Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
17. september 2020

Sociálna poisťovňa

Prerozdeľuje miliardy, no nefungujú jej systémy. Dokáže to nový riaditeľ zmeniť?

Kľúčová inštitúcia má zastarané systémy a skladuje dáta o klientoch v papierovej forme. To môže zabrzdiť dôležité reformy. 

Prerozdeľuje miliardy, no nefungujú jej systémy. Dokáže to nový riaditeľ zmeniť?

FOTO TASR – Jaroslav Novák

Sociálna poisťovňa je kľúčovou inštitúciou pre každú vládu. Má milióny klientov, takmer každý Slovák s ňou prichádza do kontaktu a spravuje obrovský majetok. Každoročne do nej totiž z odvodov prichádzajú miliardy eur. Je to ona, čo vypláca dôchodky a všetky sociálne dávky, a práve tie sú obľúbeným nástrojom politikov na zvyšovanie politických preferencií. Mať v jej čele blízkeho človeka je tak základným krokom každej vlády.

Tá predchádzajúca do nej v roku 2016 dosadila Ľubomíra Vážneho, ktorý bol zároveň aj poslancom za stranu Smer, a rovnako na tom bol aj jeho predchodca Dušan Muňko. Vážneho však minister práce Milan Krajniak zo stoličky odvolal s tým, že porušil zákon a hneď do jej čela vymenoval Juraja Káčera.

Na tlačovej konferencii k výmene povedal toľko, že Sociálna poisťovňa by sa mala stať modernou inštitúciou, doteraz sa to totiž o nej povedať nedalo. Káčera tak čaká veľmi ťažká úloha, stav, v ktorom sa táto obrovská inštitúcia nachádza, totiž vôbec nie je ideálny. Dobre ho ilustruje aj nedávny chaos pri zmenách výpočtu minimálneho dôchodku.

Na jeseň minulého roka, pri príležitosti blížiacich sa volieb, prišiel Andrej Danko s nápadom ich zvýšenia. Poslanci za SNS tak predložili na jednu z posledných parlamentných schôdzí novelu, ktorá mala zmeniť výpočet najnižších penzií tak, aby naň malo nárok oveľa viac ľudí. Zákon bol prijatý, veľmi rýchlo sa však ukázalo, že v praxi nebol vykonateľný. Sociálna poisťovňa totiž nedokázala zrealizovať potrebné prepočty.

Ako vtedy povedal jej riaditeľ Ľubomír Vážny, „vecne a technicky to nie je možné, ledva to budeme vedieť zrealizovať od roku 2021“. Vážny tvrdil, že by potrebovali viac ľudí, skutočný problém však bol inde.

Bývalý šéf Sociálnej poisťovne Ľubomír Vážny (na snímke druhý sprava) v parlamente ako poslanec za Smer sedával vedľa Roberta Fica. FOTO TASR – Martin Baumann

Údaje o miliónoch klientov v archívoch v papierovej forme

Sociálna poisťovňa je totiž síce obrovský kolos, ktorý každý rok hospodári s obrovskou sumou a má niekoľko miliónov klientov, zároveň však nedisponuje funkčným informačným systémom.

Ako pre Postoj vysvetlil Jozef Mihál z SaS, ktorý sa problematike dlhodobo venuje, inštitúcia „je prepchatá desiatkami informačných systémov, na ktoré sa vyhodili stovky miliónov eur, ktoré však nefungujú a nekomunikujú navzájom medzi sebou. Dáta sa neuskladňujú v databázach, ale v archívoch v papierovej podobe.“ Niečo, čo je v súkromnej sfére nepredstaviteľné, je tak v tej štátnej každodennou realitou.

To naznačil aj Krajniak na tlačovke, podľa jeho slov má inštitúcia 47 rôznych informačných systémov. Pokusov o informatizáciu bolo pritom už niekoľko a označil ju za svoj hlavný cieľ aj Vážny, keď do funkcie riaditeľa nastupoval. V súvislosti s tým tak krátko po príchode zrušil projekty, ktoré mali informatizácii pomôcť, už pred ich realizáciou boli podľa neho zastarané. Štyri roky jeho pôsobenia však poisťovňu v tejto oblasti nikam neposunuli, ako sa ukázalo vlani pri zmenách v minimálnych dôchodkoch.

Tento stav môže zároveň brzdiť ďalšie reformy, dôkazom toho, že sa to aj deje, je napríklad odkladanie štartu ročného zúčtovania sociálneho poistenia. Pôvodne mal systém začať fungovať v roku 2023, kvôli Sociálnej poisťovni sa však štart presunul o rok. „Nevieme to realizovať, lebo naše informačné systémy sú masívne. Ak chceme urobiť ročné zúčtovanie, je to výrazný zásah do ôsmich produkčných systémov,“ uviedol Vážny.  

Nová vláda zároveň podľa Mihálovych slov pripravuje masívnu zmenu dôchodkového systému, bez zmien v Sociálnej poisťovni to však bude problém. „Obávam sa, že to bude dosť ťažko možné, ak sa dáta budú musieť hľadať v papierových archívoch,“ zhrnul.

Ako situáciu zmeniť? Najprv treba spraviť audit informačných systémov a zistiť, aký je presný stav. No a potom začať čo najrýchlejšie s budovaním nového systému. Káčer má jednu výhodu, keďže aktuálna situácia takýmto zmenám praje. Slovensko totiž bude mať k dispozícii viac ako sedem miliárd z fondu obnovy Európskej únie, a časť z nich by sa mohla použiť aj na tento účel.

Inzercia

Okrem technických zmien sa však odborníci zhodujú na tom, že Sociálna poisťovňa potrebuje zmenu aj v nastavení voči svojim klientom. Mihál skonštatoval, že z mailov, ktoré mu roky posielajú občania, sa zdá, akoby zadaním úradníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s ľuďmi, nebolo klientom pomôcť, ale iba šetriť najviac, ako sa len dá.

Nový šéf Sociálnej poisťovne Juraj Káčer pôsobil ako viceprimátor Bratislavy. Funkcie sa po nástupe do poisťovne vzdal. FOTO TASR – Jaroslav Novák

Nového riaditeľa čakajú prekážky

To, či sa zmeny budú môcť udiať, však nebude záležať iba na dobrej vôli nového riaditeľa. Prácu a prípadné reformy totiž komplikuje aj fakt, že zákon o sociálnom poistení patrí k najčastejšie novelizovaným. Ten obsahuje všetky konkrétnosti o vyplácaní a výpočte dávok, no a tie politici s obľubou menia, a to najmä pred voľbami. Iba v minulom roku bol novelizovaný 15-krát.

A to je pre inštitúciu, ktorá nemá funkčný informačný systém a dáta o poistencoch často hľadá ručne v papieroch, veľká záťaž. V minulosti tak v prípade väčších zmien museli zamestnanci pracovať nadčasy, aby ich vôbec stihli načas implementovať. Ak by však inštitúcia prešla digitalizáciou, zmeny by už nemali byť takým problémom a dokonca by jej stačilo menej zamestnancov.

Ďalšou prekážkou, ktorá na Káčera čaká, je hospodárenie Sociálnej poisťovne. To zvyklo byť chronicky deficitné a štát ju musel každoročne dotovať zo štátneho rozpočtu. Vlani sa po rokoch tejto inštitúcii podarilo hospodáriť tak, aby dodatočný príspevok nepotrebovala, no aj to iba vďaka prebytku z predchádzajúceho roku. Výdavky boli aj tak vyššie ako príjmy.

To, aké budú, totiž priamo súvisí s ekonomickou situáciou. Keď je priaznivá a viac ľudí pracuje a platy rýchlo rastú, zvyšuje sa aj objem prostriedkov, ktoré cez odvody do Sociálnej poisťovne prúdia. Naopak, keď príde ekonomická kríza, príjmy sa znížia a výdavky kvôli vyššej nezamestnanosti sa zasa, naopak, zvýšia. A to je scenár, ktorý zrejme kvôli pandémii Sociálnu poisťovňu čaká v nasledujúcich rokoch.

Ako Sociálna poisťovňa prerozdeľuje peniaze?

Reformy informačných systémov bude Sociálna poisťovňa určite potrebovať aj preto, že vláda chystá zásadné zmeny v organizácii jednotlivých fondov. Doteraz sa stávalo, že zvyšné peniaze z prebytkových fondov sa prelievali do iných, v ktorých peniaze chýbali.

Tým bol zvyčajne fond starobného poistenia, kam putovali aj peniaze vyzbierané do takzvaného rezervného fondu. Ten bol v roku 2004 zriadený na to, aby sa postupne vytvárala rezerva, ktorú bude možné použiť v horších časoch, keď poisťovni vypadnú príjmy. To sa však podľa Mihála nikdy nestalo a každý rok sa prostriedky z fondu použili na starobné dôchodky.

 
 

To sa dialo aj v prípade fondu pomoci v nezamestnanosti, ktorý sa v posledných rokoch stal veľmi ziskovým. Zamestnanosť rástla, a teda aj počet prispievateľov sa neustále zvyšoval, čo zároveň spôsobilo menší počet poberateľov. Od roku 2004 sa tak vo fonde nahromadili približne dve miliardy eur, ktoré by sa mohli použiť dnes, keď kvôli pandémii koronavírusu štát firmám poskytuje príspevky na udržanie pracovných miest. Tieto dotácie štát doteraz stáli okolo pol miliardy eur.

„V ideálnom dobrom svete, keby Slovensko a Sociálna poisťovňa fungovali, tak by sme mali skoro dve miliardy vyzbierané na odvodoch a nebol by žiadny problém preklenúť túto koronakrízu tým, že by sa tie dve miliardy použili. Lenže tie už nemáme, lebo sa presunuli na výplatu starobných dôchodkov v jednotlivých rokoch,“ skonštatoval Mihál.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame