Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
02. september 2020

Nástup do škôl

Dieťa má soplík – čo s ním?

Rozhovor s pediatričkou Kristínou Visolajskou o posilňovaní detskej imunity a jej úlohe v boji s novým koronavírusom.

Dieťa má soplík – čo s ním?

Foto: Archív redakcie.

Začína sa školský rok a s ním nová výzva pre rodičov – čo so soplíkom? Pediatrička Kristína Visolajská v rozhovore približuje, kedy by mal rodič pri detských virózach spozornieť a vyhľadať lekársku pomoc a kedy preliečiť dieťa doma.

Kristína Visolajská pracovala vo Fakultnej nemocnici v Nitre na Detskej klinike ako pediatrička. V súčasnosti pôsobí na Ministerstve zdravotníctva SR, kde sa venuje reforme špecializačného vzdelávania lekárov (atestáciám) ako poradkyňa pre vzdelávanie.  

Deti vyše polroka nechodili do škôl a škôlok. Mali obmedzený pobyt v kolektíve. Čo táto situácia spravila s ich imunitou?

Rozlišovala by som dve skupiny detí. Prvá skupina sú tie deti, ktoré bývali často choré. Tie mali v čase zavretých škôlok a škôl výhodu, lebo konečne mali možnosť sa poriadne doliečiť. Keď totiž počas školského roka prechádzali z jedného infektu do druhého, ich imunita nemala čas na to, aby sa úplne zregenerovala. Veď ktorá mama nechávala dieťa doma mesiac kvôli opakovaným nádcham?

Na druhej strane, deti si v kolektíve, kde sú vystavené bežným infektom, imunitu „trénujú“, a tým sa ich imunita časom zlepšuje. A to je tá druhá skupina najmä menších detí, ktoré pre koronu nechodili do škôlky, a teda neprekonávali klasické škôlkarské virózy. Doteraz boli zdravé, ale raz tie choroby prekonať musia. A teda u nich sa situácia len oddialila a dá sa očakávať, že budú choré túto zimu.

Ako si potom však máme vysvetliť to tvrdenie, že práve škôlkari sú v súvislosti s koronavírusom menej rizikoví ako staršie deti? Veď menšie deti majú predsa slabšiu imunitu, často bojujú s rôznymi vírusmi.  

To, že u malých detí prebieha ochorenie spôsobené novým koronavírusom ľahšie, nám hovoria štatistiky. Vysvetľuje sa to viacerými teóriami. S manželom sme napísali text, v ktorom sme súčasné teoretické vysvetlenia zosumarizovali. V krátkosti ich zhrniem. Malé deti majú často nádchu spôsobenú inými koronavírusmi a majú voči nim vytvorené protilátky. Tieto protilátky môžu čiastočne reagovať aj proti novému koronavírusu. Ďalší dôvod je ten, že deti majú menej receptorov – akýchsi  príchytiek pre koronavírus v dýchacích cestách, teda sa menej koronavírusu dostane dovnútra tela. A ďalší predpoklad je ten, že imunita dieťaťa nie je taká robustná ako u dospelých. U nich imunita na prítomnosť nového koronavírusu reaguje tak výrazne, až to poškodzuje samotného človeka, čím vzniká ťažký priebeh ochorenia.

Rodičia sa teda nemusia obávať, že by ich deti boli v súvislosti s koronavírusom ohrozené? Netreba panikáriť pri prvom soplíku, ktorý je jedným z príznakov ochorenia COVID-19?

V tomto čase treba zbystriť pozornosť aj pri soplíku, ale určite netreba panikáriť. Šanca, že by dieťa s koronavírusom skončilo v nemocnici vo vážnom stave, je veľmi nízka. Treba však spozornieť kvôli tomu, aby choré dieťa neprišlo do kontaktu so starším alebo oslabeným človekom, pre ktorého by prípadné nakazenie mohlo byť nebezpečné. U nás mnoho rodín žije so starými rodičmi, a keď nejaké dieťa príde do škôlky s nádchou, infekciu, samozrejme, prenesie aj na nich. V prípade, že ide o nový koronavírus, starí rodičia (ale aj obézni či inak chorí rodičia) sú ohrození. Čiže o deti by som sa nebála, ony nie sú zvlášť ohrozené. Deti sú však roznášačmi nového koronavírusu v spoločnosti. S týmto rizikom prenosu infektu u malých detí na starých rodičov máme skúsenosti aj pri iných infekciách, napríklad pneumokokoch.

Tak si to ilustrujme na konkrétnom príklade, ktorý onedlho v jesennom období bude zažívať asi každá mama. Ráno sa dieťa zobudí so sopľom, zatekajú mu hlieny, z čoho kašle, nemá však teplotu. Ako sa má mama zariadiť? Má utekať s nádchou k lekárovi?

Dieťa s nádchou nemôže ísť do škôlky ani do školy a rodič musí zavolať pediatrovi kvôli OČR. A tu nastáva problém, ktorý ešte vôbec nie je doriešený, že s akou diagnózou budú detskí lekári vypisovať OČR. Pre soplíky? A čo s deťmi, ktoré bežne mávajú alergický kašeľ a nádchu aj tri-štyri mesiace? Rodičia budú mať pred sebou náročné obdobie. A navyše nemôžu rátať ani s pomocou starých rodičov, ktorí už spadajú do rizikovej skupiny.

Vypisovanie OČR by sa zrejme riešilo elektronicky, aby sme nemali čakárne plné usoplených detí. Kedy však s dieťaťom už navštíviť lekára?

Na Slovensku máme špecifikum, že rodičia veľmi často chodia s deťmi k pediatrom. Ja toto koronové obdobie vnímam pozitívne v tom, že sa mamičky naučia rozlišovať, kedy skutočne treba ísť k lekárovi. Napríklad dieťa má teplotu. Najskôr treba sedliackym rozumom porozmýšľať, z čoho ju asi môže mať. Vidím, že má sopeľ? Červené hrdlo? Kašeľ zo zatekajúcich hlienov? Vtedy netreba ísť k lekárovi, teplota odznie sama. Väčšina takýchto ochorení je spôsobená vírusom a tam sú antibiotiká zbytočné. Pozornosť treba zbystriť vtedy, keď teplota trvá viac ako tri dni, je opakovane veľmi vysoká alebo dieťa nemá okrem vysokej teploty žiadne iné príznaky. Ak si rodič nie je istý, môže zavolať svojmu obvodnému lekárovi.

A ako teda preliečiť dieťa doma? Čo treba mať v domácej lekárničke?

Doma treba mať určite lieky na teplotu. Je dobré mať lieky s oboma účinnými látkami paracetamol aj ibuprofén pre prípad, keď sa nedarí teplotu zrážať v predpísaných intervaloch daného lieku. Pokiaľ teplota po podaní jedného liečiva časom neklesne, je možné po určitom čase podať liek s druhou účinnou látkou. Oba lieky treba mať v sirupovej aj čapíkovej forme. Čapíky sú vhodné vtedy, keď dieťa vracia alebo odmieta liek zjesť. Pri týchto liekoch je najdôležitejšie dodržať dávkovanie, ktoré je uvedené v príbalovom letáku, a je nevyhnutné riadiť sa hmotnosťou dieťaťa, nie vekom. Ďalej je veľmi vhodné mať sprej s morskou vodou na preplach nosa alebo kanvičku, kvapky na upchatý nos tzv. dekongestívum a pri malých deťoch odsávačku na vysávač. Na hnačku treba mať doma probiotiká, diosmecticum a orálny rehydratačný roztok v práškovej forme. Pri deťoch treba byť pripravený aj na poranenia, preto by lekárnička mala obsahovať aj dezinfekciu a pár náplastí. S takouto výbavou si vystačíte počas celého roka.   

A čo sirupy na kašeľ?

Veľmi veľa štúdií sa zhodlo, že majú minimálny účinok. Prejde to aj bez nich. Dôležité je preplachovať nos, naučiť dieťa poriadne fúkať nos a použiť kvapky na upchatý nos. Väčšinou kašeľ vzniká zo zatekajúcich soplíkov do hrdla a nižšie, v takom prípade ak odstránite hlieny z nosa, vyriešite aj kašeľ.

Inzercia

Nástup do škôl a škôlok bude zaťažkávajúci pre detskú imunitu. Ako ju posilňovať, aby to deti zvládli čo najlepšie?

Najlepší pre posilňovanie imunity je pravidelný pobyt vonku, dostatok pohybu, neprekurovanie domácností a časté vetranie. U starších detí sa odporúča otužovanie, najmä pubertiakom v období tzv. rastového špurtu, keď majú prirodzene oslabenú imunitu. A, samozrejme, pestrá strava s dostatkom vitamínu C, najmä ovocie a zelenina.

Je dobré posilňovať imunitu aj formou výživových doplnkov?

Tak ako som spomínala pri sirupoch na kašeľ, aj výživové doplnky majú na zdravie detí len slabý vplyv. Nenahrádzajú konzumáciu ovocia a zeleniny a navyše sú veľmi drahé. Teda za tie peniaze odporúčam radšej kúpiť ovocie. V chrípkovom období je však vhodné dodávať denne 100-200 mg vitamínu C. A pre správne fungovanie imunity je veľmi dôležitý ešte vitamín D. Jeho nedostatkom trpia ľudia takmer v celej Európe. Málo chodíme na slnko, cez leto to preháňame s opaľovacími krémami a ani v strave ho neprijímame v dostatočnom množstve. Bohato sa nachádza v morských rybách, ale v nich môže byť zase vysoký obsah ťažkých kovov. Mlieko a mäso neobsahujú také množstvá D vitamínu ako kedysi, pretože ani zvieratá nie sú chované vonku na slnku, ale v uzavretých priestoroch. Preto by sme mali všetci, deti aj dospelí, od novembra do konca apríla užívať vitamín D.

Niektoré deti ťažko znášajú odlúčenie od mamy a nástup do kolektívu. Ako môže takéto psychické rozpoloženie ovplyvniť imunitu dieťaťa?

To, že psychický stav detí má vplyv na ich imunitu, resp. chorobnosť, je známy fakt. Napríklad aj na rozvody rodičov deti často reagujú tým, že sú viac choré. Ak dieťa nezvláda dobre nástup do školy a inak je zdravé, mali by sa rodičia zamyslieť nad tým, či niekde neurobili chybu. Dieťa v školskom veku musí byť už od rodičov čiastočne odpútané. Dnes sa pomerne často stretávame s tým, že deti v prváckych triedach plačú za mamou, lebo nechodili do škôlky alebo iného kolektívu. Aj preto vítam nové nariadenie, podľa ktorého bude predškolská dochádzka povinná, nech už v akejkoľvek forme.

A čo najmenší škôlkari?

U nás je v ostatnom období taký trend, že mamy sa snažia cez dlhodobé dojčenie, nosenie, spoločný spánok a podobne budovať čo najužšiu citovú väzbu s dieťaťom, čo v princípe nie je zlé. Lenže potom príde vek troch rokov a šup s ním na deväť hodín denne do škôlky. To je pre neho riadny šok a ani sa nemôžeme čudovať, že odlúčenie nezvláda. Preto mamičkám odporúčam, pokiaľ sa dá, aby v takýchto prípadoch zostali s dieťaťom ešte čiastočne doma alebo pracovali aspoň na skrátený úväzok, aby dieťa mohlo chodiť do škôlky napríklad na pol dňa a postupne sa adaptovať. Pokiaľ dieťa nie je v psychickej pohode a je vystresované, môže sa to odraziť aj na opakovaných infekciách a mamičke sa to aj tak vráti, lebo bude stále na OČR. A pokiaľ trojročné dieťa musí ísť do škôlky na celý deň, je dobré, keď ho mamička privyká na odlúčenie postupne už aj od dvoch rokov. Samozrejme, je to individuálne, sú aj trojročné deti, najmä tie z viacdetných rodín, ktoré s adaptáciou nemajú problém.         

Vo svojom článku ste v rámci protikoronových opatrení v škôlkach spomínali aj zrušenie poobedného spánku u starších škôlkarov. Nemá však aj dostatočný spánok pozitívny vplyv na imunitu detí?

Áno, spánok je dôležitý. V spánku sa vylučuje rastový hormón, takže je skutočne pravda, ako sa kedysi hovorilo, že keď deti dobre spia, dobre rastú. Spánok ma aj významne pozitívny vplyv na imunitu. Myslím si však, že u väčšiny predškolákov už poobedný spánok nie je nutný. Tu by som rozhodne rešpektovala individualitu detí. A keby predškoláci nespávali, uvoľnili by kapacitne priestor pre menšie deti, ktoré by mohli spať v postieľkach s väčšími rozostupmi.

A prečo je v súvislosti so šírením koronavírusu práve spánok rizikový?

Keď deti ležia v postieľkach, prirodzene im zatekajú hlieny do nosohltana a viac kašlú, čím viac šíria možné vírusy. Postieľky sú v škôlkach väčšinou pomerne natesno, spálňa má kvôli hluku zavreté okná na celé obdobie spánku, čo je často hodina, hodina a pol. Teda ideálny priestor a situácia pre šírenie nového koronavírusu.

V školských zariadeniach sa veľmi dbá na prísne hygienické opatrenia. Nemôže mať však aj príliš vydezinfikovaný až sterilný priestor vplyv na oslabenie imunity detí?

Mikróby v našom okolí nie sú len škodlivé, preto nie je zdravé, aby dieťa žilo v sterilnom prostredí. Nie je vôbec na škodu, ak dieťa behá celý deň po vonku, hrá sa so zvieratami, konzumuje ovocie zo záhrady alebo mrkvu vytrhnutú zo zeme bez toho, aby si vydezinfikovalo ruky. Na tom nie je nič zlé. Avšak v škôlkach a školách je pre vysokú koncentráciu ľudí vysoké riziko výskytu vážnych infekcií, preto umývanie rúk a aj dezinfekcia toaliet má svoj význam. V prvom rade však treba vetrať alebo preferovať pobyt vonku, to je najlepšia čistička vzduchu a účinné protikoronové opatrenie.

S akými pocitmi vstupujete vy, teraz nemyslím ako lekárka, ale ako mama, do nového školského roka?

Bude to náročné obdobie pre nás rodičov. Už som aj oznámila zamestnávateľovi, že zrejme budem často vypadávať. Keďže chcem chrániť našich starých rodičov, OČR-ky určite budem čerpať a som pripravená aj na to, že časom možno opäť bude potrebné prejsť na online vzdelávanie. Veľmi intenzívne si uvedomujem, že nebudem môcť využívať pomoc starých rodičov. Ja sa vlastne ani nebojím o deti, že by toto koronové obdobie nezvládli. Bojím sa však o seniorov a o ľudí s rôznymi ochoreniami, ktorých sa snažíme veľmi chrániť, a pritom im bránime v kontakte s tými, ktorí sú im najbližší a ktorí tvoria hlavný pilier ich života. Keď im toto zoberieme, ich celkový zdravotný stav sa v konečnom dôsledku môže zhoršiť. Je to na zamyslenie.   

Inzercia

Inzercia

Odporúčame