako pripečený.

Si myslím.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame