Spoločnosť Koronakríza 22. september 2020

Druhá vlna Ako nájsť strednú cestu medzi covid-hystériou a korona-skepsou

Martin Hanus
Martin Hanus

Nestrašme sa hneď novými lockdownami, ale ani neuverme, že jesenný koronavírus bude lepší než ten z jari.

Nestrašme sa hneď novými lockdownami, ale ani neuverme, že jesenný koronavírus bude lepší než ten z jari.

Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Ako nájsť strednú cestu medzi covid-hystériou a korona-skepsou
Veľkokapacitné mobilné odberové miesto v Banskej Bystrici, foto TASR – Ján Krošlák

V prvej polovici marca som v pomerne dramatickom tóne písal, že ak Slovensko rýchlo nepristúpi k radikálnym karanténnym opatreniam, čaká ho taliansky scenár.

Koncom apríla sme ako prvé médium argumentovali, prečo treba čo najskôr opätovne otvoriť školy.

Aj dnes si myslím, že oba prístupy boli v danom čase správne, len nám zanechali jeden psychologický problém. V marci sme boli jedinečnou krajinou v tom, že u nás vznikla kolektívna panika ešte predtým, než tu vôbec niekto zomrel na koronavírus. Spolu so zatvorením škôl sa ľudia neuveriteľne zdisciplinovali, stali sme sa európskymi priekopníkmi v nosení rúšok, čo malo až absurdné prejavy, keď ľudia vychádzali s rúškami aj na prechádzky do prírody.

Ale bol to typ kolektívnej paniky, ktorá zachraňovala životy, vďaka tomu sme mali minimálne počty nakazených aj obetí. Aj po tom, čo sme vďaka umŕtveniu vírusu začali s otváraním krajiny, sme si dlhodobo udržiavali takmer nulové prírastky novonakazených.

Tento mimoriadne mierny priebeh vytvoril spätne u nás, ale najmä u Čechov pokrivený mentálny obraz.

Letná rozprávka sa skončila

Na Slovákov ani Čechov na jar nedopadol výbuch korony, ale opatrenia, ktoré mu zabránili: mnohí prišli o časť príjmov alebo o zmysel svojho podnikania, nemenej pandemické boli psychologické dôsledky, keď krehkejšie osoby prepadali depresii z fyzickej aj spoločenskej stiesnenosti. Starí ľudia v domovoch seniorov a nemocniciach nezomierali s koronavírusom, ale v samote, bez posledného pohľadu a stisku rúk zo strany najbližších.  

Koronaskeptici tak aj s istým oprávneným verejnosť počas leta presviedčali, že z boja s virtuálnou hrozbou korony sa stala obsesia, ktorá nehľadela na nič iné.

Tento mentálny obraz nás dostihol teraz v septembri, keď sa masívne dvíha druhá vlna. Väčšina je už vyčerpaná zo správ, že denne pribúda 100, 200 či takmer 300 prípadov novonakazených, napokon, ani na okolí sa nedeje nič dramatické, nákaza sa síce šíri, ale počty obetí sú zanedbateľné, akoby koronavírus zmutoval do sezónnej chrípky.

Už aj premiér Igor Matovič, ktorý na jar viedol džihád proti hnusobe a verejne karhal Richarda Sulíka, ktorému sa nepáčilo každé rigorózne rozhodnutie hygienikov, teraz v septembri zmutoval na Sulíka, ktorý vyhlasuje návrhy pandemickej komisie za prestrelené.

Problém je, že onedlho sa vráti na scénu starý Matovič z jari, tak ako sa to stalo v Česku Andrejovi Babišovi, ktorý sa včera ospravedlňoval občanom za laxné leto.

Matovič ešte minulý týždeň vybojoval, aby sa mohli konať svadby nie v počte do 30 ľudí, ale do 100 ľudí, hoci v každej krajine sú práve oslavy tohto typu superurýchľovačom šírenia. Len teraz hlásia z Nemecka prípad, kde sa na svadobnej hostine nakazilo 86 z 236 účastníkov.

Toto Matovičovo nariadenie – nech nám nevesty odpustia – nevydrží dlho, najlepšie by bolo zrušiť ho hneď.

Na Slovensku sme v lete falošne uverili, že to najhoršie je za nami, vláda si už nemohla dovoliť obmedzovať cestovanie do zahraničia a dovolenky pri mori, rástol odpor voči noseniu rúšok a stupňovali sa aj alergické reakcie na varovania, že s druhou vlnou na jeseň sa môžu opäť vrátiť protipandemické opatrenia.

Lenže na podstate vírusu z jari sa nič nezmenilo. Ak boli začiatkom marca naším predobrazom pomery zo severu Talianska, teraz je ten predobraz oveľa bližšie, priamo za našimi západnými hranicami. Ešte začiatkom septembra vyzerali v Česku tí, ktorí upozorňovali na možnosť exponenciálneho šírenia, ako panikári. Podľa najnovšieho scenára nového ministra zdravotníctva Romana Prymulu bude čoskoro pribúdať šesť- až osemtisíc prípadov nákazy denne.

Na Čechov sa valí zdravotnícka katastrofa, ktorá ich na jar obišla: väčšina nakazených síce vírus pocíti nanajvýš ako nepríjemnú nádchu, ale pri takých počtoch nakazených má už aj nízke percento ťažkých stavov potenciál preplniť nemocnice a ochromiť zdravotníctvo aj ekonomiku.

Súčasní bagatelizátori korony akoby celkom ignorovali poučenie z jari: oveľa horší než život v krajine s rúškami a včas prijatými opatreniami, ktoré dokážu spomaliť až zastaviť šírenie vírusu, je život v krajine, kde sa premešká zásah a vírus sa rozšíri exponenciálnym rastom.

Všade, kde sa vírus vymkol spod kontroly, priniesol paralýzu spoločnosti aj signifikantné zvýšenie úmrtnosti, ktorá podľa predbežných analýz znamenala v postihnutej krajine či regióne často o viac než 50 percent viac zomrelých, než by ich bolo za normálnych okolností. Rovnako sa nepotvrdzuje, že obeťami sú v drvivej väčšine len tí najstarší, ktorí by aj tak zomreli o pár mesiacov. V USA z celkovo predbežne 200-tisícovej masy obetí, ktoré umreli na koronu alebo s koronou, mala pätina menej ako 65 rokov.

Vzhľadom na nákazlivosť a smrtnosť koronavírusu, ktoré sú mnohonásobne vyššie ako pri chrípke, už v krajinách ako Británia alebo Španielsko uvažujú či opäť siahajú po radikálnom lockdowne, asi 850-tisíc Madridčanov nemôže od pondelka opustiť štvrť, v ktorej býva.

Je síce pravdou, že hoci za posledný týždeň pribudlo na celom svete dva milióny (registrovaných) nakazených, čo je v tomto roku rekordne najviac, v Európe je počet obetí stále relatívne veľmi nízky.

To samo osebe vzbudzuje optimistický dojem, no skôr sa zdá, že ide len o krátkodobý optický klam, pretože rovnako ako na začiatku prvej vlny sa zatiaľ nákaza šíri medzi sociálne aktívnymi a mladšími ľuďmi.

Kým vedci nepreukážu, že koronavírus zmutoval síce do nákazlivejšej, ale menej nebezpečnej formy (čo je jedna z hypotéz), bolo by nezodpovedné tváriť sa, že sa tak stalo, a raziť líniu, že nastal čas na premorenie populácie. Briti si už túto teóriu vyskúšali na jar v praxi, Johnsonova vláda teraz na ňu ani náhodou nemyslí, radšej pripúšťa ďalší tvrdý lockdown a do ulíc posielajú armádu, aby kontrolovala dodržiavanie prísnych pravidiel.

Bez lockdownu

Slovensko má jednu podstatnú výhodu, ktorá zohrala priaznivú rolu aj na jar, hoci je nemožné ju kvantifikovať: nemáme veľké metropoly ako Londýn, Madrid, Mníchov, Brusel, v ktorých sa vírusu preskakuje najlepšie. Navyše, aj bezprostredné okolia našich miest vrátane Bratislavy poskytujú rýchly únik do prírody, čo ocení každý, kto žil v stiesnenom západoeurópskom meste, kde je často jediným únikom prechádzka v mestskom parku, aj to preľudnenom.

Našou výhodou do ďalších týždňov tak nie je len stále relatívne vysoká disciplína v nosení rúšok, ale aj ráz krajiny a mestská geografia.

Na to sa však nedá spoliehať, vírus už medzi nami cirkuluje značne viac než v marci, možno sme len krátko vzdialení od bodu zlomu, ku ktorému už došlo v Česku.  

Najväčšou výzvou jesene a zimy je prežiť s koronavírusom tak, aby nebol nevyhnutný ďalší depresívny lockdown – teda aby mohla fungovať miestna ekonomika, aby deti chodili do škôlok a do škôl, ktoré sa v prípade nutnosti dočasne zatvoria jednotlivo či nanajvýš na lokálnej úrovni.

O korone už toho vieme viac a sme lepšie zabezpečení – napríklad vo viedenských školách chcú žiakov aj učiteľov s podozrením na infekciu priamo v škole preverovať rýchlotestmi, ktoré budú robiť mobilné tímy, v Nemecku chcú rýchlotesty nasadzovať od októbra. To všetko sú nástroje, ktoré na jar neboli k dispozícii a môžu veľmi pomôcť.

Ale aby sa to všetko zvládlo, je už teraz nevyhnutné začať s ďalším obmedzovaním rizikových aktivít, hromadných podujatí najmä v nezelených zónach, s novými reštrikciami voči pubom, čo najviac využívať home office tam, kde je to možné, a rúška nepoužívať len v obchodoch a MHD, ale čoraz častejšie aj v práci, a keď prídeme medzi väčšiu masu ľudí, nasadiť si ich aj v exteriéri. 

V marci a apríli sa mnohí v strachu vyhýbali kontaktu s rodičmi či starými rodičmi, izolácia je však horšou chorobou než samotný vírus. Stretávať sa dá aj pri dodržaní potrebných zásad, ale väčšie rodinné či priateľské oslavy už bude lepšie obmedziť a vôbec, naučiť sa brať nižšiu mobilitu ako novú normalitu.

V marci nás pred exponenciálnym šírením vírusu ochránili kolektívny strach aj fascinácia novou hrozbou. Ale hoci sa nám korona zunovala a už o nej nechceme počúvať ani čítať, test našej skutočnej zodpovednosti sa začína až teraz.  

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0