Slovo karma v našej kultúre už takmer zľudovelo. Prinajmenšom u detí a mládeže, ktorá postupne preberá slovník svojich idolov a influencerov, častokrát bez toho, aby premýšľali nad významom slov. Mnohé populárne hviezdy a skupiny (ako napr. Beatles) koketovali s východnými náboženstvami (budhizmus, hinduizmus), ktorých učenie je s karmou úzko prepojené.
Karma je podľa religionistickej príručky Viery a vyznania, „sanskrtské slovo na označenie činu alebo skutku. Podľa indickej viery má každý skutok nevyhnutné dôsledky, ktoré prilipnú na tom, kto ho vykonal, a vyžadujú odmenu alebo trest. Karma je tak morálnym zákonom príčiny a následku. Vysvetľuje nerovnosť v živote ako dôsledok činov v predchádzajúcich životoch. Pojem karmy sa pravdepodobne vyvinul u drávidského ľudu v Indii. V mahájánskom budhizme je tento koncept pretransformovaný predstavou bódhistattvu. Zásluhu možno preniesť milosťou alebo vierou, a tak zmeniť karmu človeka.“
Veľmi zjednodušene, pre filozofiu východných náboženstiev je určujúca predstava, že náš život je iba jeden z mnohých životov. Tento kolobeh životov podmieňuje určitá zákonitosť karma, ktorá nás v budúcom živote na základe dobrých alebo zlých skutkov prevtelí (reinkarnuje) do dobrého alebo zlého života. Reinhart Hummel v knihe Reinkarnácia píše, že „dobrý život je podľa upanišady Čhándógia (5,10,7) odmenený tým, že človek vojde do brahmanského lona alebo narodením sa v jednej z troch najvyšších kast. Naopak, odplatou za zlý život je narodenie sa z fenky, prasnice alebo vydedenca bez kasty.“
Kresťanstvo a karma sú nezlučiteľné. Hoci niektorí obhajcovia karmy poukazujú na Gal 6,7 ( „čo človek zaseje, to bude aj žať “), tento citát nemožno v žiadnom prípade interpretovať ako potvrdenie zlučiteľnosti kresťanstva a učenia východných náboženstiev.
Existuje základný rozdiel vo vierouke východných náboženstiev a západných monoteistických náboženstiev (kresťanstvo, judaizmus, islam). Kým východné náboženstvá sa opierajú o zákon príčiny a následku (karma), monoteistické náboženstvá odkazujú na zákon milosti. Zvlášť je to vidieť v biblickom kresťanstve.
Niet divu, že jedna z najznámejších kresťanských piesní má názov Amazing Grace (Úžasná milosť). V kresťanstve je vždy prvotná milosť, ktorej pôvodcom je Boh. Boh ponúka každému človeku rovnako dar večného života, bez toho, aby si to musel nejako zaslúžiť. Spolupráca je síce potrebná, no na prvom mieste je vždy Boh.
Krásnou ukážkou tejto milosti je podobenstvo o márnotratnom synovi (Lk 15,11-32), v ktorom syn premárni všetok svoj majetok a nesmelo sa vracia k svojmu otcovi, ktorý ho s radosťou prijíma. Toto podobenstvo ilustruje Boží prístup k človeku.
Už na tomto mieste môžeme zbadať, že karmický zákon sa s kresťanským pohľadom zásadne rozchádza. Podľa karmy by neporiadny syn skôr či neskôr schytal svoj zaslúžený trest. Možno by sa po smrti prevtelil do jednej zo svíň, ktoré mu robili spoločnosť alebo dokonca do struku, ktorý jedol. (Samotná myšlienka reinkarnácie je v rozpore s kresťanstvo, ako to vidieť na Hebr 9,27: „Je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd.“)
Kresťanstvo nás síce vyzýva k formácii našich rozhodnutí a skutkov, no (na rozdiel od karmy) nikdy nezabúda pripomínať ústrednú úlohu nezaslúženej Božej milosti.
Titulný obrázok - https://en.wikipedia.org/wiki/Karma