Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
21. september 2020

Úmrtie sudkyne Ginsburgovej

Ako boj o jej nástupcu otrasie prezidentskými voľbami v USA

Už tento týždeň chce Donald Trump predstaviť jej nástupcu na americkom Najvyššom súde.

Ako boj o jej nástupcu otrasie prezidentskými voľbami v USA

Na archívnej snímke z 26. septembra 2018 sudkyňa amerického Najvyššieho súdu Ruth Bader Ginsburgová. FOTO TASR/AP

Keď sa v sobotu objavila správa, že zomrela sudkyňa amerického Najvyššieho súdu Ruth Bader Ginsburgová, ľudia spontánne začali nosiť pred budovu súdu vo Washingtone kvety a sviečky. Aj to svedčí o všeobecnom rešpekte, ktorú 87-ročná sudkyňa požívala.

Na prvý pohľad môže pôsobiť zvláštne, že slová úcty, ktoré vyznievali ako viac než len povinná zdvorilosť, si pre vyhranenú ľavicovo-liberálnu propotratovú sudkyňu v dnešnej polarizovanej Amerike našli aj konzervatívne osobnosti.

Prezident Trump ju nazval „inšpiráciou pre všetkých Američanov“. Rešpekt jej prejavili moderátori televíznej stanice Fox News. A portál The American Conservative, kam prispieva aj čitateľom Postoja dobre známy Rod Dreher, dokonca našiel nejaké jej rozsudky, ktoré pochválil.

Je to dané nielen tým, že sudkyňa Ginsburgová bola prvotriednou právnou mysliteľkou, čo dokázala aj rozsudkami vo viacerých kauzách, ktoré boli mimo politických zlomových línií sporov medzi konzervatívcami a liberálmi. Zásluhu na tom má aj jej dlhoročné priateľstvo s konzervatívnym sudcom Antoninom Scaliom.

V politicky a ideologicky čoraz rozdelenejšej krajine boli títo dvaja kolegovia z Najvyššieho súdu s veľmi odlišnou právnou filozofiou vzorom toho, že ľudia spolu môžu priateľsky vychádzať, aj keď stoja na opačných stranách svetonázorovej barikády. Chodili spolu na obedy i operné predstavenia, ich rodiny spoločne trávili Silvestra a keď Scalia v roku 2016 zomrel, Ginsburgová mu venovala veľmi pekné osobné vyznanie.

Dva pohľady na americkú ústavu

Na tomto mieste sa slovenský čitateľ môže začudovať: Čo je to za zvláštny americký zvyk deliť ešte aj sudcov na „konzervatívnych“ a „liberálnych“? Nemali by sudcovia proste rozhodovať podľa zákona?

Súvisí to jednak s tým, že americký Najvyšší súd rozhoduje o prípadoch, ktoré sa často týkajú veľkých politicky a filozoficky sporných kultúrno-etických otázok našej doby, ako sú napríklad potraty, na ktoré konzervatívci a liberáli majú odlišný názor. No súvisí to tiež s dvomi veľkými spôsobmi, ako interpretovať už vyše 230 rokov existujúcu Ústavu Spojených štátov.

Jeden z nich sa nazýva originalizmus a hovorí, že jednotlivé ústavné články treba čítať a vykladať tak, ako ich tvorcovia ústavy pôvodne zamýšľali. Samozrejme, originalisti pripúšťajú, že s časom a novými spoločenskými výzvami je možné ústavu meniť a dopĺňať, ale to je vec Kongresu a štátnych zákonodarných zborov, ktorým k tomu samotná ústava dáva návod v podobe postupu, zakotveného v jej článku 5.  

V protiklade k tomu existuje ešte spôsob interpretácie ústavy, ktorý sa na ňu pozerá ako na „živý dokument“. Teda že výklad ústavy sa môže zásadne meniť aj bez jej formálnej novelizácie – a to vzhľadom na aktuálne spoločenské potreby a politické súvislosti.

Asi netreba zdôrazňovať, že čítanie ústavy, ako bola napísaná a myslená, je blízke skôr konzervatívcom. Na druhej strane, progresívnym zástancom spoločenských zmien je blízke vidieť v nej „živý dokument“, v ktorom môžu sudcovia aktivisticky nachádzať rôzne nové práva (napríklad právo na potrat alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia), o akých sa Otcom zakladateľom USA ani nesnívalo.

A presne rozpor medzi týmito dvomi spôsobmi výkladu americkej ústavy súvisí s črtajúcou sa politickou bitkou o kreslo na Najvyššom súde, ktoré zostalo uvoľnené po zosnulej Ruth Bader Ginsburgovej.

Konzervatívna väčšina na Najvyššom súde?

Najvyšší súd Spojených štátov tvorí deväť sudcov a menujú sa doživotne. Keď niektorý z nich zomrie, prezident vyberie nového, no musí ho vypočuť senátny justičný výbor a následne schváliť väčšina 51 zákonodarcov v 100-člennom senáte.

Donald Trump už menoval dvoch členov Najvyššieho súdu: Neila Gorsucha v roku 2017 a Bretta Kavanaugha o rok neskôr. Teraz má šancu presadiť ďalšieho konzervatívneho sudcu.

Inzercia

No vec má jeden háčik. Do prezidentských volieb zostáva šesť týždňov. V roku 2016 zomrel sudca Scalia deväť mesiacov pred prezidentskými voľbami a vodca republikánskej väčšiny v senáte Mitch McConnell následne blokoval celé mesiace nominanta na nového sudcu, vybratého vtedajším prezidentom Barackom Obamom. Republikáni vtedy argumentovali, že treba počkať na prezidentské voľby.

Teraz k zachovaniu rovnakého postupu nabádajú demokrati. A aj samotná Ginsburgová si želala, aby jej nástupcu menoval až prezident, ktorý vzíde z volieb.

No republikáni už teraz avizujú, že Ginsburgovej nástupcu vyberú sami. Donald Trump chce meno svojho nominanta predstaviť už tento týždeň. Mitch McConnell je pripravený mu asistovať.

Je to výraz mocenského oportunizmu republikánov, ktorí si nechcú nechať ujsť príležitosť, aby vymenovali konzervatívneho pro-life sudcu a tým na desaťročia zvrátili pomery na Najvyššom súde vo svoj prospech? Ich kritici to tak dozaista budú vykladať.

Na druhej strane, prebiehajúcu prezidentskú kampaň v USA sprevádzajú obavy z prípadnej ústavnej krízy po voľbách. Zaznieva, že volebné výsledky nemusia byť jednoznačné a Trump sa vyhlási za víťaza skôr, než budú spočítané hlasy, ktoré prídu poštou.

Voľby tak môžu skončiť na Najvyššom súde. Obsadenie kresla po Ginsburgovej je dôležité, aby mal 9-členný súd plný, a teda nepárny počet členov. Nech o jeho prípadnom rozhodnutí nie sú pochybnosti.

Bude to opäť žena

Donald Trump už nielen oznámil, že nástupcu na uvoľnené kreslo oznámi tento týždeň, ale tiež, že zrejme pôjde o ženu. Hodí sa to nielen kvôli tomu, že Ginsburgová bola feministickou ikonou a na voličky by nepôsobilo dobre, ak by miesto po nej dostal muž.

V roku 2018 sa nominačný proces okolo Bretta Kavanaugha nečakane skomplikoval kvôli obvineniam, že rešpektovaný sudca mal v 80. rokoch, keď bol stredoškolák, sexuálne obťažovať spolužiačku. U ženskej kandidátky je predsa len nižšia pravdepodobnosť, že sa objavia podobné obvinenia.

Pomery v senáte zatiaľ republikánom dávajú dobré šance na presadenie svojej kandidátky. Disponujú väčšinou 53 hlasov. No dve republikánske senátorky už oznámili, že sú za zaplnenie uvoľneného miesta na Najvyššom súde až po prezidentských voľbách.

Republikáni si môžu dovoliť stratiť ešte jeden senátorský hlas. V prípade parity v senáte by rozhodoval hlas viceprezidenta Mika Penca.

Konzervatívna väčšina sudcov na Najvyššom súde by mohla ovplyvniť spoločenský vývoj v USA na desaťročia. A nepriamo aj situáciu v Európe, keďže tunajší ústavní sudcovia prinajmenšom odborne sledujú aj judikatúru amerického Najvyššieho súdu.

Americké prezidentské voľby úmrtím sudkyne Ruth Bader Ginsburgovej získali novú tému, na ktorej Joe Biden i Donald Trump budú mobilizovať svojich voličov.  

Inzercia

Inzercia

Odporúčame