Ako si kabinet predstavuje Slovensko 2.0.
Ako si kabinet predstavuje Slovensko 2.0.
Celý august médiá a opozícia vyzývali vládu Igora Matoviča, aby konečne predložila verejnosti na diskusiu plán reforiem, súvisiaci so sedemmiliardovým balíkom, ktorý by malo Slovensko dostať z európskeho fondu obnovy a rozvoja. Tento týždeň sa materiál ministerstva financií s názvom Národný integrovaný reformný plán a podtitulom „Slovensko 2.0“ dostal konečne von.
Obsah skoro stostranového dokumentu neprekvapí asi nikoho, kto trochu sleduje debatu o nevyhnutných reformách, ktorá sa medzi expertmi vedie už celé roky. Matovičova vláda sotva vymyslí koleso odznova – hoci o detailoch reforiem sa ešte budú sporiť experti i koaličné strany. Napriek tomu je zaujímavé sledovať, ako k zámeru pristúpil rezort Eduarda Hegera a ako vníma východiskovú pozíciu Slovenska.
V úvode materiálu sa pomerne jasne definujú svetové megatrendy, ktoré budú vytvárať rámec aj pre život na Slovensku v najbližších rokoch. Na prvom mieste sú demografické zmeny, vyvolávajúce zvýšený boj o talenty medzi európskymi štátmi. Slovensko stráca svojich „top-performers“ v prospech atraktívnejších krajín, počnúc našimi vysokoškolskými študentmi v Českej republike.
Spomenuté sú tiež klimatické zmeny a zásadný vplyv, ktorý bude mať na naše hospodárstvo automatizácia, digitalizácia či umelá inteligencia. Naša otvorená exportne orientovaná ekonomika sa tiež musí pripraviť na prostredie, kde silnejšiu úlohu bude zohrávať ekonomický nacionalizmus a vyhraňovanie sa voči hospodárskej globalizácii.
Veľmi dobre sú tiež pomenované zdroje zaostávania Slovenska: Ľudia a kapitál sú viazaní v málo efektívnych činnostiach v sotva ziskových firmách. Za „alokačnú a technologickú neefektívnosť“ môže podľa materiálu aj verejná správa, ktorá kvôli korupcii, klientelizmu či proste len z neschopnosti vytvára pravidlá hry, v ktorých prežívajú aj nekonkurencieschopné firmy.
Materiál si tiež ako problém všíma nízky počet pracujúcich. Za najväčšie výzvy považuje (neprekvapujúco) zdravotníctvo, školstvo a dostupnosť bývania.
Ministerskí úradníci si však trúfajú položiť kvantifikovateľný cieľ, za ktorého prípadné nedodržanie ich budú neskôr môcť kritizovať občania, médiá i opozícia: Do roku 2030 by podľa nich malo Slovensko dosiahnuť 92 percent HDP priemeru EÚ a vymaniť sa z takzvanej pasce stredného príjmu.
Inak povadené, naša krajina počas uplynulého desaťročia prestala dobiehať ekonomiky starých členských štátov EÚ. Trochu síce rastieme, no rovnako rastú aj ostatní a výsledkom je, že priepasť medzi Slovenskom a priemerom EÚ sa zasekla asi na 73 percentách.
Aby sa to zmenilo, treba našu krajinu dostať na rastovú inovačnú trajektóriu a spraviť ju atraktívnou nielen pre zahraničné investície s vysokou pridanou hodnotou, ale predovšetkým pre vlastné najtalentovanejšie mozgy, ktoré dnes nachádzajú svoju sebarealizáciu inde. Má sa to dosiahnuť detailnými reformami, ktoré zahŕňajú osem oblastí:
Na tomto mieste nemá zmysel prepisovať stostranový materiál. Postoj sa reformám v jednotlivých oblastiach bude podrobnejšie venovať v nasledujúcich týždňoch.
Jedno však treba dopredu povedať: Národný reformný plán sa ešte do 15. októbra, keď ho treba predložiť Európskej komisii, bude prerábať. Viaceré médiá i opozícia počas augusta kritizovali vládu, že „reformné leto“ sa nekoná a vláda nemanažuje verejnú debatu o potrebných systémových zmenách.
Verejnosť nechcela počuť, že s presnou podobou financovania sa vyčkáva na Brusel – ako upozornila aj vicepremiérka Veronika Remišová v minulotýždňovom rozhovore pre Postoj. Národný integrovaný reformný plán, ktorý prenikol na verejnosť, je stavaný na míľnikové financovanie. Teda k jednotlivým opatreniam existuje dátum a čo sa dovtedy má spraviť. No Európska komisia chce peniaze z fondu obnovy a rozvoja uvoľňovať na projekty, podobne ako klasické eurofondy.
To je pre Slovensko menej výhodný spôsob financovania, lebo zrejme bude spojený s väčšou byrokratickou a časovou náročnosťou. Okrem obsahu reforiem by sa teda mala viesť debata, či je celá logika fondu obnovy a rozvoja za týchto okolností pre našu krajinu výhodná.
Zopakujme si: lídri členských štátov EÚ sa najskôr dohodli, že Európska komisia si v ich mene požičia obrovský balík peňazí, ktorý budeme neskôr splácať, a ešte budeme aj silne limitovaní, na čo a ako tie prostriedky použiť.
Natíska sa otázka, či celý fond obnovy, ktorý pôvodne mal naštartovať európsku ekonomiku, zasiahnutú koronakrízou, v skutočnosti neslúži len ako baranidlo fiškálnej centralizácie Únie. Jedna z možností, ako tie peniaze budeme splácať, spočíva totiž v zavedení nových celoeurópskych daní.
To však nie je debata, ktorú bude aktívne otvárať Igor Matovič alebo Eduard Heger. „Vy nechcete Slovensku dopriať finančnú injekciu vo výške sedem miliárd eur?“ – Stretol by sa s výčitkou každý politik, ktorý by logiku tohto balíčka spochybnil. Radšej sa budú všetci tváriť, že je to jedinečná šanca na modernizáciu Slovenska.
Tou šancou skutočne je, no bude si to od krajiny vyžadovať v nasledujúcich rokoch veľké vypätie síl (prekvapujúco, treba ho aj na míňanie peňazí, pokiaľ majú byť míňané aspoň trochu zmysluplne).
Dosiahnutie 92 percent HDP priemeru EÚ do roku 2030 je pekný cieľ. Skúsenosť však radí skepsu pri stanovovaní vyčísliteľných cieľov, ktoré sa nachádzajú za hranicou volebného obdobia vlády, ktorá si ich dáva.
Kto si ešte dnes spomenie na Lisabonskú stratégiu, v ktorej si EÚ v roku 2000 stanovila, že do roku 2010 bude najkonkurencieschopnejšou svetovou ekonomikou?!