Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
02. september 2020

Boj s hnusobou

Zvládajú ho ženské vlády naozaj lepšie?

Krajiny, v ktorých vládnu ženy, zvládajú koronakrízu lepšie – také bolo znenie článkov, ktoré sa objavili na jar vo svetovej tlači.

Zvládajú ho ženské vlády naozaj lepšie?

Novozélandská premiérka Jacinda Ardernová, foto TASR/AP

Samozrejme, bol to aj štuchanec proti trojici antimainstreamových vladárov, ktorí sa dopustili na začiatku pandémie ťažkých chýb – Donald Trump, Boris Johnson, Jair Bolsonaro. Medzitým sa diskurz na jednom fronte nezmenil, ľavicovo-liberálne noviny ako nemecký Der Spiegel a britský The Guardian prichádzajú každé ráno s rituálnym bičovaním Trumpa.

Len na druhom fronte je ticho. Už mesiace nebolo článku o tom, že ženy to robia lepšie.

Stalo sa niečo? Už to nie je zaujímavé? Alebo už nie sú až také dobré? Ako reportér, ktorý precestoval toto leto dve z tých vzorných krajín, som to trochu pozoroval.

Všeobecne som si všimol počas korony rozdelenosť, ktorá má s politickým delením spoločné len málo, je to taký „gender gap“ svojho druhu: Zdá sa mi, že väčšina žien berie ten vírus oveľa vážnejšie ako väčšina mužov. Česť výnimkám, už som narazil aj na koronaskeptičky, a existujú tiež – zvlášť na Slovensku – koronapanikári mužského pohlavia. Všeobecne to však platí. Musel som sa naučiť, že so ženou sa o korone rozpráva inak ako s mužom: Pri žene začínam ubezpečovaním o svojej obozretnosti, pri chlapovi zas ubezpečovaním o svojej smelosti.

Aby ma čitateľky hneď neodpísali, ponúkam povinný uisťujúci odsek: Nie, nemyslím si, že koronu máme za sebou. Áno, tretia vlna v zime bude ešte ťažšia ako tá terajšia ľahká letná. Nie, nemyslím si, že priemerná ženská vláda je horšia ako priemerná mužská. Skôr naopak.

Najuzavretejší štát Európy

A teraz k téme: Krajiny, v ktorých vládnu tie vychvaľované premiérky, patria dnes medzi najuzavretejšie na svete. Nový Zéland, Island, Fínsko a Nórsko zvládli prvú vlnu dobre, potom však buď neotvorili hranice, alebo otvorili iba nakrátko a opäť ich zatvorili pri prvom náznaku druhej vlny. Nerobia to tak hlučne ako naši drsní susedia, Ukrajina práve zavrela hranice pre všetkých cudzincov a Maďarsko v utorok osadilo betónové zábrany na mnohé hraničné priechody.

Tri zo štyroch premiérok sú ľavičiarky, tie majú iný štýl. Treba aj dodať, že ich krajiny sa dajú ľahšie zavrieť, sú to ostrovy alebo odľahlé krajiny, do ktorých sa cestuje zväčša letecky.

Preberiem ich po poriadku. Medzi vzornými premiérkami figurovala aj Angela Merkelová, tú však nechám bokom, lebo nemecký kancelár má v prípade pandémie slabé právomoci, Merkelová sa vždy musí dohodnúť s premiérmi spolkových krajín. Aj keď neurčovala koronapolitiku, bola vždy na strane maximálnej opatrnosti. Keď mnohí Nemci v máji volali po znovuotvorení, odmietla takéto „diskusné orgie o otvorení“ („Öffnungsdiskussionsorgien“), teraz v auguste presadzovala minimálnu pokutu 50 eur za nenosenie rúška s tým, že „ja som veľmi vďačná, keď sa ukladajú peňažné pokuty“.

V Nórsku nikdy nedošlo k poriadnemu znovuotvoreniu hraníc, denník SME ho 23. júna nazval „zrejme najuzavretejším štátom v Európe“, Nóri prakticky v tomto lete nemohli dovolenkovať v zahraničí s tým, že by po návrate neputovali do karantény. K dnešnému dňu púšťa Nórsko bez karantény len občanov týchto krajín: „Estónsko, Lotyšsko, Litva, Lichtenštajnsko, Vatikán, Taliansko, Maďarsko a Slovensko“. Stavím sa, že s tými svojimi číslami budete čoskoro tiež na červenom zozname. Fínsko má momentálne podobný zoznam zelených krajín. Rozdiel s Nórskom je len v tom, že ženská fínska vláda počas dvoch júlových týždňov vpustila aj občanov niektorých iných európskych krajín, napríklad mňa.

Island a Nový Zéland sú nateraz uzavretými štátmi. Na oboch ostrovoch vládnu celosvetovo obdivované političky, zeleno-ľavicová Islanďanka Katrín Jakobsdóttir je spoluzakladateľkou „Progresívnej Internacionály“ a sociálnodemokratická Novozélanďanka Jacinda Adernová si získala rešpekt, keď si zo solidarity so zavraždenými moslimami v Christchurche nasadila šatku.

Island donedávna testoval všetkých turistov na letisku, číslo zachytených importovaných prípadov tým prirodzene rástlo. Len čo sa objavili prvé prípady domácej nákazy, zatiahla Jakobsdóttir núdzovú brzdu – vypla pre Island taký dôležitý turizmus. Kto chce teraz cestovať na Island, musí robiť jeden test pri príchode, potom čakať päť dní v karanténe, následne spraviť druhý test, zase čakať na výsledok, a ak je aj druhý test negatívny, nech si ide užívať gejzíry.

To sa v drahej destinácii nebude každému chcieť. Ja som prešiel na Islande kratšou a miernejšou, „modifikovanou“ karanténou, neodporúčam.

Najextrémnejšie je asi uzavretie Nového Zélandu. Ardernová svoju stále uzavretú krajinu zrejme nechce otvoriť do budúceho roka. Kvôli tomu sú prerušené rodinné väzby, milión cudzincov žije na Novom Zélande, milión Novozélanďanov žije v zahraničí, no Ardernová je obľúbená ako nikdy. Na Novom Zélande sa niekoľko mesiacov nevyskytli domáce infekcie, keď sa však v auguste objavili štyri domáce prípady (jedna rodina), Ardernová vyhlásila okamžite prísny lockdown pre tretinu obyvateľstva (aglomerácia Auckland). Zavrela školy a mnohé obchody, obmedzila vychádzanie a následne ten lockdown ešte aj predĺžila – to všetko kvôli jednej rodine.

Keď Ardernová v priamom prenose panikárila, jej fanúšikovia vo svetovej tlači to opisovali so začudovaným podtónom. O Islande, Nórsku a Fínsku sa už nepíše.

Distingvovane, bez betónových zábran

Zaujímavé je, že ženské vlády zavierali svoje krajiny v situácii, keď pandémia slabla. Svet žije s týmto vírusom už desiaty mesiac, v našich zemepisných šírkach je to už siedmy mesiac, už ho trochu poznáme. Lockdowny boli vyhlásené v situácii, keď Taliansko hlásilo smrtnosť okolo 8 percent. Dnes vychádza WHO zo smrtnosti okolo 0,6 percenta, stanfordský epidemiológ John Ioannidis ju pomocou protilátkových štúdií odhaduje dokonca len na 0,27 percenta. Neviem, do akej miery sú v tom už zohľadnené výskumy z Indie, podľa ktorých je na subkontinente obrovská premorenosť (Dillí: 29 percent), ak je to pravda, čísla smrtnosti by mohli byť ešte nižšie.

Isteže, za prudký pád smrtnosti môže určite nízky vekový priemer novonakazených (u nás ide často o žúrkujúcu mládež, ktorá má z toho väčšinou akurát tak soplíky). Možno hrá rolu aj to, že z nepočetných mutácií vírusu sa darí mutácii G614, ktorá je nákazlivejšia, no možno aj menej nebezpečná. Vedci, ktorí zastávajú tento názor, to vysvetľujú tým, že vysoká smrtnosť „nie je v záujme vírusu“. Vírus sa šíri najľahšie, ak sa hostiteľ nakazí, ale nezomrie.

Celý tento vývoj by naznačoval, že dôvod na druhý lockdown nie je ani nebude. Len fínska, nórska, islandská a novozélandská vláda to vidia inak. Treba si ceniť distingvovanosť, s ktorou uznávané premiérky zavierajú svoje krajiny. Žiadne betónové zábrany, žiadne zvážanie do lágrov, žiadne škaredé obrazy. Aj tak je to však izolacionizmus. Ten istý izolacionizmus, o ktorom nám médiá hovoria, že je to celé zle. Keď to robia ony, je to zrazu fajn?

Inzercia

Odporúčame