Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
08. september 2020

Prolife

Falošný mediálny rámec debaty o potratoch

Ako sa rafinovane odvádza pozornosť od podstaty návrhu na sprísnenie interrupčného zákona.

Falošný mediálny rámec debaty o potratoch

Pochod za život v roku 2019. Foto: Adam Rábara

Parlament sa bude na najbližšej schôdzi zaoberať aj návrhom skupiny poslancov z OĽaNO a Kresťanskej únie na sprísnenie interrupčnej legislatívy.

V mnohých bodoch ide o podobný návrh, aký už OĽaNO predložilo minulý rok a ktorý tesne neprešiel. Návrhov na sprísnenie potratov bolo vtedy v parlamente viac a tento bol najmäkší. Preto zaň nemali problém hlasovať ani viacerí poslanci zo SaS či Miroslav Beblavý zo Spolu.

Najzásadnejšou zmenou, ktorou sa aktuálny návrh poslancov okolo Anny Záborskej líši od toho z predchádzajúcej iniciatívy OĽaNO, je zavedenie povinnosti druhého lekárskeho posudku pri žiadosti o potrat zo zdravotných dôvodov. Ten je možné vykonať v niektorých prípadoch až do 24. týždňa tehotenstva ( ťažké poškodenie plodu) a je hradený z verejného zdravotného poistenia. 

Práve o povinnom druhom posudku sa dnes vedie najväčšia debata, hoci z pohľadu zástancov pro-life názorov nejde o žiadnu paradigmatickú, ale skôr kozmetickú zmenu.

V ostatných dňoch nabral na intenzite mediálny výklad, ktorý toto ustanovenie prezentuje ako vytváranie bariér, ktoré majú skomplikovať ženám so zdravotnou indikáciou prístup k potratom. Nasleduje klasický argument, že na to doplatia najchudobnejšie a najmenej vzdelané ženy, pričom sa argumentuje grafmi, tabuľkami a malým počtom lekárov v niektorých regiónoch. Dá sa očakávať, že tento typ argumentácie zaznie aj počas parlamentnej rozpravy.

Skupina poslancov, ktorá tento návrh predkladá, chce interrupčnú legislatívu sprísniť, nie ju ešte viac liberalizovať. Logicky tak prichádza s nejakou formou prísnejšej regulácie. Zdieľať

Takéto rámcovanie diskusie je však falošné. Obchádza pointu, ktorá je niekde úplne inde.

Ustanovenie o povinnosti druhého posudku reaguje na niekoľko problémov.

Prvým je, že lekári nie sú pri diagnostike neomylní. Je medzi nimi rozdiel v skúsenostiach, vzdelaní, v tom, ako intenzívne sledujú najnovšie trendy v medicíne. Neexistuje na to presná štatistika, ale k dispozícii je množstvo dôveryhodných príbehov o tom, ako to, čo jeden lekár pri tehotenstve diagnostikoval ako podozrenie na vážny problém, iný vyhodnotil ako falošný poplach.

Inzercia

Rovnako sú známe prípady, keď ženy aj napriek diagnóze poškodenia plodu porodili zdravé dieťa. Asi len ťažko sa dá spochybniť, že povinnosť druhého posudku riziko omylov pri diagnostike znižuje.

Ďalším problémom je, že zoznam diagnóz, ktoré umožňujú interrupciu zo zdravotných dôvodov, pochádza ešte z 80. rokov minulého storočia. Niet sporu o tom, že medicína sa odvtedy pohla dopredu. Na to, že tento zoznam už dávno nereflektuje medicínsku realitu, upozorňujú samotní lekári.

Konkrétny príklad. Profesor Robert Hatala, prednosta Kliniky kardiológie a angiológie Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb pred časom pre Postoj povedal: „V zásade sa dá však konštatovať, že zoznam kardiologických indikácií pre umelé prerušenie tehotenstva tak, ako je uvedený v prílohe č. 1 vyhlášky 74/1986 Zb., je z dnešného pohľadu zastaraný. Prognóza väčšiny ochorení a syndrómov uvedených v zozname sa z pohľadu gravidity zásadne zmenila, niektoré choroby je možné kauzálne liečiť, a to i počas gravidity.“

Opäť platí, že zavedenie povinnosti druhého lekárskeho posudku zvyšuje šancu, že takýto typ informácie sa dostane aj k žene rozhodujúcej sa o potrate. Rovnako môže zmenšiť priestor na to, aby sa zdravotné indikácie na potrat nezneužívali aj vtedy, keď na to neexistujú medicínske dôvody.

Toto je ten podstatný kontext navrhovanej zmeny a argumenty o zásadných komplikáciách spočívajúcich v návšteve lekára v susednom meste od neho len rafinovane odvádzajú pozornosť.

Skupina poslancov, ktorá tento návrh predkladá, chce interrupčnú legislatívu sprísniť, nie ju ešte viac liberalizovať. Logicky tak prichádza s nejakou formou prísnejšej regulácie. Aj keď, s ohľadom na politickú priechodnosť, len s veľmi miernou. Prostredie, ktoré títo poslanci v politike reprezentujú, by určite privítalo ešte zásadnejšiu zmenu.

Povinnosť druhého posudku je, samozrejme, oproti dnešnému stavu úkonom navyše. Rozhodnutí štátu, ktoré mali rovnaký efekt, však existujú stovky. Pričom pri žiadnom z nich sa opodstatnenosť a zmysluplnosť nedá obhájiť tak ľahko ako pri potratoch.

 

Odporúčame