Rôzne sociálne príspevky sú jednou z najobľúbenejších politických tém a to najmä pred voľbami. Ich zvyšovanie, prípadne zavádzanie nových druhov, nechýbalo zatiaľ v žiadnom sociálnom balíčku smeráckych vlád a nebolo to inak ani pri tom prvom Matovičovom.

Po rokoch vlád pod vedením strany, ktorá má vo svojom mene „sociálna demokracia“, by človek síce čakal, že ich výpočet a celý systém bude dopodrobna prepracovaný, ako však počas leta ukázala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, opak je pravdou. Náš sociálny systém definuje jedno slovo: nesystémovosť.

Dávky, ktoré nie sú marketingovo využiteľné, zapadajú prachom, iné sa zvyšujú podľa ľubovôle tej-ktorej vlády, a pomoc najchudobnejším rokmi stráca na hodnote.

Platy rastú, životné minimum nie

Základom celej tematiky je takzvané životné minimum, čo je zákonom určená suma, ktorú človek potrebuje na to, aby dokázal pokryť svoje základné potreby. Jeho hodnotu ministerstvo práce každoročne prehodnocuje podľa vzorca definovaného zákonom. Naposledy sa tak stalo v júli, keď vzrástlo o 2,2 percenta na 214,83 eur mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

No práve od výšky životného minima sa odvíja množstvo sociálnych dávok, ako napríklad rodinné prídavky, náhradné výživné, minimálny dôchodok, ale aj daňový bonus či nezdaniteľná časť základu dane. Jeho výška je tak dôležitá nielen pre ľudí, ktorí poberajú príspevky v hmotnej núdzi, ale pre veľkú časť obyvateľstva.

Ako však upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, dlhodobo platí, že životné minimum rastie pomalšie ako mzdy a za posledných 20 rokov klesol podiel životného minima na priemernej mzde z 30 na 19 percent.

Výkonný riaditeľ Kancelárie Rady Viktor Novysedlák pre Postoj opisuje, čo je dôsledkom tohto stavu: „Výška dávok a príspevkov naviazaných na životné minimum, ak neboli vládou jednorazovo zvýšené, je v porovnaní so mzdami každým rokom nižšia.“

Životné minimum sa zvyšuje podľa toho, ako rástli priemerné príjmy prípadne výdavky slovenských domácností. Vždy sa použije veličina, ktorá rástla menej. No a ak je inflácia nízka, čo je prípadom Slovenska v posledných rokoch, životné minimum rastie iba veľmi málo.

Problémom tejto formy výpočtu je však podľa analytika Inštitútu ekonomických a sociálnych analýz Radovana Ďuranu aj to, že nereflektuje zmeny v spoločnosti, a teda aj v skladbe výdavkov potrebných na prežitie. Ako príklad môže poslúžiť používanie mobilného telefónu. „Kedysi telefón nemal každý, jedna domácnosť mala jednu pevnú linku a tá slúžila štyrom ľuďom. No dnes má mobil každý. Dá sa bez neho prežiť, ale na normálne fungovanie je nevyhnutný,“ vysvetlil Ďurana.

Aj s Novysedlákom sa preto zhodujú na tom, že nad rámec každoročného automatického zvyšovania by sa malo pravidelne prehodnocovať aj to, čo tvorí základné náklady.

Dávky na milosť a nemilosť vlády

Niektoré sociálne dávky však nie sú naviazané na životné minimum ani na inú veličinu a ich výška tak závisí iba od toho, či si vláda na ich zvýšenie vôbec spomenie. Príkladom je príspevok na pohreb, príspevok na školské potreby pre deti z nízkopríjmových rodín, ale aj príspevok pri narodení dieťaťa.

Sociálne balíčky boli vždy prezentované s veľkou slávou. FOTO TASR - Henrich Mišovič

Prvé dva sa každoročne dotýkajú iba malej časti obyvateľstva, čo z nich zrejme robí marketingovo neatraktívne dávky. Od ich zavedenia sa totiž zvyšovali iba minimálne. Príspevok na pohreb bol, ako upozornila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, zavedený ešte v roku 1998 vo výške necelých 70 eur a za celú svoju existenciu sa zvýšil dokopy o 10 eur, naposledy v roku 2007. Ak by rástol podľa priemernej mzdy, dnes by dosahoval 250 eur. Príspevok na školské potreby pre chudobné deti sa nezvyšoval dokonca vôbec.

Rodinné príspevky zapadajú prachom

Podobne je na tom aj príspevok pri narodení dieťaťa, ktorý sa nemenil od roku 2008. Štedrý príspevok, ktorý presahoval priemernú mzdu, tak rokmi výrazne stratil na hodnote.

Veľké zmeny zaznamenal aj prídavok na dieťa, ktorý prešiel od začiatku svojej existencie rôznymi premenami. Z dávky pre rodiny s nízkym príjmom sa postupne stala plošná dávka naviazaná na životné minimum. No a keďže to rastie pomalšie ako platy, význam toho prídavku na celkových príjmoch domácností postupne klesá.

Výnimkou spomedzi dávok určených pre rodiny je rodičovský príspevok. Ako vysvetlila Rada v príspevku na Facebooku, ten si udržiava svoju hodnotu vďaka častým priamym zásahom zo strany vlády. „Túto dávku sociálneho systému politici s obľubou zvyšujú. Dôsledkom sú skokovité rasty,“ uviedli. Dnes tak dosahuje 270 prípadne 370 eur.

V posledných rokoch zároveň spontánne vznikli nové dávky, a to obedy zadarmo pre školákov či plošný stoeurový príspevok na začiatku školského roka pre prvákov. Prvý z nich však už bol aj zrušený a budúcnosť toho druhého je taktiež neistá. Existujúci príspevok na školské potreby pre chudobné deti však zostal nedotknutý.

Chudobní si rokmi pohoršujú

No a práve táto neadresnosť je podľa odborníkov hlavným problémom nášho sociálneho systému. Rôzne dávky by mali slúžiť primárne na to, aby pomohli tým, ktorí to najviac potrebujú. U nás sa však mnohé sociálne príspevky neodvíjajú od výšky príjmov a systém dokonca obsahuje anomálie, ktoré niekedy spôsobujú, že dávky najchudobnejším v konečnom dôsledku ich celkové príjmy znížia.

To sa deje pri podpore rodín. Rodičovský príspevok totiž v prípade tých, čo poberajú dávky v hmotnej núdzi, nemá žiadny efekt, keďže sa dávky krátia priamoúmerne od výšky rodičovského príspevku.

Ako upozornili štátni analytici Útvaru hodnoty za peniaze v Revízii výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením, v prípade, že výška rodičovského príspevku presiahne sumu nárokov na pomoc v hmotnej núdzi, rodina o tieto dávky jednoducho príde. Zároveň stráca aj nárok na odpustenie poplatkov za materskú školu.

V konečnom dôsledku tak trpí dieťa, čo potvrdzujú aj štatistiky. Ako totiž vyplýva z revízie výdavkov, náš systém je menej úspešný v znižovaní chudoby detí, ako v iných európskych krajinách.

Dotácia na školské poteby pre deti z chudobných rodín sa nezvýšila od svojho zavedenia v roku 2004. FOTO TASR - Milan Kapusta

Na nesystémovosť sociálnej pomoci podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť poukazuje aj osud pomoci v hmotnej núdzi. „Na jednej strane máme existujúce schválené príspevky, na ktoré sa časom zabúda, na druhej strane vznikajú nové príspevky,“ skonštatovali.

V roku 1998 totiž tvorila 30 percent z priemernej mzdy, v roku 2004 prišla reforma, ktorá ho znížila na 19 percent. No a nasledujúce roky sa výška tejto pomoci upravovala podľa vôle tej-ktorej vlády, až v roku 2019 dosiahla 12 percent z priemernej mzdy.

Chýba odvaha na reformu

Ako situáciu zmeniť? Sociálnemu systému už roky chýba reforma, ktorá by sa na celú oblasť pozrela komplexne. Viac ako desaťročie sa totiž dávky zvyšovali, menili, rušili či zavádzali jednotlivo podľa aktuálnych potrieb. Viac ako na sociálne potreby či možnosti verejných financií sa však pozeralo na potrebu zvyšovania politických preferencií. Ako skonštatoval Novysedlák, „dávky sa prehodnocujú viac v závislosti od politických priorít a menej na základe systematického vyhodnocovania, či dávky v danej výške plnia svoje ciele“.

Celému systému by teda pomohla analýza a prehodnotenie existujúcich dávok, efektivita a zmysel aktuálnej sociálnej podpory je totiž otázna.

Čo sa týka samotného výpočtu dávok, podľa Novysedláka nie je riešením to, že by sa zaviedol jednotný systém pre všetky. „Vidím priestor pre definovanie pravidiel podľa účelu podpory, napríklad jednotné pravidlá pre rodinnú politiku, rovnaké pravidlá pre dávky určené rodinám v hmotnej v núdzi a podobne,“ navrhol.

Ďurana by však zrušil všetky plošné sociálne príspevky, pretože podľa neho „spôsobujú, že namiesto toho, aby sme núdznym dali viac, dávame všetkým málo.“ Dávky by vo väčšine prípadov naviazal na životné minimum, no iba v prípade, ak by sa zmenil jeho výpočet. Taktiež je podľa neho dôležité, aby sa účelnosť tej-ktorej sociálnej pomoci pravidelne prehodnocovala.

Čo plánuje ministerstvo?

To, či sa nové vedenie ministerstva práce pustí do veľkej sociálnej reformy, je otázne. V predvolebnom programe o reforme v tejto oblasti hovorila iba Sulíkova SaS, ktorá by všetky sociálne príspevky a dôchodky nahradila jednotnou dávkou. V programovom vyhlásení vlády však koalícia sľubuje množstvo zmien. Okrem zavedenia viacerých nových príspevkov sa v ňom píše aj o prekopaní súčasného systému.

Zatiaľ vláda predstavila iba sociálny balíček, snáď však nezostane iba pri ňom, keďže práve balíčky odďaľujú komplexnú reformu. Prinášajú totiž čiastočné zmeny, zvýšenie dávok, ktoré sa dotknú veľkej časti obyvateľstva, no riešenia, ktoré by pomohli z dlhodobého hľadiska, v nich chýbajú.