Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
05. september 2020

Pohľad zvonka

Povedz mi, čo zdieľaš, a ja ti poviem, kto si

Dozvedel som sa, že „Lukašenkovi ponúkli za zavedenie korony 900 miliónov“. Neuveriteľné. 

Povedz mi, čo zdieľaš, a ja ti poviem, kto si

Ilustračné foto: Flickr.com/Stephen Ransom Photography (CC)

Keby dnes žil René Descartes, možno by svoj najznámejší výrok o sebauvedomení si ľudskej existencie pozmenil na „zdieľam, teda som“. Jednoducho platí, že zdieľať znamená žiť. Šírenie informácií je dnes rýchle a vďaka sociálnym sieťam k vytvoreniu virálnych obsahov nepotrebujete etablované médium, ale najmä emóciu. Čím desivejšiu, tým lepšie. Samozrejme, nie je problém so zdieľaním samotným, ale s jeho obsahom. Čoraz častejšie ostávam v nemom úžase nad tým, čo okruh mojej sociálnej bubliny dokáže zdieľať.

Povedz mi, čo zdieľaš, a ja ti poviem, kto si, mohlo by dnes platiť.

Raz sú to fotografie, ktoré sa virálne šíria a poväčšine sa viažu k úplne iným udalostiam. Prednedávnom to boli napríklad fotografie z osláv získania titulu v Premier league v Liverpoole a z berlínskeho festivalu, ktoré sa slovenským internetom šíria ako autentické fotografie súčasných protestov v Berlíne.

Inokedy je to zaručený text, z ktorého sa dozviete, že asociálka, ktorá nikdy nepracovala, má dvaapolkrát vyšší dôchodok, než 29 a pol roka poctivo pracujúca. Alebo pravidelne recyklované klamstvo, že dôchodok tých, čo nikdy nepracovali, je vypočítaný z priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

Zrejme najčastejšie a najviac zdieľané správy sa týkajú zdravia: že vlády skrývajú úspešné spôsoby liečby rakoviny, že pri nosení rúška hrozí otrava oxidom uhličitým a podobne. Dozvedel som sa, že „Lukašenkovi ponúkli za zavedenie korony 900 miliónov“. Autor príspevku sa pýta, „koľko dostali za presadzovanie očkovania naši vládni neschopáci“.

„Veľmi vážnou sa v našej spoločnosti stáva aj pandémia absencie zdravého rozumu.“ Zdieľať

Videl som zdieľať status Ivana Hoptu, komunistu ako bič, ktorý zjavil svetu, že „hoaxy sú v skutočnosti pravdivé informácie, ktoré chce Západ utajiť pred verejnosťou“. Nuž, nech si Hopta kdesi v komunistickom predpeklí myslí čokoľvek, ale to naozaj ideme zdieľať choré výplody tohto súdruha? 

Ešte nechápavejšie som pozeral na status, ktorý uvádza údajný citát Mirolava Štěpána, v '89 tuším predsedu miestnej organizácie Komunistickej strany Československa v celej Prahe, ktorý „prorocky“ varuje, že „budeme otrokmi vo vlastnej krajine“. Neuveriteľné. 

Inzercia

Tridsaťjeden rokov po páde režimu, ktorý obohnal hranice ostnatým drôtom a strieľal ľudí na hraniciach, kruto prenasledoval za politický názor a náboženskú činnosť, ideme zdieľať akože prorocký hlas úlisného karieristu tohto neľudského režimu?

Ale nielen anonymní trollovia šíria nezmysly. Predseda KDŽP Taraba sa ukazuje ako mačo, ktorý sa nepodvolí nariadeniu nosiť v exteriéri rúško a COVID-19 nazýva „soplíkom“, ale nepodarilo sa zistiť, ako by sa cítil, keby „soplík“ dovliekol svojim rodičom či starým rodičom. Vetrík, ktorý tiež kandidoval za túto stranu, ktorá sa do parlamentu dostala na chrbte neonacistov, dokonca do svojich konšpirácií zaťahuje aj svoju dcérku. Dievčatko odpadlo vo vydýchanom kostole a určite tušíte, že za to mohlo rúško. Iste. Nikdy sme doposiaľ nepočuli, žeby uprostred dusného leta vo vydýchanom kostole nejaké dieťa odpadlo, až doteraz – lebo rúško.

Nuž, zdá sa byť evidentné, že veľmi vážnou sa v našej spoločnosti stáva aj pandémia absencie zdravého rozumu. Je to paradoxné, ale zároveň jednoznačné: síce nám rastie počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí, na gymnázium sa dnes dostane aj podpriemerný žiak, ktorý by tam pred dvadsiatimi rokmi nemal šancu získať miesto. A na vysokú školu vlastne každý. Pred časom mi prezradila moja triedna učiteľka z gymnázia, že v súčasnosti ani zďaleka nemôžu vyžadovať od študentov to, čo žiadali od nás.

Na právo a dokonca kdesi aj na medicínu sa možno dostať aj bez prijímacích skúšok. Na mnohé iné odbory vrátane pedagogických školy vlastne potenciálnych študentov prosia o to, aby si vybrali ich školu. Zo všetkých strán počuť mantru, aké je memorovanie prekonané, dnes vraj nie je potrebné vedieť, údajne stačí vedieť, kde si nájdem, čo vedieť potrebujem. Iste... bádeteľnet a slobodnobezcenzúrové portály tomuto tvrdeniu dávajú za pravdu. Iba žeby nie.

Východisko? Je to veľmi jednoduché. Kritické myslenie, informačná gramotnosť, radikálne odlišné nastavenie vysokoškolského vzdelávania, kde nebudeme pomaly aj upratovačky naháňať urobiť si aspoň bakalára.

A azda o dvadsať rokov to nebude také zlé, ako to vyzerá dnes. Či?

Odporúčame