Evanjelizátori v politike. Štyri roky po

Evanjelizátori v politike. Štyri roky po

Ako Richard Vašečka a Branislav Škripek obstáli v slovenskej politike?

Parlamentné voľby v roku 2012 odhalili jeden zaujímavý fenomén. Po prvýkrát dal o sebe politicky vedieť svet evanjelizačných kresťanských spoločenstiev, teda veriacich, ktorí svoju vieru prežívajú aktívne, formou rôznych „stretiek“ a charizmatických hnutí. Ide o desaťtisíce ľudí, ktorých aktivity stoja mimo hlavnej mediálnej pozornosti a veľká časť krajiny o nich netuší. Dve tváre z tohto sveta – spoluzakladateľ Spoločenstva pri Dóme sv. Martina Branislav Škripek a líder žilinského spoločenstva Nový Jeruzalem Richard Vašečka – boli pred štyrmi rokmi zvolení na kandidátke Obyčajných ľudí do parlamentu. Podarilo sa im tak narušiť monopol KDH na voliča, ktorý pri rozhodovaní kladie na prvé miesto náboženské a kultúrno-etické otázky. Čo sa dá po štyroch rokoch povedať o ich pôsobení v politike?

Nestratili sa

Obidvaja v sebe ani dnes nezaprú evanjelizátorov a za rozhodnutím vstúpiť do politiky aj spätne vidia inšpiráciu zhora. „Reagoval som na to, čo mi Boh hovoril a po troch rokoch to hodnotím ako dobré rozhodnutie,“ hovorí Škripek. V podobnom duchu odpovedá aj Vašečka. „Keď som sa rozhodoval, tak som vnímal, že ma do toho volá Boh. Veľmi chcem počuť názor svojej komunity aj na to, či mám druhýkrát kandidovať. Pretože verím, že cez spoločenstvo kresťanov hovorí Boh.“

Pokiaľ si ako jedno z kritérií hodnotenia pôsobenia Škripeka a Vašečku zvolíme aktivitu, tak možno povedať, že obaja sa nestratili v poslaneckej šedi a patrili k tým viditeľnejším politikom. Nakoniec, Škripek po dvoch rokoch pôsobenia v národnom parlamente uspel v európskych voľbách a Vašečka končí funkčné obdobie tohto parlamentu ako predseda poslaneckého klubu Obyčajných ľudí.

Branislav Škripek počas zasadania Európskeho parlamentu protestuje proti pretláčaniu gender ideológie do škôl.

S ich pôsobením v politike sa spájajú aj doteraz netradičné aktivity ako modlitebné stretnutia poslancov a pracovníkov parlamentu či petičná akcia Nahota na predaj (vyzbieralo sa viac ako 70-tisíc podpisov) za prijatie zákona, ktorý by obmedzil dostupnosť tlačovín ohrozujúcich mravnosť. Prišli však aj s mnohými praktickými legislatívnymi iniciatívami, ktoré sa týkali ochrany rodiny či spotrebiteľov.

Hoci väčšina z nich v parlamente ovládanom Smerom neprešla, niektoré boli úspešné. Vašečkovi sa podarilo presadiť pozmeňovací návrh, aby rodiny so štyrmi a viac deťmi, ktoré potrebujú väčšie ako päťmiestne auto, platili pri registrácii iba polovicu registračného poplatku. Škripek zase uspel so zmenou zákona na ochranu spotrebiteľa, ktorý zvýšil ochranu klientov nebankových subjektov.

S ich pôsobením v politike sa spájajú aj doteraz netradičné aktivity ako modlitebné stretnutia poslancov a pracovníkov parlamentu.

Zdieľať

Obidvaja sa tiež podieľajú na projekte Kresťan v politike, ktorého cieľom je zvýšiť v kresťanských komunitách záujem o politiku. Projektu predchádzala modlitbová kampaň Adoptuj si politika, v rámci ktorej sa veriaci mohli modliť za konkrétnych politikov. Vašečka sa tiež intenzívne venuje vlastnému projektu Milovať a ctiť. Ide o súbor prednášok o partnerských vzťahoch, s ktorými cestuje po Slovensku za mladým publikom.

Branislav Škripek sa nestratil ani po prechode na európsku úroveň a patrí k najviditeľnejším slovenským europoslancom. Keď predstavitelia kresťanov v Sýrii hľadali europoslancov, ktorí by vycestovali do vojnou zmietanej Sýrie a stretli sa s predstaviteľmi unikátnej demokratickej samosprávy regiónu Rojava, Škripek neváhal a ako jediný z europoslancov vycestoval. Okrem pomoci prenasledovaným kresťanom jeho hlas počuť aj pri témach, ako je ochrana života či odpor voči nanucovaniu genderovej ideológie.

Posmešky a Matovič

Pri vstupe Vašečku a Škripeka do politiky existovalo riziko, že budú mať problém akceptovať niektoré politické zákonitosti. Že ich argumentácia v politickej debate bude až príliš náboženská a mnohí ju odmietnu ako smiešnu a odtrhnutú od reality.

Tieto obavy sa však nenaplnili a obidvaja ukázali, že v politike sa dokážu správať racionálne. V tom sa im podarilo odlíšiť napríklad od svojho kolegu Štefana Kuffu. „Na začiatku som sa stretol aj s ironickými poznámkami, ale väčšinou ustali. Zároveň viem, že netreba veci stavať tak, aby posmech vzbudzovali. Ak sa má niečo riešiť prirodzeným racionálnym spôsobom, tak do toho nemusím nutne vnášať duchovnú rovinu. Na druhej strane nemám problém ponúknuť ľuďom možnosť pomodliť sa a vzývať aj Božiu pomoc. Pri takýchto veciach som sa nikdy nestretol s posmechom. Raz sme sa spolu s Braňom Škripekom modlili na chodbe za jednu redaktorku komerčnej televízie. Povedala nám o svojich problémoch a my sme sa jej opýtali, či sa za ňu môžeme pomodliť. Prijala to veľmi dobre,“ spomína si Vašečka.

Richard Vašečka na pochode za život.

„Poznámky, že som spiatočník, fundamentalista či moralizátor sa objavili, ale príliš ma to netrápilo. Navyše, mnohí ľudia to hodnotili ako moje ocenenie. Oveľa viac ma iritovala neprajnosť a úzskoprsosť medzi stranami a politikmi, na ktorú som narazil v slovenskej politike. A to aj v rámci kresťanského tábora. V Európskom parlamente sa tento jav vyskytuje oveľa menej,“ dopĺňa Škripek.

Ako najväčšia slabina politikov – evanjelizátorov sa javí ich príslušnosť k politicky nevyspytateľnému zoskupeniu okolo Igora Matoviča. Stojí veľa námahy predstaviť si jeho stranu ako súčasť fungujúcej vládnej zostavy. Na druhej strane, ak by neexistovalo OľaNO, ľudia ako Škripek a Vašečka by mali problém sa do politiky vôbec dostať.

Nie je veľmi pravdepodobné, že by sa im to podarilo na kandidátke niektorej zo štandardných politických strán. „Dostal som nálepku, prijímam ju a nevnímam to ako stigmu. Istým spôsobom som aj hrdý na to, že môžem byť súčasťou takýchto nových vecí v politike. Ľudom, ktorí štýl OľaNO kritizujú, hovorím, aby skúsili otvoriť myseľ a vnímať aj to, že politika dnes už nefunguje ako za prvej Československej republiky. Na druhej strane mi vadí, keď sú niektorí kolegovia občas neúctiví k ľuďom, príliš osobní alebo niekomu vynadajú. To sú veci, ktoré ma mrzia, a snažím sa to dať aj najavo,“ hovorí Vašečka. Škripek v súvislosti OľaNO kvituje fakt, že dodržali slovo a umožnili im ostať nezávislými osobnosťami.

Predviedli tiež zmysel pre realitu, ako aj schopnosť zaujať širšie, nenáboženské publikum.

Zdieľať

Skúsenosť s vládnutím je však vec, ktorá zatiaľ Vašečkovi a Škripekovi chýba k tomu, aby mohol byť test ich politického angažovania úplný. Aktivitu aj témy majú. Predviedli tiež zmysel pre realitu, ako aj schopnosť zaujať širšie, nenáboženské publikum. Často vystupujú vo verejnoprávnych či komerčných médiách, podobne ako iní politici. Podarilo sa im to pritom bez toho, aby prestali byť sami sebou. Vedeli by však byť rovnako dôrazní a zaujímaví aj v rámci širokej vládnej zostavy, kde hlavným pracovným nástrojom je kompromis a veľká časť politiky sa podriaďuje udržaniu krehkej mocenskej rovnováhy?

Kolega Imrich Gazda si pred voľbami v roku 2012 v súvislosti s kandidatúrou ľudí ako Branislav Škripek a Richard Vašečka položil otázku, čo s nimi urobí slovenská politika. Pýtal sa, či jej svoju tvár vtlačia oni, alebo to bude naopak. Aká je teda odpoveď?

Negatívnym zvodom slovenskej politiky určite nepodľahli, ale zatiaľ ich nebolo dosť na to, aby jej dokázali vtlačiť svoju tvár. Pre náš verejný život bol však ich vstup do politiky určite užitočným obohatením. Istý hlbší zmysel dokázali dokonca dať aj takému rozporuplnému projektu, akým je OľaNO.

Foto - TASR, archív Postoj

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo