Blog 18. september 2020

Do posledného dychu budeme chrániť najmenších z nás [Krok za život, príhovor]

Tomáš Kováčik
Tomáš Kováčik
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Tomáš Kováčik

Do posledného dychu budeme chrániť najmenších z nás [Krok za život, príhovor]

Vážení prítomní, milí priatelia života!

dovoľte mi privítať vás tu na dnešnom podujatí s názvom KROK ZA ŽIVOT. Toto podujatie spoluorganizujú Národný pochod za život, Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, Asociácia za život a rodinu, Pro-Life Action, 9 mesiacov za život, Spoločenstvo Ladislava Hanusa, Mládežky v Bratislave, CitizenGO Slovensko a Deti sv. Alžbety - Aliancia za život.

Priatelia,

stretli sme sa dnes tu z dvoch dôvodov:

- chceme si pripomenúť výročie Národných pochodov za život. Ten ostatný bol takto pred rokom niekoľko sto metrov od nás a zúčastnilo sa ho 50 000 ľudí. Na predchádzajúcom tu v Bratislave bolo 80 000 ľudí a v Košiciach v roku 2013 70 000 účastníkov. Boli to svojho času najväčšie verejné zhromaždenia od Novembra 1989.

- druhý dôvod našej dnešnej prítomnosti je podpora zákonov na zlepšenie ochrany najmenších z nás, čiže nenarodených detí a aj ich mamičiek.

Stretli sme sa tu dnes, aby sme opäť, zas a znova povedali ÁNO ŽIVOTU, áno ochrane najmenších z nás, ochrane tých, ktorí za seba neodkážu ani len slovko vykríknuť, keď ich trhá na kusy ostrý nástroj potratára. Títo maličkí ľudia stále nie sú chránení tak, ako my, čo tu stojíme, pritom veda hovorí, že počatý človek má jedinečnú DNA, ktorá sa už nikdy nezopakuje. Je to unikátny jedinec, ktorého život nemožno prerušiť bez jeho ukončenia.

Niekto niekedy dávno rozhodol, že zákon týmto maličkým ľuďom žiadnu ochranu nedá, že im zoberie právo na život. Ten zákon našej krajine nanútili komunisti pred viac ako 60 rokmi, má na svedomí viac ako 1.4 milióna obetí a aj dnes sú ľudia, ktorí takýto neľudský komunistický zákon obhajujú, dokonca ho chcú ešte viac liberalizovať a chcú zavádzať potrácanie detí doma do záchoda pomocou potratovej tabletky.

Dnes už nikto príčetný nepovie, že potrat je dobrá, normálna vec. Všetci vieme, že potraty sú zlé, škodia tehotnej mamičke – ohrozujú ju na fyzickom aj psychickom zdraví. A samozrejme – zabíjajú nenarodené deti. Ako tí, ktorým záleží na ochrane života každého človeka, chceme v prvom kroku zrušenie potratov na žiadosť, ktorých je 80% všetkých umelých potratov. Verím, že k tomuto sa čím skôr dopracujeme, nádejal som sa, že už počas tohto volebného obdobia je možná takáto zmena, návrat k normálnosti spred viac ako 60 rokov, ktorú nám niekto zobral. Lebo to bol normálny stav, my žijeme v stave nenormálnom.

Je absolútne hanebné, že dieťa do 12. týždňa tehotenstva môže byť zabité BEZ UDANIA DôVODU, na žiadosť.

Je hanebné, že zástupcovia ľudu na rôznych pozíciách nedokázali túto najväčšiu nespravodlivosť zmeniť. Vždy sa argumentovalo, že na to teraz nie je dobrý čas. Nedokázali to, čo nám nanútili KOMUNISTI, zmeniť ani za 30 rokov slobody. Aká je to sloboda, keď máme právo zabíjať? A zabíjať tých najbezbrannejších, tých, ktorí nemajú svoj hlas, aby zakričali na svoju obranu, tých, ktorých mamy sú vystresované či donútené k potratu sociálnymi či rodinnými okolnosťami či dokonca pod hrozbou násilia. Aká je to sloboda?

Sme tu dnes, aby sme urobili krok, krôčik k lepšiemu stavu pre najmenších z nás a pre ich mamičky. Sme tu, aby sme podporili návrhy, ktoré sa budú prerokovávať na tejto schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. A vidíme za ostatné mesiace, ako besnia naši oponenti, s ktorých názormi naozaj neviem aká malá časť Slovenska sa stotožňuje. Povedia čokoľvek, aj klamstvá a ohýbajú fakty, realitu, vedu, len aby sa ich pro-potratovej ideológie nikto nemohol ani len prstom dotknúť.

Ostatné mesiace sú krásnym príkladom toho, že akokoľvek maličko chceme zlepšiť ochranu nenarodených detí, naši oponenti o to hlasnejšie kričia. Za ostatné mesiace vidíme, že stratégia ustupovania z požiadavky na ochranu detí pred zabíjaním na žiadosť nás nevedie k pokojnejšej a racionálnejšej diskusii. Táto diskusia trvá už 30 rokov, dokonca viac, pretože už za komunizmu tu boli odvážni ľudia, ktorí organizovali a podpisovali petíciu za ochranu nenarodených pred potratmi.

My musíme a budeme vždy a vytrvalo, až do posledného dychu trvať na požiadavke chrániť najmenších z nás tak, ako sme chránení my sami. Lebo vždy existuje lepšie riešenie ako potrat. VŽDY.

Otázka ochrany života je, pravda, komplexnou otázkou. Hovoríme a stojíme tu za ochranu každého človeka od počatia po prirodzenú smrť. A to zahŕňa aj to, čo ako proliferi robíme – pomáhame aj konkrétnou pomocou, konkrétnym mamám a rodinám v núdzi, pomáhajú ľudia s dobrým srdcom, ktorí sa vyzbierajú na drevo na zimu, na žumpu, na živobytie, darujú kočíky, detské oblečenie, peniaze. Na druhej strane na úrovni aktivistov sa snažíme tlačiť politikov, aby robili rodinnú politiku. Som rád, že sa začína realizovať po krokoch ako sú zvýšenie rodičovského príspevku, mladomanželské pôžičky, pomoc tehotným študentkám atď. Som na druhej strane hlboko presvedčený, že nutne potrebujeme hodnotovú- kampaňovú rodinnú politiku, potrebujeme ľuďom ukazovať, aké je skvelé mať rodinu, deti, že sú tu možnosti pomoci, keď je rodina v núdzi, že sa nemusí báť. Toto všetko potrebujeme ľuďom hovoriť pravidelnými pro-rodinnými kampaňami.

Priatelia,

treba pripomenúť, že hoci naše snaženia a túžby už roky smerujú a volajú po zmene, žiadna sa dlhé roky neuskutočnila. Bolo viacero návrhov v parlamente, či už poľský model, čiže zrušenie potratov na žiadosť – ten bol predložený viackrát. Tiež zhruba pred rokom sa tu diskutovalo o zákone, ktorý by ochránil detičky, ktorým už bije srdiečko a lepšie by informoval mamičky zvažujúce potrat. Žiaľ, nič z týchto dobrých návrhov neprešlo. Nič.

Pritom po inšpiráciu nemusíme chodiť ďaleko, hneď za našimi hranicami našli politici odvahu už v 90.tych rokoch, zmenili hanebný potratový zákon a dnes vidia výborné výsledky tohto kroku. Aktuálne poľské čísla sú veľkou nádejou aj pre nás: po zákaze bezdôvodných potratov v roku 1993 klesol počet vykonaných potratov na minuloročných 1100 v 38-miliónovom štáte. A tieto sa tu robia len z výnimočných dôvodov. Na 5-miliónovom Slovensku dopúšťame ročne viac ako 6 tisíc potratov, čiže zabijeme jednu Gelnicu alebo Žarnovicu alebo Vrbové. To, že počet potratov klesá, neznamená, že sa tie deti sa k nám vracajú. My ročne zabíjame ďalších a ďalších 300 školských tried. Preto argumentácia znižovaním počtu potratov je hrubým cynizmom. Tie deti nám ani ich rodičom do náručia už nikto nikdy nevráti.

Zmena zákona v Poľsku spôsobila zmenu pohľadu ľudí na potraty: dnes 80% spoločnosti súhlasí so súčasným zákazom potratov, hoci pred jeho uzákonením to bolo presne naopak - 80% bolo proti zákazu. Politici tam našli odvahu a túto najväčšiu nespravodlivosť zrušili.

Prialia,

počúvam, že ľudia sú už aj unavení tým liberálno-konzervatívnym zápasom, ale tak to už býva pri veľkých zápasoch. Trvajú dlho, bolia, sú náročné, nepríjemné, unavujúce. Podobne ani otroctvo nebolo zrušené zo dňa na deň - bolelo to, trvalo to dlho, zápas to bol veľmi ťažký. Ale podaril sa vďaka vytrvalým bojovníkom za ľudskú dôstojnosť pre všetkých.

Preto aj my ako tu stojíme, túto našu snahu o návrat k normálnosti, nikdy neopustíme a vždy budeme bojovať za najmenších z nás. Aby ich najzákladnejšie ľuské právo na život nebolo pošliapavané a aby ich mamičky nemuseli trpieť celoživotnými následkami potratu. Pretože vždy existuje lepšie riešenie ako potrat.

Ďakujem za poroznosť.

Tomáš Kováčik

(video z podujatia si môžete pozrieť tu)

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0