Koho volia francúzski katolíci?

Koho volia francúzski katolíci?

Le Penovej Národný front je tvrdo proti moslimom, chce vystúpenie z eurozóny, no jeho politici zdôrazňujú aj konzervatívne hodnoty. Čo na to francúzski katolíci?

Je to už niekoľko rokov, čo Toulonská diecéza organizuje svoju letnú univerzitu, na ktorej sa formou prednášok a diskusií rozoberajú aktuálne spoločensko-politické otázky. Hlavné médiá nikdy nevenovali tejto akcii pozornosť, ako tento rok. Medzi pozvanými totiž figurovala Marion Maréchal - Le Pen, poslankyňa za Národný Front (NF), neter predsedkyne tejto strany a vnučka jej zakladateľa. Dostatočný dôvod na to, aby si politickí pozorovatelia položili dve otázky: koho dnes vlastne volia katolíci? A ktorú politickú stranu dnes preferuje francúzska cirkev?

Dominique Rey, toulonský biskup, účasť poslankyne NF pred kritikmi: „Nemožno ignorovať realitu. Národný Front reprezentuje 30 percent francúzskych voličov, cirkev tu nie je na to, aby zhromažďovala ľudí, ktorí rozmýšľajú ako ona.“ Po mediálnych obvineniach, že cirkev prispieva k „dediabolizácii“ NF, prišlo vyhlásenie hovorcu biskupskej konferencie. Ten potvrdil, že „niektoré otázky programu NF nezodpovedajú predstave, ktorú nás pozýva obraňovať Evanjelium.“

Normalizácia Národného Frontu

Prieskum IFOP v apríli tohto roku mapoval volebné preferencie katolíkov hneď po regionálnych voľbách. Podľa neho 16 percent praktizujúcich katolíkov odovzdalo hlas NF. V máji v „európskych“ voľbách volil NF každý piaty katolík. Vzhľadom na to, že praktizujúcich katolíkov je z celkovej populácie asi 4-5 percent, v tomto tábore sa asi nedá hľadať príčiny úspechu tejto strany, ktorá v spomenutých dvoch voľbách získala celkovo asi 25 percent. Od roku 2011 počet katolíkov, ktorí volia NF, skutočne mierne stúpa. Ale ich sympatie k NF stále zaostávajú za celoštátnym priemerom všetkých voličov.

V roku 2011 došlo k výmene na čele NF, keď Jean-Marie Le Pena vystriedala jeho dcéra Marine. Vtedy sa začala už spomínaná „dediabolizácia“ strany, teda snaha vytvoriť z nej štandardný politický subjekt, prijateľný pre širšiu verejnosť. Extrémistické a rasistické prejavy členov sa prestali tolerovať a v mnohých prípadoch viedli k prísnym straníckym postihom. Nakoniec, najlepším príkladom je asi samotný zakladateľ strany a bývalý predseda. Po viacerých výrokoch v prvej polovici tohoto roku, v ktorých zaznelo popieranie holokaustu, bol Jean-Marie Le Pen najskôr zbavený postu čestného prezidenta a potom vylúčený z vedenia strany. Či už je za tým skutočná vnútorná zmena alebo len taktika vylepšenej komunikácie, faktom je, že strana dokázala rásť aj v regiónoch, ktoré boli tradičnými baštami ľavice. Samozrejme, k tomu jej pomohli aj dopady ekonomickej krízy, imigračnej politiky a najmä sklamanie z výsledkov súčasnej vlády. Je teda zrejmé, že hlasy katolíkov pre NF odrážajú všeobecný prílev voličov v prospech tejto strany bez ohľadu na konfesijné zaradenie.

Takisto sa dá povedať, že prísun katolíckych hlasov do Frontu by bol býval výraznejší, keby strana pri prijímaní zákona o homosexuálnych manželstvách nezaujala zahmlenú pozíciu. Zdržanlivý postoj vedenia k tejto otázke bol pre mnohých nepochopiteľný. Jednou z mála tých „frontistov“, ktorí osobnou účasťou podporili masové manifestácie proti uvedenému zákonu, bola práve Marion Maréchal - Le Pen. Pokiaľ ide o postoj cirkevnej hierarchie, tá mala na začiatku roka pripravovať vyhlásenie pre veriacich, aby sa zdržali hlasovania pre túto stranu. Nakoniec k tomu nedošlo, údajne sa nenašiel dostatočný dôvod, aby takéto neodporučenie vydali.

Zdravý rozum u Republikánov

Aj napriek silnejúcemu NF je to stále bývalá vládna pravica UMP, ktorá zbiera najviac katolíckych hlasov. Dnes sa už strana volá Republikáni, jej lídrom je exprezident Nicolas Sarkozy, strana naposledy v regionálnych voľbách získala 40 percent a v európskych voľbách 36 percent. Tieto čísla sú však výsledkom voľby hlavou, nie srdcom. Strana je v skutočnosti pre katolíkov akousi konzervatívnou alternatívou z tradície. Až do minulého roku skutočne konzervatívne krídlo v strane postupne slablo, jeho výrazní reprezentanti strácali pozície, alebo odchádzali do menších strán, čím sa uvoľňoval priestor stredo-liberálnemu prúdu.

Po volebnej prezidentskej prehre v roku 2012 sa Nicolas Sarkozy na dlhé mesiace stiahol zo scény. To mu umožnilo zostať bokom a nezúčastňovať sa na vzrušenej spoločenskej debate o manželstvách homosexuálov. V strane sa začala „vojna generálov“, ktorých osobné ambície spolu so škandálmi v oblasti financovania ju priviedli na pokraj rozpadu. Sarkozy sa vtedy rozhodol vrátiť s cieľom zachrániť stranu a integrovať do nej voličský potenciál občianskeho odporu La Manif Pour Tous, ktorý sa zdvihol proti homosexuálnym manželstvám. Sám Sarkozy nemal v tejto téme vyhranený názor. Straníckym kolegom, ktorí sa aktívne zapojili do odporu voči zákonu, mal odkázať, že obdivuje ich odhodlanie, ale jeho predstava o rodine je iná.

Vo veľmi krátkom čase si však uvedomil, že významná časť odbojárov z ulice sa začlenila priamo do členskej základne strany a vytvorili nové konzervatívne krídlo pod názvom Sens Commun (dá sa preložiť ako Spoločný smer, ale aj Zdravý rozum). Platforma, personálne vyskladaná z členov skupiny Veilleurs, bez problémov zabrala uvoľnený priestor po konzervatívcoch a dostala sa takto do pozornosti aj katolíkov. Na to, aby Sarkozy získal ich podporu vo voľbách za predsedu strany, bol donútený verejne prisľúbiť zrušenie zákona o homomanželstvách v prípade, že uspeje v budúcich prezidentských voľbách.

Je pochopiteľne ťažké zmerať podiel Sens Commun na výhre Republikánov v minuloročných regionálnych a európskych voľbách. Pre Sarkozyho, ktorý potrebuje posilniť svoju pozíciu najprv vo vnútri strany, však tieto výhry mali cenu zlata. Ak sa mu podarí zopakovať víťazstvo aj v primárkach na prezidentské voľby, tak pytačky katolíckeho voliča budú pokračovať. Zrejme opráši svoju teóriu „pozitívnej laicity“, ktorá sa hlási ku kresťanským koreňom Francúzska. Pravdepodobne prisľúbi zrušiť niektoré daňové opatrenia, ktoré znevýhodňujú mnohodetné rodiny. No a zrejme ho uvidíme aj na návšteve u pápeža Františka, ktorou sa bude prezentovať ako priateľ Ríma.

Na spomínanej letnej univerzite Toulonskej diecézy mali Republikáni až dvoch zástupcov. Nikto neprotestoval, napriek tomu, že aj v ich programe (a hlavne jeho realizácii) by sa poľahky našiel rozpor s Evanjeliom.

Ružové ryby a Socialistická strana

Socialisti sú pri moci, a preto to majú ťažké nielen s hlasmi katolíkov, ale s hlasmi vôbec. Navonok by sa zdalo, že o hlasy katolíkov ani veľmi nestoja. Spomínané homosexuálne manželstvá s adopciami, gender teórie v školách, zúrivá laicizácia katolíckeho školstva, výskum na embryách a skrytá eutanázia, narobili spúšť v katolíckom elektoráte. To, že vláda nešla ďalej a neuzákonila umelé oplodnenie a náhradné materstvá pre homosexuálne páry, nebolo z rešpektu ku katolíkom, ako pravdepodobne z obavy o stratu moslimských voličov.

Aj socialisti majú v strane názorové krídlo, ktoré by mohlo byť alternatívou pre kresťanov. Pod svojským názvom Ružové ryby si táto skupina dáva za cieľ politiku, ktorej ide o presadzovanie spoločného dobra a sociálnej spravodlivosti. Je na škodu všetkých, že viditeľnosť jej členov je na verejnosti, ako aj v parlamente nulová. Pritom je dosť otázok, kde by socialisti, nielen tí ružoví, mohli uspokojiť katolíkov. No aj tam zlyhali. Napríklad v otázke pracovnej nedele, kde zákon na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky vyšiel v ústrety tlaku obchodných reťazcov a povolil nedeľnú prácu. Napriek tomu (alebo vďaka tomu?) sa nájdu praktizujúci katolíci, ktorí dajú hlas Socialistickej strane. V spomínaných voľbách na jar ich bolo dokonca 17 percent. Údajne sú to tí, ktorí si z morálnej a sociálnej náuky Cirkvi vyberú len tú druhú.

Vzhľadom na to, že do nových prezidentských volieb ostáva 18 mesiacov, vláda socialistov vstúpila do etapy sľubov a ľúbivých opatrení, ktoré majú pomôcť zabudnúť na rekordnú nezamestnanosť. Pre obyvateľov budú nižšie dane, pre firmy nižšie odvody. Poľnohospodári majú sľúbené finančné príspevky, aby prežili ešte niekoľko mesiacov. Ekologisti dostali medzinárodnú konferenciu o klíme COP21. Snom socialistov je dostať tam aj pápeža Františka s jeho poslednou encyklikou, čo by bol pekný ťah nielen smerom ku katolíkom. Museli by však prestať s provokáciami, akou bola na začiatku roka nominácia homosexuála na veľvyslanca vo Vatikáne.

Pokiaľ ide o vzťahy s francúzskou cirkvou, vláda sa drží tradície organizovať pravidelné stretnutia s biskupmi. To posledné sa uskutočnilo pred niekoľkými dňami. Informácie o obsahu stretnutia boli veľmi strohé, dá sa však predpokladať, že hlavnou témou boli utečenci a migranti. Tiež sa dá predpokladať, že to bola vláda, ktorá žiadala o pomoc, pretože si uvedomuje kapacity a know-how cirkvi v podobných situáciách. Utečenci, migranti a azylová politika sa pre vládu stávajú problémom, ktorý ich bude stáť hlasy viac ako čokoľvek iné.

Voliť nestačí, je treba sa angažovať

Nuž, hlasy francúzskych katolíkov končia u všetkých strán. Snaha o subjekt, ktorý by ich zjednotil, bola doposiaľ márna. Chýba im však skutočne tá „pravá“ politická strana? Tak ako všetci voliči, aj katolíci si myslia, že sú to politici, ktorí zmenia svet podľa ich predstáv. Sú presvedčení, že potrebujú získať moc, aby dosiahli zmenu. Zabúdajú, že sú priamymi dedičmi tej najväčšej dejinnej udalosti, ktorá zmenila smer civilizácie. A tá zmena, ktorú nedokážu poprieť ani neveriaci, sa neudiala politickou cestou.

Ak sa pozrieme na posledné kultúrno-spoločenské zmeny, tie sa neudiali pod taktovkou politikov. Tieto zmeny sa začali dávno, už sú to desaťročia, ďaleko od politiky. Začali sa v hlavách kreatívcov a uprostred komunít, pokračovali cez diskusie na školách a obrazy televíznych seriálov. Takto prebehli všetky spoločenské zmeny, ktoré politici potom už len poslušne ratifikovali. Tie zmeny sa uskutočnili aj preto, že katolíci vyprázdnili priestor, podľahli ľahostajnosti a nezáujmu. A tak im dnes nielen vo Francúzsku ostáva len voliť tých, čo ostali.

Štefan Danišovský

Autor je spolupracovník Postoja, žije vo Francúzsku

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo