Utečenecká kríza už otriasa rakúskou politikou

Utečenecká kríza už otriasa rakúskou politikou

Voliči odchádzajú od štandardných strán, najviac z toho ťažia radikálnejší Slobodní

Výsledky krajinských volieb v Hornom Rakúsku označil šéfredaktor mienkotvorného denníka Die Presse Rainer Nowak za politické zemetrasenie. Ich váhu posilňuje aj vysoká volebná účasť, k urnám prišlo približne 82 % oprávnených voličov.

Z veľkých ziskov sa teší nacionálne orientovaná Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Tej sa podarilo zdvojnásobiť svoj volebný výsledok a získať vyše 30 % hlasov.

Socialisti i konzervatívci padli

Naopak, veľké straty utrpeli obe rakúske vládne strany. Sociálni demokrati (SPÖ) kancelára Wernera Faymanna stratili pozíciu druhej najsilnejšej strany v krajinskom sneme, keď získali iba tesne nad 18 % hlasov hornorakúskych voličov. Konzervatívci z Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), ktorí sú na celoštátnej úrovni druhou najsilnejšou stranou a koaličným partnerom sociálnych demokratov, boli v Hornom Rakúsku doposiaľ neohrozeným hegemónom. Teraz však stratili viac ako 10 % zo svojho predchádzajúceho volebného výsledku, svoj hlas im dalo iba približne 36 % voličov. Do krajinského snemu v Linzi sa dostali aj Zelení so ziskom približne 10 % hlasov, čím si polepšili o 1 %.

Slobodní navyše nadpriemerne zabodovali u mladých voličov. Podľa exit pollu zverejneného v nedeľu večer rakúskou verejnoprávnou televíziou ORF odovzdalo spomedzi voličov do 29 rokov svoj hlas 39 % práve Slobodným. Tí sa tak s prehľadom stali najsilnejšou stranou u voličov tejto vekovej kategórie.

Hoci stúpanie popularity Slobodných je v Rakúsku dlhodobejším trendom, je zrejmé, že tentokrát im značne pomohla aktuálna utečenecká kríza, ktorá vo volebnej kampani prekryla všetky ostatné regionálne i celoštátne témy. Kancelárovi sociálni demokrati a Zelení zastávajú v súčasnej situácii ústretové stanovisko voči utečencom a kritizujú najmä krajiny bývalého východného bloku za neochotu prejaviť solidaritu.

Konzervatívni ľudovci sú v ústretovom postoji o niečo zdržanlivejší, dôraz kladú na potrebu ochrany vonkajších hraníc Schengenu a predstavili návrh poskytnúť sýrskym utečencom len dočasný azyl s oprávnením zostať v Rakúsku do vyriešenia vojenského konfliktu v ich vlasti. Slobodní zastávajú najreštriktívnejšie stanovisko a kritizujú spolkovú vládu za jej neochotu vymáhať uplatňovanie európskeho azylového práva, podľa ktorého môže Rakúsko vrátiť utečencov do prvého členského štátu EÚ, na ktorého pôdu vstúpili.

Bitka o Viedeň

Výsledky volieb v Hornom Rakúsku ešte viac zvýšili napätie pred blížiacimi sa voľbami v najľudnatejšej spolkovej krajine, ktorou je hlavné mesto Viedeň. Tá je tradičnou baštou sociálnych demokratov. SPÖ si v povojnovom období nepretržite udržuje pozíciu najsilnejšej strany vo Viedni, navyše tu takmer vždy získala aj absolútnu väčšinu. Pri posledných voľbách do viedenského krajinského snemu sa sociálnym demokratom podarilo získať solídnych 49 zo 100 mandátov. Pri nadchádzajúcich voľbách, ktoré vo Viedni prebehnú 11. októbra, im však aj tu hrozia veľké straty, možná je dokonca aj strata prvého miesta v prospech Slobodných.

Prehra vo viedenských voľbách by mohla výrazne zamiešať karty vnútri rakúskej sociálnej demokracie. Primátor a hajtman Viedne Michael Häupl je totiž považovaný za najvplyvnejšieho spojenca kancelára Faymanna, ktorého pozícia vnútri vlastnej strany je čim ďalej neistejšia. Prehra či výrazné oslabenie viedenského primátora by preto mohli viesť až k pádu samotného kancelára Faymanna. K veľkému významu nadchádzajúcich viedenských volieb navyše prispieva aj fakt, že volebným lídrom Slobodných v týchto voľbách je ich celoštátny stranícky šéf Heinz-Christian Strache, na foto hore.

Ako funguje rakúsky federalizmus
Rakúsko pozostáva z deviatich spolkových krajín. Každá z nich má vlastnú ústavu, vlastný parlament (krajinský snem) a vládu. Federálna (spolková) ústava rozdeľuje zákonodarné, exekutívne i súdne kompetencie medzi spolkové a krajinské orgány.
Vplyv spolkových krajín na celoštátne zákonodarstvo zabezpečuje druhá komora parlamentu, Spolková rada (Bundesrat). Skladá sa zo zástupcov jednotlivých spolkových krajín, ktorých volia krajinské snemy.
Na čele krajinských vlád stoja hajtmani, ktorí majú veľký vplyv aj na celoštátnu politiku. Najvplyvnejší hajtmani z vládnych strán často presadia aj do spolkovej vlády svojich chránencov, ktorí potom od nich politicky závisia.
Voľby do krajinských snemov sa nekonajú v jeden spoločný termín, každá krajina má separátny volebný cyklus. Následkom toho sa Rakúsko nachádza v stave častých volebných kampaní. Výsledky krajinských volieb značne vplývajú aj na politické dianie na spolkovej úrovni. Pre vládne strany je preto úľavou, ak môžu prežiť aspoň rok bez akýchkoľvek volieb a majú tak priestor na nepopulárne opatrenia.

 

Foto - Volebný líder Slobodných v týchto voľbách je ich celoštátny stranícky šéf Heinz-Christian Strache (TASR).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo