Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
23. september 2020

Nová tvár v redakcii

Aj novinárčina môže byť cestou k svätosti

Študovala v Španielsku, je ekonomickou novinárkou a členkou pre mnohých tajuplného katolíckeho hnutia. Kristína Votrubová.

Aj novinárčina môže byť cestou k svätosti

Začnime zákulisnou informáciou. Naša nová kolegyňa Kristína Votrubová mala redakciu Postoja posilniť už pred rokom. Na poslednú chvíľu si to však rozmyslela a ostala pracovať v Hospodárskych novinách. Herakleitova múdrosť „dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš“ však pre ňu neplatí a od začiatku septembra už pre čitateľov Postoja pripravuje články z oblasti ekonomiky, sociálnych vecí a zdravotníctva.

„Pred rokom, keď som prvýkrát navštívila redakciu, tvorila ženské osadenstvo len Eva Čobejová. Medzičasom prišli Stanka Gajdošová, Lenka Chlebanová, Janka Zlatohlávková a čoskoro príde ešte ďalšia skúsená novinárka. Pribudli aj ďalšie redakčné miestnosti a nové televízne štúdio, čo dokazuje, že Postoj sa naozaj dynamicky rozvíja,“ zhŕňa prvotné dojmy Kristína, ktorá napriek svojmu mladému veku má za sebou zaujímavý životný príbeh.     

Z Bratislavy do Pamplony

Narodila sa v roku 1991 v Bratislave, vyrastala v Stupave. „Keď som bola malá, chcela som byť dobrodružkou, Indianom Jonesom, ale čoskoro som zistila, že to nie je platená práca. Tak som si povedala, že budem novinárkou, zdalo sa mi to, že to môže byť porovnateľne dobrodružná profesia,“ hovorí Kristína, ktorá po skončení Gymnázia Matky Alexie v Bratislave potvrdila svoju povahu dobrodružky a vybrala sa študovať žurnalistiku do Španielska.  

„Pred nástupom do maturitného ročníka som sa zúčastnila na letnom kurze, ktorý organizovala Navarrská univerzita v Pamplone. Počas neho som sa zoznámila s dekankou fakulty komunikácie, ktorá mi povedala o ich štipendijnom programe. Jazyk som ovládala, a keď sa mi otvorila možnosť získať finančné prostriedky na štúdium, povedala som si, že to skúsim,“ spomína Kristína.

Na rozdiel od Slovenska sa žurnalistika v Španielsku študuje len štyri roky, po ktorých môže študent ešte rok pokračovať v špecializovanom štúdiu – Kristína si vybrala súčasné štúdiá.

„Užitočné bolo, že popri množstve praktických predmetov z printovej, rozhlasovej či televíznej žurnalistiky, s čím bola spojená intenzívna prax v médiách, sme mali aj veľa predmetov z teórie žurnalistiky, histórie, ekonómie, politológie, antropológie či etiky. Okrem naozaj akademickej úrovne štúdia sa mi veľmi páčil osobný vzťah medzi pedagógmi a študentmi. Každý z nás mal za tútora jedného pedagóga, na ktorého sa mohol obracať s čímkoľvek. Mala som šťastie, lebo mojou tútorkou bola práve vtedajšia dekanka Mónica Herrero,“ opisuje Kristína svoje vysokoškolské štúdium, ktoré dopĺňal formačný pobyt v dievčenskom kolégiu, kde bývala.

Dvestotisícová Pamplona, ktorá je metropolou severošpanielskeho regiónu Navarra, je síce akademickým mestom, sídlia tam hneď dve univerzity, no známa je najmä každoročnou slávnosťou sanfermines, počas ktorej ľudia utekajú úzkymi uličkami pred vypustenými býkmi.

„Na základe osobnej skúsenosti môžem povedať, že sanfermines sú dve odlišné reality. Pre miestnych sú to tradičné hody spojené s procesiou so sochou svätého Fermína, ohňostrojom a oslavou v uliciach mesta. Celý život sa tam na chvíľu úplne zastaví. Naopak, pre zahraničných turistov je to celé o pití vína a behu pred býkmi. Práve preto bývajú medzi zranenými výhradne cudzinci. Nepoznajú charakter uličiek, nevedia, kam zahnúť, a navyše sú často pod vplyvom alkoholu,“ vysvetľuje Kristína.

Ako vlastne zvyk behu pred býkmi vznikol? Môže za to ďalšia z miestnych osobitostí – korida, teda súboj toreadora s býkom. V minulosti, keď potrebovali dostať býkov z maštalí do koridy, utekali pred ním muži s červeným súknom a tak ich usmernili na požadované miesto. Aj preto sa počas sanfermines miestni obliekajú do bielych šiat s červenou šatkou.          

Inzercia

Novinárka v Opus Dei

Po piatich rokoch štúdia v Pamplone Kristína zvažovala, či bude pokračovať v doktorandskom štúdiu alebo sa vráti na Slovensko. A hoci tretí stupeň vysokoškolského vzdelania dodnes úplne nezavrhla, v roku 2016 sa rozhodla pre návrat.

Kým sa po rokoch strávených v zahraničí opäť udomácnila, pracovala pol roka vo veľkej zahraničnej korporácii, odkiaľ prešla do redakcie Hospodárskych novín. „Sama som sa na tom zabávala, keďže na univerzite som si odmietla zapísať voliteľný predmet ekonomická žurnalistika s tým, že tejto oblasti sa nikdy nebudem venovať. Napokon som skončila v novinách pri makroekonomike,“ smeje sa Kristína.  

Zaujímavou je nielen Kristínina profesijná, ale aj duchovná cesta. Zasvätenejší si už možno spojili niektoré indície a dovtípili sa, že avizovaným tajuplným katolíckym hnutím je Opus Dei.

K hnutiu založenému španielskym kňazom Josémariom Escrivom, ktorého pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätého, sa Kristína dostala vďaka staršiemu bratovi, keď mala 14 rokov. Na slovnom spojení „tajuplné hnutie“ sa dobre zabáva. „Áno, Da Vinciho kód vzbudil okolo Opus Dei rozruch, ale realita je úplne obyčajná. Nemáme žiadne skryté tajomstvá ani sklony k sebatrýzneniu,“ usmieva sa Kristína.

Opus Dei je z cirkevnoprávneho hľadiska osobnou prelatúrou, ktorá má medzinárodné pôsobenie a je priamo podriadená pápežovi. Na Slovensku má niekoľko desiatok členov, mužské a ženské centrum sa nachádzajú v Bratislave, pričom časť aktivít sa realizuje aj v Košiciach a Nitre. Slováci spolu s Čechmi tvoria jeden regionálny vikariát, na ktorého čele v súčasnosti stojí francúzsky kňaz Jean-Philippe Huet.

Priamo na Slovensku pôsobia v rámci hnutia traja kňazi – dvaja Španieli a jeden Mexičan –, pričom len pred niekoľkými týždňami bol v Ríme za prvého kňaza Opus Dei zo Slovenska vysvätený Andrej Matis.

A čo vlastne Kristínu oslovuje na tejto forme spirituality? „Kedysi bola pre mňa svätosť čímsi vzdialeným, nedosiahnuteľným. Hlavnou myšlienkou Opus Dei je však práve to, že každý jeden kresťan je povolaný stať sa svätým na mieste, kde žije, a v profesii, ktorú vykonáva,“ uzatvára nová redaktorka Postoja.

Foto – Postoj/Andrej Lojan

Inzercia

Inzercia

Odporúčame