Riaditeľ Migračného úradu: Utečenecká vlna sa len začína

Riaditeľ Migračného úradu: Utečenecká vlna sa len začína

Šéf Migračného úradu Bernard Priecel vysvetľuje, prečo u nás vojnoví utečenci zo Sýrie nemajú hneď nárok na azyl. Tvrdo kritizuje európske kvóty na utečencov, podľa neho porušujú základné ľudské práva.

Ombudsmanka Jana Dubovcová kritizovala zásah polície v zaisťovacom zariadení pre utečencov v Medveďove. Toto konkrétne zariadenie pod váš úrad nespadá, máte však bližšie informácie o tom, čo sa stalo?

Mám len informácie, ktoré boli zverejnené v médiách. Ale vôbec sa mi nezdalo, že by išlo o neprimeraný zásah. Keď v našich zariadeniach napríklad dôjde k vzájomnému násiliu medzi utečencami, som vždy rád, ak polícia zasiahne rázne, aby sa tak rýchlo predišlo eskalácii.

Deje sa to často?

Nie, je to sporadický jav. Ak sa niečo také udeje, polícia sa vždy snaží byť veľmi diplomatická, aj preto, aby sa vyhla neopodstatneným útokom na svoju adresu.

Ombudsmanka polícii aj zariadeniu vyčítala, že tam chýbajú ľudia, ktorí by sa vedeli s utečencami dorozumieť po anglicky, aj preto oni často nerozumejú pokynom.

Vyjadrenie, že policajt by mal pri takýchto zásahoch vedieť po anglicky, je nezmysel.

Prečo?

Platilo by to vtedy, keby sme mali v zariadeniach ľudí z anglofónnych krajín. Ľudia, ktorí sú v našich zariadeniach, však po anglicky väčšinou nevedia. Skôr by sme mali žiadať o tlmočníkov, ktorí vedia po arabsky alebo po rusky. Napríklad najmä Afganci vedia po rusky. Takže celá kritika mi pripadala iba ako lacné dehonestovanie polície.

Európska únia prijala takzvanú kvótu, ktorou by sa malo prerozdeliť 120-tisíc utečencov, Slovensko sa stavia proti a ide dohodu žalovať. Čo si myslíte o týchto kvótach?

Nie je to dobré riešenie, každá krajina má inak postavenú migračnú politiku, pretože toto nie je azylová kríza, ale migračná kríza. Každá osoba, ktorá príde na Slovensko a požiada o azyl, bude vpustená do azylového konania a bude rozhodnuté v zmysle platného práva, ktoré sa týka celého sveta, respektíve EÚ. Tieto osoby, o ktoré pri takzvaných kvótach ide, však nie sú všetko osoby, ktoré by mali právo získať azyl.

Prečo?

Sú to migranti, nie azylanti.

Lenže z veľkej časti sa bavíme o ľuďoch, ktorí prichádzajú z vojnových krajín ako Sýria, ide o ľudí, ktorí majú v Nemecku aj iných štátoch takmer stopercentnú šancu, že získajú azyl.

To je vec nemeckých orgánov.

Máme tomu rozumieť tak, že človek, ktorý preukáže, že naozaj prichádza zo Sýrie, nemá u nás veľkú šancu získať azyl?

Ak niekto uteká pred vojnou, ktorá nie je trvalým stavom, tak nemá automatický nárok na azyl. Ženevská konvencia o utečencoch hovorí o individuálnom prenasledovaní osôb, vojnový stav nie je individuálnym prenasledovaním. Takéto osoby teda majú právo na doplnkovú ochranu.

Prečo majú však títo ľudia v Nemecku právo na plnohodnotný azyl?

To ja neriešim, neriešim ani to, že nemecká kancelárka pozývala Sýrčanov do svojej krajiny, je to zodpovednosť Nemcov.

Čo teda znamená doplnková ochrana?

Je to inštitút, ktorému hovoríme aj malý azyl, pretože človek, ktorý ho získa, má všetky práva rovnaké ako azylant.

Ale na rozdiel od azylantov nemajú právo na trvalý, len prechodný pobyt.

Iste, ale sú zaradení do sociálneho systému, majú právo na zdravotné zabezpečenie, môžu si nájsť prácu.

Dá sa povedať, že v rámci azylovej politiky uprednostňujeme doplnkové ochrany pred udeľovaním azylov?

Len v tomto roku sme udelili šesť azylov a 31 doplnkových ochrán. Každé dva roky sa opätovne posudzuje, či daná osoba má právo na predĺženie doplnkovej ochrany. Ak sa situácia v danej krajine upokojí, dôvody pre takúto ochranu zaniknú. Napokon, nemyslím si, že by bolo správne sem týchto ľudí presunúť, aj tento takzvaný Tretí svet musí mať šancu dobiehať vyspelé krajiny, a to sa stane len vtedy, keď sa vzdelaní a kvalifikovaní ľudia po skončení vojny vrátia a budú pracovať na obnove krajiny. Opakujem, Ženevská konvencia hovorí o individuálnom prenasledovaní, ak niektoré krajiny udeľujú azyl z humanitárných dôvodov, je to ich vec.

Ale aj v našom azylovom práve je možnosť udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, teda môžete priznať azyl aj človeku, ktorý uteká pred vojnou.

Samozrejme, môžeme. Ale sme takou bohatou krajinou, aby sme si mohli dovoliť udeľovať veľké množstvo takýchto azylov? Máme 350-tisíc Rómov, ktorí potrebujú pomoc a mladú rómsku generáciu, ktorú musíme postaviť na nohy. Opakujem, humanitárny azyl nie je azylom podľa Ženevskej konvencie.

Teda to, či sa váš úrad rozhodne udeliť človeku z vojnovej oblasti doplnkovú ochranu alebo azyl z humanitárnych dôvodov, je čisto na vašom subjektívnom posúdení?

To posudzovanie vychádza z možností našej krajiny. Bohaté krajiny, ktoré majú prebytkové možnosti, môžu tento typ azylu využívať oveľa viac než my.

Hovoríte, že aj keby sme na základe tejto kvóty, ktorú schválila EÚ proti odporu Slovenska, prijali Sýrčanov, mali by nárok na doplnkovú ochranu, ale nie na azyl?

Pre mňa žiadne keby neexistuje, žiadne kvóty neakceptujeme, to je politické rozhodnutie štátu. Keby v rámci normálneho azylového konania prišli na územie SR osoby zo Sýrie a požiadali o azyl, vzhľadom na to, že Ženevská konvencia hovorí o individuálnom prenasledovaní, tak by väčšina týchto ľudí – netvrdím, že všetci – získala doplnkovú ochranu, ktorá môže trvať aj 20 rokov.

Keby Sýrčan preukázal, že je povedzme z kresťanskej komunity, na ktorú zaútočil Islamský štát, ako by ste to brali, ako vojnu alebo individuálne prenasledovanie?

Všetko musíme posudzovať individuálne, na takto vykonštruovaný príklad nemôžem odpovedať všeobecne.

Skúste aspoň hypoteticky...

Pokiaľ uteká pred vojnou, tak má nárok na doplnkovú ochranu. Ak by sa preukázalo, že utiekol, lebo je kresťan, on a jeho rodina by boli väznení, mal by právo na azyl.

Ako vyzerá preukazovanie identity niekoho, kto o sebe hovorí, že je zo sýrskej Palmýry obsadenej IŠ, ale nemá žiadne doklady?

Žijeme v treťom tisícročí, vďaka internetu zistíte mnohé užitočné informácie, napríklad ako sa volá aká ulica v Palmýre, máme štáb analytikov, ktorí zisťujú informácie z internetu, zahraničných médií, z Úradu vysokého komisára OSN. Ak niekto povie, že v Islamabáde bola taká či onaká demonštrácia prenasledovanej strany, na ktorej polícia strieľala, takže je ako prívrženec tej strany ohrozený, vieme rýchlo zistiť, či taká demonštrácia bola a na kedy bola zvolaná. A zistíte, či klamal alebo neklamal.

Ale aj keď povedzme opis tej situácie sedí, ako viete preukázať, či je identita žiadateľa o azyl skutočná?

To nezistíte nikdy presne, ak máme dôvodnú pochybnosť, azyl nedávame. Máme však aj jazykové analýzy, vďaka ktorým vie odborník rozlíšiť dialekty.

Máte ľudí, ktorí vedia rozlíšiť dialekty arabčiny?

Nie my, ale vo svete sú takí a s týmito expertnými tímami spolupracujeme. Ale, samozrejme, je to veľmi drahá záležitosť, takže to využívame, ak naozaj veľmi záleží na určení identity, napríklad ak ide o osoby podozrivé z terorizmu. V takom prípade spravíme záznam, nahratý špeciálnymi prístrojmi, zašleme to, a oni nám spravia rozbor. Je však veľmi dôležité, aké prostriedky kedy použijete, rozhodne nemôžeme niekoho, kto je normálny, jednoduchý človek, podrobovať takýmto nákladným analýzam, musí tam byť špeciálny záujem.

Veľká väčšina ľudí, čo u nás žiadajú o azyl, odíde ešte pred koncom azylového konania. Čo sa potom s nimi deje?

Z našej strany ukončíme azylovú procedúru, dotyčná osoba potom najbližšie tri roky nemôže nikde inde požiadať o azylovú procedúru, podľa dublinského systému by mala byť vrátená sem. Máme takých, ktorým sa to deje opakovane, odídu, a navrátia ich sem späť.

To sú časté prípady?

Nie je to často, pretože takíto ľudia sa prepadnú v ilegalite. Koľko je takých ľudí v Nemecku, 100, 200, 300-tisíc? Poľský kolega mi vravel, že akurát minulý rok mali obrovský počet ľudí, ktorí odišli počas azylového konania, Nemci však vedeli vrátiť späť len päť percent. Vo veľkých európskych mestách sa títo ľudia ľahko stratia. Tento jav je pochopiteľný, idú jednoducho do miest či do krajín, kde žije ich komunita. Mali sme prípad jednej Somálčanky, ktorá podstúpila ženskú obriezku, mala psychické problémy. S pomocou jednej mimovládky sme jej vybavili prijatie na Lekársku fakultu, ale tým, že predtým nemala dobré vzdelanie, nestíhala študovať, obnovili sa jej psychické problémy, až skončila v psychiatrickej liečebni. Postupom času odišla do Veľkej Británie za svojou komunitou, tam bola zrazu šťastná, problémy preč, pretože konečne hovorila svojím jazykom, žila s blízkymi. Veľká Británia ju však poslala späť na Slovensko, keďže ju tam prichytili bez platných dokumentov. Prišla sem a problémy sa jej opäť obnovili. Hovorím to preto, že aj tento aspekt musíme pri tejto debate zvažovať.

Prejdime k samotnému azylu, ako dlho u nás trvá vybavenie žiadosti o azyl?

Zo zákona je to 180 dní, ale keď je žiadateľ neúspešný, väčšinou sa odvolá na krajský a potom na Najvyšší súd. Mali sme aj žiadateľa, ktorý bol deväťkrát v konaní.

Na čo má žiadateľ nárok, keď je v konaní?

Na stravu, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a symbolické vreckové štyridsaťtri centov na deň.

A pokiaľ je jeho žiadosť úspešná?

Dostane trvalý pobyt a má nárok na všetko, na čo majú nárok aj iní občania, ktorí tu majú trvalý pobyt. To znamená, že môže vstúpiť na trh práce, ale je zaradený do sociálnej siete.

Počas tej lehoty na vybavenie žiadosti o azyl sa už začína aj s integráciou?

Áno. Žiadatelia by už počas pobytu v tábore mali navštevovať jazykovú prípravu. Keď sa človek už počas pobytu v tábore vyhýba výučbe slovenského jazyka, je hneď zrejmé, že tu nechce zostať. Základom každej integrácie je znalosť jazyka.

Aký počet ľudí, ktorí sú v azylovom konaní, má záujem o kurz slovenčiny?

Takmer nikto.

Ak tu ten človek má záujem zostať, učí sa jazyk a dostane azyl alebo doplnkovú ochranu, ako potom vyzerá jeho ďalšia integrácia?

Z toho počtu viac ako šesťsto ľudí, ktorým sme od vzniku SR udelili azyl, len dvadsaťšesť percent zostalo žiť na Slovensku. Teda približne jedna štvrtina. Zmluvne, prostredníctvom projektov, máme zabezpečené mimovládne organizácie, ale napríklad aj Slovenskú katolícku charitu, ktoré nám s integráciou pomáhajú. Títo ľudia sú zaradení do programu integrácie, kde sa im pomáha nájsť ubytovanie, získať prvú prácu, deti sú umiestňované do škôl.

Migranti z ktorých krajín majú najväčší záujem o integráciu?

Takí, čo niekedy v minulosti u nás študovali. Napríklad Afganci, ktorí tu vyštudovali vysoké školy. Všetci sú úspešní. Ich stotožnenosť s touto krajinou je vysoká.

Jedna z výhrad voči kvótam bola aj toho typu, že ak tu tí ľudia dostanú azyl, okamžite nastane sekundárna migrácia do iných krajín.

Oni ho u nás nechcú, oni od nás odídu.

Brusel hovorí, že neodídu, pretože ak by to urobili, tak prídu o nárok na zdravotnú starostlivosť.

A to na základe čoho? Nie je to náhodou porušovanie ľudských práv? Nikto nemá právo im obmedziť pohyb. Sú to slobodní ľudia, ktorí majú svoje práva. Spáchali nejaký trestný čin? Ako chcete obmedziť pohyb osobám, ktoré nič nespáchali, len ušli zo svojich krajín pred prenasledovaním? Kto hovorí to, na čo sa pýtate, tak skutočne nevie, o čom je reč. Počul som jedného z ministrov zo starých krajín EÚ povedať, že utečenci si nemajú právo vyberať, kde požiadajú o azyl. Akože nemajú, kto im to zakáže? Ak by tí ľudia dali žaloby na Európsky súd pre ľudské práva, tak by uspeli. Iná vec je, že ten azyl nemusia dostať. Ale majú právo oň požiadať kdekoľvek.

Vy teda tvrdíte, že rozhodnutie EÚ znamená porušenie ľudských práv?

Nielen to. Je to aj nerešpektovanie znalostí toho, ako fungujú utečenci. Namiesto toho, aby sa pri tejto téme s takým zanietením hovorilo o západných a východných krajinách, malo by sa radšej hovoriť o krajinách tranzitných a cieľových. Pretože to je realita. Pokiaľ u nás plat riaditeľa migračného úradu bude na úrovni podpory utečencov v iných krajinách, tak potom je jasné, že pôjdu inde. Treba tiež viac riešiť príčiny ako dôsledky. Napríklad až nedávno som sa dozvedel, že materiálna pomoc utečeneckým táborom v krízových regiónoch sa znížila o šesťdesiat percent. Veď to je strašné. Prečo sa pohli ľudia z táborov v Turecku? Zrejme aj toto k tomu prispelo.

Aká je vaša prognóza ďalšieho vývoja? Opadne tá utečenecká vlna?

Neopadne. Pokiaľ sa takýmto spôsobom bude pristupovať k riešeniu, že sa budú krajiny tlačiť k tomu, aby prijímali ďalších ľudí, tak to nikdy neopadne. Takýto spôsob narábania s migrantmi len podporuje nelegálne podnikanie v oblasti prevádzačstva.

Čo je podľa vás riešenie?

Zmeniť situáciu v krajinách pôvodu. Keď bol problém v Afganistane, tak OSN vytvorila okolo neho humanitárny kordón. Okolité krajiny zachytávali utečencov a tam aj tiekli veľké finančné prostriedky. Teraz akoby sa na taký typ politiky zabudlo. Hoci sa tejto problematike venujem roky, dnes niektorým veciam naozaj prestávam rozumieť. Ako som vám povedal pred chvíľou, neskončilo sa to, iba sa to začína.

Foto: Zuzana Očovanová

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo