Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
08. september 2020

Wir schaffen das

Ako Nemci zvládli utečeneckú krízu

Päť rokov po: Čo sa udialo s masami utečencov, ktorí začali v septembri 2015 prúdiť do Nemecka? A ako to spätne vnímajú Nemci?

Ako Nemci zvládli utečeneckú krízu

Sýrsky utečenec Anas Modamani si robí selfie s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou pred utečeneckým táborom neďaleko Federálneho úradu pre migráciu a utečencov. FOTO Facebook – Anas Modamani

Pred piatimi rokmi nemecká kancelárka Angela Merkelová na vrchole utečeneckej krízy povedala svoje najslávnejšie motto „Wir schaffen das“.

Merkelová bola dlho známa ako politička, ktorá priam oportunisticky mení názory na mnohé témy. Počas vlády političky CDU sa Nemecko v mnohom zmenilo, nie vždy podľa predstáv konzervatívcov.

Popravde povedané, zmeny takmer nikdy neboli podľa predstáv konzervatívcov. Zrušenie brannej povinnosti v roku 2010 bolo zlomom v tradícii, ktorú pruská armáda niesla od napoleonských vojen a ktorá bola tak hlboko zakorenená v nemeckej ústave, že jej oficiálne zrušenie neprichádzalo do úvahy.

Druhým krokom bola energetická politika, takzvaná Energiewende. Pod tlakom strany zelených a verejnej mienky Merkelová po havárii vo Fukušime v roku 2011 upustila od plánu predĺžiť využívanie jadrovej energie po roku 2022.

Len v jednej dôležitej otázke Merkelová nepodľahla tlaku kritikov, a to práve počas utečeneckej krízy v roku 2015. To, že odmietla limity na prijímanie utečencov, jej vyslúžilo mnoho obdivovateľov aj odporcov v Nemecku i v zahraničí. Ako sa však Nemecko dostalo do tejto pozície a kde stojí dnes?

Mýty nabok

V štátoch Vyšehradu sa nemecká politika otvorených dverí nestretla s pozitívnou odozvou. Tu by bola namieste dlhšia diskusia, či to bolo pre odpor voči cudzincom v regióne alebo pre historickú skúsenosť s výbojmi Osmanskej ríše, ktorá islam ukotvila v kolektívnej pamäti Slovákov, Maďarov, Poliakov a Chorvátov negatívnejšie než v Nemecku, ktorému priama skúsenosť s výbojmi Osmanskej ríše chýba.

Ale či už považujeme dosah masovej imigrácie moslimov do Európy najmä za ekonomické blaho, alebo za bezpečnostné riziko, nemá zmysel viniť Merkelovú, že „pustila islam do Európy“, ako keby v Európe predtým nebol.

Utečenci čakajú v rade na registráciu v registračnom centre pre migrantov a utečencov v nemeckom Passau 15. septembra 2015. FOTO TASR/AP

Podľa štúdie nemeckého Spolkového úradu pre migráciu a utečencov v Nemecku 31. 12. 2015 žilo 4,4 – 4,7 miliónov moslimov, čiže 5,4 až 5,7 percent obyvateľstva. Podľa staršej štúdie, ktorú dnes migračný úrad považuje za prehnanú, v roku 2008 v Nemecku podiel moslimov dosahoval 4,7 až 5,2 percenta.

Z tohto počtu do Nemecka prišla asi štvrtina po roku 2011, keď sa začala takzvaná Arabská jar. Mnohí však prišli aj z iných štátov, z Kosova, Bosny a Hercegoviny alebo Afganistanu. Utečenecká kríza priniesla do Európy mnoho ľudí a aj moslimov.

Samozrejme, nikto nemal v Sýrii pohodlný život a nerozhodoval sa pre cestu do Nemecka iba z dôvodu, že videl Angelu Merkelovú robiť selfie s utečencami.

Migračná kríza sa začala, keď Úradu vysokého komisára pre utečencov (UNHCR) došli financie a ďalej nedokázal zaobstarať dostatočnú stravu pre utečencov v utečeneckých táboroch, nieto ešte prijímať ďalších. Pre ľudí v týchto táboroch bolo preto Nemecko vcelku pravdepodobnou voľbou, kam ísť ďalej.

Moslimovia nie sú homogénna skupina

Zloženie moslimského obyvateľstva v Nemecku sa mení. V roku 2011 ešte 67,5 percent nemeckých moslimov pochádzalo z Turecka. Do konca vrcholu utečeneckej krízy 31. 12. 2015 ich podiel klesol na 50,6 percenta.

Zmena zloženia moslimského obyvateľstva v Nemecku znamená aj zmenu dominantného výkladu islamu. V posledných desaťročiach arabský svet nezažil modernizáciu a liberalizáciu spoločnosti ako napríklad Bosna alebo Albánsko, ale pravý opak.

Pod vplyvom Saudskej Arábie umiernenejšie výklady islamu ustúpili do úzadia a presadili sa fundamentalisti. Smutným príkladom je univerzita v Káhire, ktorá ako jedna z prvých univerzít islamského sveta pripustila k štúdiu aj ženy. Na fotografiách študentov a študentiek zo šesťdesiatych rokov by len ťažko bolo pobadať rozdiel medzi Káhirou a Rímom, nosili krátke sukne, letné šaty a vzorované košele. Dnes len ťažko nájsť fotku študentky bez hidžábu.

V prvom rade však nejde len o náboženskú, ale o sociálnu otázku. O čo vzdelanejší sú prisťahovalci, o to nižšia je pravdepodobnosť, že budú zastávať extrémistické pozície.

Malé lži a veľké štatistiky

Experti už dlhšie upozorňujú, že výpovedná hodnota uvedených štatistík je veľmi otázna. Hlavným dôvodom je, že na rozdiel od katolíckej a evanjelickej cirkvi alebo aj židovskej komunity v Nemecku nespadá moslimská komunita pod inštitút cirkevnej dane. Podľa nemeckého práva sa cirkvi financujú z malého podielu príjmu svojich členov, ktoré pre cirkvi zbiera štát. Pre štát to znamená, že má neustále presné údaje o počte členov hlavných náboženských prúdov – nie však o počte moslimov.

Z tohto dôvodu väčšina čísel vychádza z počtu ľudí, ktorí pochádzajú z prevažne moslimských štátov a ich potomkov. Tento spôsob však nezohľadňuje niekoľko tisícok Nemcov, ktorí každý rok konvertujú na islam, najmä však fakt, že často veľká časť utečencov z moslimských štátov sú nemoslimovia. Podľa samotného úradu pre migráciu podiel moslimov medzi utečencami z Iránu dosahoval len päťdesiat percent, zatiaľ čo zvyšok tvorili kresťania alebo ateisti.

Päť rokov po kríze

Aký je reálny dosah utečeneckej krízy? Dnes v Nemecku žije 1,8 milióna utečencov, celkový počet cudzincov v Nemecku dosahuje 10,9 milióna. Tristotisíc z nich sa ešte nachádza v azylovom konaní, to znamená, že stále nie je jasné, či majú nárok na azyl. V januári 2020 nemecké úrady spracovali 15-tisíc žiadostí, z toho necelých štyridsať percent kladne. Pred začiatkom Arabskej jari v roku 2011 dosiahol počet utečencov pol milióna.

Deutsche Welle zozbierala najdôležitejšie štatistiky. Podľa nich boli tí uchádzači o azyl z roku 2016, ktorí pochádzali zo Sýrie a Iraku, nadpriemerne vzdelaní, vyše dvadsať percent Sýrčanov a dokonca vyše tridsať percent Iračanov malo vysokoškolské vzdelanie, zatiaľ čo celkový priemer vysokoškolsky vzdelaných tvoril necelých dvadsať percent.

Utečenci putujú smerom do Maďarska po vystúpení z vlaku v Botove na chorvátsko-maďarskej hranici 16. októbra 2015. Ich kroky smerujú do Nemecka a ďalších krajín západnej Európy. FOTO TASR/AP

V rokoch 2015 aj 2016 podiel pozitívne zodpovedaných žiadostí o azyl presiahol päťdesiat percent, potom opäť začal klesať.

Inzercia

Prudký nárast zahraničného obyvateľstva znamenal aj nárast nezamestnanosti tejto skupiny. Mnohí sa museli najskôr naučiť po nemecky, podiel zamestnaných cudzincov zo štátov mimo EÚ klesol zo 74 percent v októbri 2013 na necelých 30 percent vo februári 2017. Odvtedy opäť stúpal, v novembri 2019 bolo zamestnaných už okolo 64 percent cudzincov.

Podľa Spolkovej agentúry pre prácu si necelá polovica utečencov našla prácu, z toho však 44 percent vykonáva len pomocné činnosti alebo sa nachádza vo výuke, ako uvádza Handelsblatt. 460 000 utečencov v júli 2020 ešte stále hľadalo prácu. Tu sa však ukazujú značné rozdiely medzi pohlaviami: pracovať začalo len 29 percent žien, podiel pracujúcich mužov je značne väčší. Podľa Spolkovej agentúry pre prácu zhruba platí, že po 18 mesiacoch od príchodu zvykne pracovať už vyše pätiny mužov (20,2 percenta), ale len necelých päť percent žien.

Samozrejme, situáciu skomplikovala pandémia korony. Zatiaľ čo od apríla 2019 do marca 2020 si 140 000 utečencov našlo zamestnanie, je veľmi otázne, či sa odvtedy podarilo utečencom nájsť pracovné miesta. Navyše, v decembri 2019 zhruba 360 000 utečencov nepracovalo na plný úväzok.

Nezanedbateľná časť mladších utečencov začala v Nemecku štúdium, 24 000 študentov v Nemecku pochádza z ôsmich štátov, odkiaľ je väčšina utečencov, teda zo Sýrie, Afganistanu, Iraku, Nigérie, Eritrey, Iránu, Pakistanu a Somálska. Celkový počet zahraničných študentov v Nemecku v roku 2018 dosahoval 255 000 osôb.

Najväčšou skupinou sú Sýrčania, ktorých podľa dát z roku 2018 v Nemecku študovalo 8618. 58 percent z nich študuje inžinierske vedy, čo je oblasť, kde Nemecko trpí nedostatkom pracovnej sily.

Počet zahraničných študentov je však v skutočnosti ešte väčší, než ukazujú štatistiky, keďže cudzinci, ktorí nadobudli nemeckú maturitu, spadajú do kategórie „Bildungsinländer“. Táto skupina tvorí ďalších 120 000 študentov. Najmä utečenci, ktorí prišli do Nemecka ako deti, sa budú v budúcnosti nachádzať v tejto kategórii.

Čo si myslí nemecká spoločnosť?

V roku 2015 nemecká spoločnosť jasnou väčšinou stála na strane Merkelovej. V kolektívnej pamäti bola prítomná aj tragédia Évianskej konferencie z roku 1938, keď sa medzinárodná komunita nedokázala dohodnúť na prijatí židovských utečencov z Nemecka. Veľká časť Židov preto nedokázala uniknúť nacistickému režimu a padla za obeť holokaustu.

Po druhej svetovej vojne sa veľká časť Nemcov sama stala utečencami, desať miliónov Nemcov žilo v stratených územiach, ďalšie tri milióny v Sudetách, vyše milióna v bývalom Uhorsku.

Druhou spomienkou bola vojna v Juhoslávii, keď Nemecko zažilo svoju prvú „utečeneckú krízu“. Aj vtedy prišli státisíce ľudí, medzi nimi mnohí moslimovia, ktorí dodnes žijú v Nemecku a podarilo sa im začleniť do spoločnosti. A aj vtedy medzinárodná komunita zlyhala, keď nedokázala ochrániť osemtisíc ľudí pred genocídou v Srebrenici.

To všetko vplývalo na kolektívne podvedomie Nemcov, aj preto si Merkelová mohla dovoliť svoju najsilnejšiu vetu: „Nemecko je silná krajina a motív, podľa ktorého budeme konať, musí byť: Zvládneme to.“

Dnes aj vtedy časť spoločnosti Merkelovej otvorenie brány odmietala. V roku 2015 asi 38 percent Nemcov zastávalo názor, že by Nemecko malo prijať menej utečencov, tento postoj dnes zastáva 40 percent, teda zhruba rovnaký podiel. Na druhej strane však prudko klesol podiel ľudí, ktorí si myslia, že by Nemecko malo spraviť pre utečencov viac, z 23 na 11 percent. Väčšina týchto ľudí si dnes myslí, že by sa súčasná nemecká politika nemala meniť, táto pozícia vzrástla z 34 na 42 percent.

Kancelárka Angela Merkelová. FOTO TASR/AP

Pri všetkých týchto údajoch však nemožno zabudnúť, že sa nemecká politika v posledných piatich rokoch podstatne zmenila. Merkelová sa síce vyhla zavedeniu takzvanej Obergrenze, hornej hranice, ktorej sa domáhali aj kritici v jej vlastnej strane.

Horná hranica mala zaviesť fixný limit, koľkých utečencov Nemecko prijme na ročnej báze. Táto politika by bola nielen nehumánna, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj protiústavná – len ťažko si predstaviť, ako by nemecký úradník vysvetľoval utečencovi, ktorý by mal právny nárok na azyl, že polovicu jeho rodiny neprijmú, lebo práve presiahli stanovenú kvótu.

To však nič nemení na skutočnosti, že dnes prichádza do Nemecka už len zlomok počtu utečencov, ktorý prúdil do krajiny pred piatimi rokmi. Jedným z dôvodov je stabilizácia Iraku, ktorý bol pred piatimi rokmi po Sýrii jedným zo štátov, odkiaľ pochádzalo najviac utečencov.

Druhým dôvodom je séria migračných zmlúv, ktoré EÚ uzavrela s mnohými štátmi v okolí. Najznámejšia je pritom zmluva s Tureckom, kde podľa UNHCR žije asi 3,6 milióna utečencov zo Sýrie. Na základe týchto zmlúv sa poskytuje štátom, ktoré ležia v blízkosti domovov utečencov, finančná pomoc, zatiaľ čo sa dotyčné štáty zaväzujú poskytnúť utečencom azyl, čím strácajú nárok na azyl v Európe.

Tieto zmluvy sú ostro kritizované, sčasti zo strany politickej ľavice, ktorá podporuje prijatie väčšieho počtu utečencov, sčasti aj pre pochybnosti o ich dlhodobej spoľahlivosti. Turecký prezident Erdoğan už viackrát hrozil jej vypovedaním, Turci tak získali možnosť vydierať Úniu. Zatiaľ však zmluva funguje a je efektívna. V roku 2015 v Nemecku bolo zaregistrovaných 1,09 milióna utečencov, v roku 2016 ich bolo ešte 321-tisíc. Do roku 2018 tento počet klesol na 54 790.

Aj keď čísla kolíšu v závislosti od toho, či hľadíme na registráciu utečenca alebo podanie žiadosti o azyl, ktorá sa spracúva dlhšie a nespadá nutne do roku registrácie, počet utečencov prichádzajúcich do Európy masívne klesol. V rokoch 2015 a 2016 bolo dokopy podaných 1 222 194 žiadostí o azyl, v rokoch 2018 a 2019 počet žiadostí ročne nepresiahol dvestotisíc. Zároveň aj ľahko klesol podiel kladne vybavených žiadostí.

Pre nemeckú spoločnosť bol najväčším šokom nárast sexuálneho násilia. Hoci väčšina násilia tohto typu sa deje v domácnostiach, počet skupinových znásilnení výrazne narástol. Podiel cudzincov medzi obvinenými dosahuje v tejto kategórii 15 percent. Aj keď počet znásilnení v kategórii prepadnutia klesol na 1132 prípadov oproti počtu 2459 v roku 1999, krátkodobý výkyv negatívne ovplyvnil pocit bezpečnosti minimálne v časti spoločnosti. Od roku 2016 prípady ťažkých sexuálnych trestných činov rýchlo klesajú, v roku 2018 poklesli o 18,2 percenta.

Podľa odborníkov zvýšená kriminalita medzi utečencami súvisí s tým, že spadajú do „rizikových skupín“. Nadpriemerný podiel kriminálnikov spadá do kategórie mladých mužov pod tridsať rokov, aj preto pri nižšom priemernom veku utečencov (o 15 rokov) oproti celkovej populácii sú prišelci nadpriemerne často kriminálni. Mnohé spolkové krajiny reagovali zvýšením finančných a personálnych prostriedkov polície.

Experti veria, že s postupne sa zlepšujúcou ekonomickou integráciou sa kriminalita zníži na bežnú úroveň.

Dnes si nemálo Nemcov myslí, že Nemecko zvládlo utečeneckú krízu „stredne“, tento názor zastáva 32 percent opýtaných. Jedna pätina si myslí, že Nemecko zvládlo krízu zle, ďalších 22 percent si myslí, že Nemecko situáciu zvládlo veľmi zle. Len 24 percent opýtaných zastáva názor, že Nemecko zvládlo utečeneckú krízu dobre alebo veľmi dobre.

Po piatich rokoch možno povedať, že sa určite nesplnili proroctvá večných optimistov, ktorí snívali o bezproblémovom spolunažívaní ľudí s veľmi odlišným kultúrnym pozadím. Ale nesplnili sa ani obavy z kolapsu západnej civilizácie.

Kto dnes vidí väčšie nemecké mesto, nájde nemeckú krčmu vedľa kebabu, vietnamskú kuchyňu vedľa tureckého zelovocu. Kto videl Nemecko pred desiatimi rokmi, vie, že to takto funguje už dávno. A podľa mnohých je to tak dobre. 

Odporúčame