Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. september 2020

Portugalsko a covid

Bez hystérie, bez drastických opatrení, zato s lepšími výsledkami ako Španieli

Španieli sa čudujú, s akou rozvahou riešia pandémiu ich portugalskí susedia.

 Bez hystérie, bez drastických opatrení, zato s lepšími výsledkami ako Španieli

Ľudia na pláži v portugalskom Oeirase kráčajú okolo prístroja, ktorý ukazuje aktuálny počet návštevníkov a má tak pomôcť zachovávať sociálny dištanc. Foto: TASR/AP – Armando Franca

 

Ani po najtvrdšej karanténe v Európe, ani s povinným nosením rúšok na verejnosti sa Španielom nedarí zastaviť šírenie nového koronavírusu. Ich krajina je zároveň príkladom, že drsné opatrenia nie sú zárukou na ceste za lepšími číslami. Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb 47-miliónová krajina mala k 10. septembru 260 nakazených na 100-tisíc obyvateľov, čiže zhruba dvojnásobok ako Francúzsko, druhá momentálne najpostihnutejšia európska krajina.

V Portugalsku, ktoré korone čelí s oveľa jemnejšími opatreniami, to bolo zhruba 50 prípadov. Nad priepastným rozdielom dvoch južných krajín, ktoré delí 1200-kilometrová hranica, uvažujú odborníci aj laická verejnosť.

Pandemické kontrasty

Pri vyhlásení núdzového stavu 18. marca Portugalci nezaviedli zákaz vychádzania z domu a rúška majú povinné len v uzavretých priestoroch alebo v zónach, kde sa nedá dodržať 1,5-metrový odstup. Odlišná realita v dvoch susediacich krajinách šokuje. „Vidíte, nenosia rúška. Sú v pohode na pláži, chodia aj do reštaurácií, aj do kaviarní, nikto na nich nečíha, nepokutujú ich, a majú lepšie výsledky. Je to možné?“ oslovuje nás skupinka Španielov v mestečku Caminha, ktoré od španielskej Galície delí morský záliv. Život na portugalskej strane vzbudzuje množstvo otázok a kontrastuje s realitou na opačnom brehu.

Všeličo sa Španielom preháňa hlavou počas pobytu u susedov. „V správach nám Portugalsko radšej ani neukazujú, aby sme sa nemuseli hanbiť,“ krúti hlavou jeden z okoloidúcich. „Keď prekračujem hranicu, buď pookrejem, alebo klesám na duchu. Závisí to od smeru jazdy,“ delí sa s pocitmi ďalší. „Myslia si, že nevidíme, ako situáciu zvládajú iné krajiny? Keby tí naši aspoň niečo dosiahli, ale takto?“ začuť z neďalekého hlúčika. Odpovede na podobné otázky nehľadajú sami. Josep Corbella zo španielskeho denníka La Vanguardia pripomína tri zásadné veci. Španielsko od začiatku ignorovalo realitu; v krajine absentuje politické líderstvo, ako aj schopnosť prijať fakt, že epidémia nie je politický nástroj, ale problém, ktorý treba riešiť.

Po skončení výnimočného stavu 21. júna centrála prehodila horúci zemiak do rúk sedemnástim krajským vládam. Vstup do „novej reality“ premiér Pedro Sánchez v polovici júla nanovo podčiarkol zorganizovaním oficiálnej ceremónie s účasťou kráľa Felipeho VI., kráľovnej Letizie, členov vlády, predstaviteľov EÚ a Svetovej zdravotníckej organizácie na uctenie obetí pandémie, ich pozostalých, vyliečených aj všetkých pracovníkov, ktorí počas najtvrdších mesiacov bojovali v prvej línii.

Autonómie v tom čase rad radom začali s obnovou alebo rozširovaním koronaopatrení vo vlastných verziách. Povinné nosenie rúška bez ohľadu na dodržanie vzdialenosti ako prvé zaviedlo Katalánsko, najdlhšie odolávali Kanárske ostrovy. Každý kraj osobitne špecifikuje, kedy je zloženie rúška povolené ako napríklad na plážach, pri športových aktivitách, v reštauráciách. Pokým Aragónsko či Extremadura nekonkretizuje nosenie rúška pri posedení na letnej terase, v Kastílii a Leóne je dovolené zložiť si ho, ak za stolom sedíte s osobami, žijúcimi v spoločnej domácnosti alebo počas „konzumovania“. V praxi to znamená, že vás môžu upozorniť na nasadenie rúška po každom odpití zo šálky. Takmer všetky kraje však v zhode odporúčajú nosiť rúško aj na návšteve. Vyšlo totiž najavo, že tak často ako počas nočnej zábavy sa Španieli infikujú na rodinných stretnutiach, čiže v priestore, kde sa cítia najmenej ohrození.

S rešpektom a taktikou

U portugalského suseda Španieli márne hľadajú stopy rétoriky, ktorou sa nechali uniesť niektorí ich predstavitelia. Zľahčovanie pandémie si svojho času opakovane neodpustil ani Fernando Simón, najvýraznejšia, ak nie jediná postava španielskej korony, keďže ostatní členovia krízového tímu zostávajú veľkou neznámou. Hlavný koordinátor núdzových situácií na ministerstve zdravotníctva si svoju prvú dovolenku po jarnom maratóne tlačových konferencií doprial v juhoportugalskom regióne Algarve, svetoznámom raji surfistov.

V júli médiá zverejnili fotku, na ktorej je zachytený, ako si bez odstupu a bez nasadeného rúška, ktoré od 21. mája nariadil nosiť na verejnosti svojim krajanom, s úsmevom požičiava surf. „On si ide na dovolenku do krajiny, kde netreba vždy nosiť rúško, a nám radia necestovať nikam?“ ozvali sa kritici. „Závidíte? Zaslúži si! Veď bol stále pred kamerami, skoro tam kožu nechal,“ kontrovala ďalšia názorová skupina.

O iné osvieženie počas nezvyčajného leta sa v Portugalsku postarala samotná hlava štátu. Svetovým médiám neuniklo, že v regióne Algarve v polovici augusta dovolenkoval aj Marcelo Rebelo de Sousa, ktorý sa na ceste podpory domáceho cestovného ruchu rozhodol ísť príkladom. Fyzicky zdatný 71-ročný prezident sa vrhol do vĺn oceánu a pomohol zachrániť dve mladé ženy, ktoré strácali sily po prevrátení kanoe, unášanom morským prúdom. V povedomí občanov zarezonoval pozitívny obraz o najvyššom štátnikovi a letná scénka perfektne zapadá do celkovej mozaiky v čase pandémie. Portugalsko však nestaví na podobné milé „drobnosti“. Skalopevne zotrváva v pozícii svedomitého žiaka. Na lapsusoch svojich susedov sa vzorne učí s patričnou dávkou skromnosti.

Tamojší epidemiológovia podchvíľou pripomínajú, že im nahral dvojtýždňový náskok, ktorý umožnil sledovať vývoj v Taliansku a Španielsku. „V našej krajine boli zavedené obmedzenia vrátane zatvorenia škôl už pred skonaním prvej obete. Využili sme čas, pomohla rýchlosť reakcie. Pravda, sme malá krajina, a keďže Národnú zdravotnú službu máme centralizovanú, dokážeme pružnejšie koordinovať a implementovať rozhodnutia,“ porovnala situáciu so Španielskom portugalská ministerka zdravotníctva Marta Temido v májovom rozhovore pre El País.

Nielen svižnosť sa ukázala kľúčová. Nemenej dôležitým prvkom je taktika či schopnosť odkomunikovať nepopulárne opatrenia verejnosti. Pri vyhlasovaní núdzového stavu prezident Marcelo Rebelo de Sousa zrozumiteľne vyzval vládu k spolupráci. Občanom zdôraznil, že zázračný recept nejestvuje, krajina vstupuje do extrémne zložitého obdobia, no nezabudol na slovo „nádej“. Portugalci sledujúc katastrofálnu situáciu u susedov sa však sami zabarikádovali vo svojich domovoch už niekoľko dní predtým, čo neuniklo pozornosti zahraničných médií vrátane BBC.

Vírus udrel s najväčšou silou na severe, čo mnohí vysvetľujú tým, že Porto je priemyselným centrom krajiny a jeho medzinárodné kontakty sú intenzívnejšie ako v prípade Lisabonu, viac orientovaného na služby. Po tom, čo Porto zaznamenalo prvý prípad – podnikateľa, ktorý sa vrátil z medzinárodného veľtrhu v Miláne –, celý severný región spolu s „druhým hlavným mestom“, ako domáci čarovné Porto nazývajú, stíchol ako na povel.

Inzercia

O vlnu dôvery voči rozhodnutiam vlády sa postaral líder najsilnejšej opozičnej strany. „Pán premiér, počítajte s našou podporou. Prajem veľa odvahy, oceľové nervy a veľa šťastia. Vaše šťastie bude naším šťastím,“ adresoval Antóniovi Costovi na zasadnutí parlamentu začiatkom apríla 63-ročný Rui Rio zo Sociálnodemokratickej strany. Jeho slová sa okamžite stali virálnymi. Portugalci zaplavili siete komentármi o hrdosti na svoju krajinu a španielske médiá spolu so stovkami sledovateľov prehovorili o „závideniahodnom science-fiction“.

Využitá príležitosť

„Žijeme z turizmu. Tu nikto nezazerá na ešpézetky. Vidíš, aj teraz vidno autá z Francúzska, Švajčiarska, Luxemburska, Anglicka. Ľudia zo zahraničia k nám masovo prichádzajú pravidelne, majú tu kúpené nehnuteľnosti alebo si ich prenajímajú. Mnohí sú naši emigranti. Čísla klesajú aj stúpajú, ale musíme žiť. Veď nikto nemusí ísť tam, kde je veľa ľudí. Pláže máme nekonečné,“ hovorí 54-ročný Mário Pedro z Viana do Castelo, prístavného mesta vzdialeného 50 kilometrov od španielskych hraníc. „Veru, s drsnou a tajomnou Galíciou tvoríme špeciálnu zónu. V našom regióne pracuje veľa Španielov. Mnohí sa prepravujú kompou do Caminhe. No a zatvorené hranice? To bolo niečo strašné nielen z ekonomického hľadiska. Sme silno spätí – ľudsky aj rodinne. Veľmi sme to prežívali,“ spomína nedávnu skúsenosť. Že podobná situácia sa viac nesmie opakovať, skonštatovali aj najvyšší predstavitelia oboch krajín po 107 dňoch uzavretej hranice.

Portugalský prezident Marcelo Rebelo de Sousa (hore) počas videokonferencie s poradcami Bezpečnostného úradu štátu v Lisabone 18. marca 2020. Sousa touto formou diskutoval o koordinácii postupov v boji proti koronavírusu. Foto: TASR/AP – Armando Franca.

Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 1. júla, o osem dní neskôr ako sa Španielsko otvorilo svetu a vošlo do „novej reality“. Portugalci sa nenechali strhnúť eufóriou. Napriek tomu, že vyše 13-percentný podiel turizmu na HDP majú porovnateľný so Španielskom, kde predstavuje viac ako 14 percent, navrhli vyčkať. Vedomie, že týždeň turistickú sezónu nespasí, ale pri uvoľňovaní opatrení pomôže nadobudnúť väčšiu istotu, bolo silnejšie. Straty v turistickom sektore aj Portugalcom narastajú do gigantických rozmerov. V roku 2019 ich navštívilo 27 miliónov turistov, najviac z Veľkej Británie a Nemecka.

Treťou najsilnejšou skupinou boli Španieli, ktorí u svojho západného suseda zvyknú nechať okolo 2 miliárd eur, čiže zhruba 13 percent ročných príjmov, plynúcich do portugalského rozpočtu z turizmu. Hoci odžitá skúsenosť s uzatvorením hraníc aj obozretnosť pri výdavkoch Španielov motivovali k dovolenkovaniu doma, kolíske ľúbivého fado a pastéis de Belém, povestného koláčika z kláštornej kuchyne bratov hieronymitov v Lisabone, mnohí neodolali. V porovnaní s predošlým rokom ich za hranice zavítal iba zlomok, no aj vďaka nemu portugalský cestovný ruch získal pozitívnu spätnú väzbu a začal sa stavať na nohy. Na vízii turizmu založeného na dôvere totiž Lisabon intenzívne pracoval už od marca.

Tohtoročnú letnú sezónu poňal ako veľkú príležitosť ukázať potenciál Portugalska v novom svetle. Hneď po vyhlásení výnimočného stavu vláda Antónia Costu zvažovala, akým spôsobom krajinu znovuotvorí zahraničiu. Jednou z noviniek bola bezplatná digitálna nálepka „Clean & Safe“ s platnosťou do 30. apríla 2021. „Čisté a bezpečné“ od apríla majú možnosť získať hotely, reštaurácie a inštitúcie pracujúce v cestovnom ruchu „po splnení vysokých bezpečnostných a hygienických štandardov zameraných na zastavenie šírenia COVID-19 aj ďalších infekcií,“ informuje oficiálna stránka projektu.

Uvádza tiež, že známka bola doteraz vydaná 20 893 subjektom vrátane letísk, mestských knižníc, golfových ihrísk, múzeí, kúpeľov či požičovní áut. V júni sa Portugalsko stalo prvou európskou krajinou, ktorá získala od Svetovej rady cestovania a turistiky (WTTC) známku Safe Travels, ocenenie destinácií, dodržujúcich Protokol o kontrole hygieny a ochrane verejného zdravia. Organizácia ju vydáva so zámerom, že po zrušení reštriktívnych opatrení budú môcť turisti bezpečne cestovať aj v budúcnosti.

Bez paniky

Parcelovanie pláží, drony, kontrolované vstupy, limitovanie pobytu, časové pásma či zóny podľa vekových kategórií, hliadkovanie a ďalšie opatrenia, ktoré zaviedlo vo svojich letoviskách Španielsko, premiér Costa skartoval ešte na jar. Dôvera voči obyvateľom, ktorým chcel dopriať čo najpokojnejšie leto, sa ukázala prednejšia. Na svojich stránkach vláda pripomína, že „na portugalskom území a na pozemných hraniciach so Španielskom nejestvujú žiadne obmedzenia mobility, ale vyžaduje sa dodržiavanie stanovených pravidiel fyzickej vzdialenosti a používania rúška“.

Výnimku predstavuje Madeira, kde turisti „musia predložiť test Covid-19 s negatívnym výsledkom vykonaný do 72 hodín pred nástupom do lietadla, alebo ho môžu absolvovať po prílete“. Osobité podmienky si určujú aj Azorské ostrovy. Španielom neuniklo, že v auguste si Portugalci trúfli na zorganizovanie niekoľkých významných podujatí. Po 5-mesačnej pauze podľa prísneho hygienického protokolu za zatvorenými dverami v Lisabone vyvrcholila Liga majstrov. 27. augusta hlavné mesto otvorilo v poradí 90. Medzinárodný knižný veľtrh, ktorý trval do 13. septembra. Začiatkom septembra bol odštartovaný knižný veľtrh v Porto. Obe podujatia boli otvorené za účasti prezidenta.

Podobne ako v ďalších krajinách aj v Portugalsku začal počet nakazených rásť a 15. septembra vstúpili do platnosti opatrenia, schválené koncom augusta, na zamedzenie šírenia nákazy. Španieli prekvapene sledujú, že Lisabon ani teraz nehľadá spásu v zavedení povinného nosenia rúška, ak možno zachovať fyzický odstup.

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame