Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Zdravotníctvo Spoločnosť
01. september 2020

Nemocnice

Ako sa vyhrabať z bludného kruhu dlhov

Nielen zlé riadenie či slabé financovanie. Zbytočné náklady a neefektivitu vytvára aj nedostatok investícií.

Ako sa vyhrabať z bludného kruhu dlhov

Na snímke Nemocnica sv. Cyrila a Metoda UNB na Antolskej ulici v Bratislave. FOTO TASR – Pavel Neubauer

Padajúce omietky, prefukujúce okná, zatekajúce strechy, pleseň. Staré postele, nehygienické toalety, nefungujúce prístroje. Obraz, ktorý sa spája s výzorom mnohých slovenských nemocníc. Odhliadnuc od faktu investícií, ktoré v posledných rokoch na všetky spomínané neduhy išli – čo treba objektívne priznať.

V posledných rokoch sa na tieto investície minuli desiatky miliónov eur. V porovnaní s celkovým investičným dlhom slovenského zdravotníctva ide však o odrobinky. Optimistický odhad ministra zdravotníctva Mareka Krajčího je investičný dlh vo výške 1 a pol miliardy eur. Tie menej optimistické hovoria až o troch miliardách zanedbaných investícií.

Národný investičný plán, ktorý schválila predchádzajúca vláda v septembri 2018, hovorí o desiatkach a stovkách miliónov eur, ktoré by do zdravotníctva mali putovať do roku 2030. Na rôzne opatrenia boli vyčíslené potrebné investície vo výške takmer 1 miliardy a 850 miliónov eur. To je o 350 miliónov eur vyššia suma ako tá, o ktorej hovorí súčasný minister zdravotníctva Marek Krajčí.

Najviac, takmer 1,4 mld. eur, by malo smerovať do ústavnej zdravotnej starostlivosti, teda do nemocníc. Napríklad 343 miliónov eur za novú univerzitnú nemocnicu v Bratislave, 670 miliónov do obnovy ostatných akútnych nemocníc či 200 miliónov na zariadenia dlhodobej zdravotnej starostlivosti. Ďalších 150 miliónov by do roku 2030 malo smerovať do ambulancií a necelých 200 miliónov do verejného zdravotníctva.

V oblasti verejného zdravotníctva by chcel štát za investované peniaze predĺžiť strednú dĺžku dožitia, znížiť počet odvrátiteľných úmrtí a znížiť úmrtnosť na rakovinu. V oblasti nemocníc je predpokladaný výsledok 3 a pol lôžka na tisíc obyvateľov, dostupnosť všeobecnej nemocnice do 45 minút a špecializovanej do maximálnej poldruha hodiny. Priemerný vek nemocničných budov by sa po obnove mal ustáliť na 25 rokoch. Už dnes je priemer viac ako 40 rokov, a ak k obnove nedôjde, v roku 2030 sa bude priemer blížiť k šesťdesiatke.

V celoeurópskom porovnaní sú slovenské výdavky na zdravotníctvo o 2 % HDP nižšie ako priemer krajín EÚ. Celá investičná medzera vzniká vo verejnom sektore, keďže súkromné výdavky na zdravotníctvo sú na úrovni priemeru. Slovensko výrazne zaostáva v oblasti kapitálových investícií do zdravotníctva, pričom na dosiahnutie priemeru EÚ na obyvateľa by musela dosiahnuť 3-násobok súčasnej úrovne a pre dosiahnutie úrovne najviac investujúcich krajín až 7,3-násobok.

Zdroj: Národný investičný plán

Tu treba dodať, že Národný investičný plán bol v sekcii zdravotníctva jedným z podkladov, na základe ktorých ministerstvo zdravotníctva pripravilo tzv. stratifikáciu nemocníc. Tá síce parlamentom na sklonku minulého volebného obdobia neprešla, no Národný investičný plán stále platí.

Malá odbočka k politike

Od odbornej verejnosti už niekoľko rokov zaznievajú výzvy, aby sa zdravotníctvo stalo premiérskou témou. Teda aby opatrenia, reformy a investície priamo presadzoval nielen minister zdravotníctva, zodpovedný za tento rezort, ale aby politickú váhu tejto téme dodal priamo predseda vlády. Predpokladom tejto výzvy je, že ak tieto témy komunikuje priamo premiér, politická priechodnosť aj nepopulárnych opatrení je pravdepodobnejšia.

Takto znie teoretický predpoklad. Prax však ukazuje iný príbeh. Predchádzajúci premiér Peter Pellegrini sa verbálne zastával svojej ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej pri reforme nemocníc. Tej sa podarilo na svoju stranu získať aj veľkú časť vtedajšej opozície. Reforma však paradoxne stroskotala na Pellegriniho materskej strane – Smere. Premiérsky vklad do témy teda nie vždy funguje – ibaže by Pellegrini nebol naozajstný premiér.

Späť k nemocniciam

Ako na príklade banskobystrickej Rooseveltovej nemocnice ukazuje lekár Ladislav Laho, aj kedysi moderné nemocnice, v čase výstavby budované a dimenzované podľa najnovších trendov, sú dnes už zastarané. Nejde len o komfort pacienta (napríklad spoločné WC pre celú chodbu na oddelení), ale aj o medicínsky manažment pacienta. Laicky povedané, pacient by nemal zbytočne putovať nielen v rámci celého systému – z ambulancie do ambulancie, z nemocnice do nemocnice, ale čo najmenej by mal putovať aj po samotnej nemocnici – napríklad medzi rôznymi pavilónmi.

To si vyžaduje dostupnosť akútnych vyšetrení od lôžka spolu so znižovaním potreby samotných akútnych lôžok a transformáciou na lôžka pre dlhodobo chorých.

Peniaze

Technický stav budov a ich priemerný vek sa bez investícií bude logicky len zhoršovať (princíp entropie platí aj tu). Ak teda uvažujeme o ich obnove a vychádzame z cieľov, ku ktorým štát sám seba zaviazal, musíme nájsť v priebehu nasledujúcich rokov takmer 2 miliardy eur.

Príležitosť ponúkajú európske fondy. Z projektu tzv. zelenej obnovy je možné podporiť aj projekty, ktoré znižujú spotrebu energie. To sa týka mnohých nemocničných budov. Na posúdenie tohto stavu netreba žiadne hlbšie analýzy, v tomto prípade je výpovedná aj osobná skúsenosť mnohých pacientov napríklad s nedoliehajúcimi oknami na izbách.

O energetickej efektivite nesvedčí ani pohľad na samotné budovy zvonku – opadané omietky či hliníkovo-sklenené plášte budov. Stavby, ktoré je v zime problém vykúriť a v lete problém vychladiť. A tu nejde len o to, aby sme boli „ekologickí“. Zbytočne minutá energia stojí peniaze, ktoré by sa dali investovať do prístrojov či personálu – teda na zdravotnú starostlivosť.

Náklady na energie napríklad v najväčšej slovenskej nemocnici – Univerzitnej v Bratislave – boli podľa účtovnej závierky v roku 2019 takmer 5 miliónov 770-tisíc eur. O viac ako milión eur viac ako v roku 2018. Z pohľadu celkovej straty – vyše 166 miliónov eur ide o takpovediac drobné, v zdravotníctve sa však hodí každý cent.

Prikryť zelenou obnovou by sa dali aj ďalšie investície, napríklad centralizácia do monoblokov (odstránenie časti dopravy), nákup nových prístrojov (prevážanie pacientov medzi zariadeniami, ak sa starý prístroj pokazí), ale aj výstavba úplne nových nemocníc v súlade s najnovšími energetickými a logistickými štandardmi, ako to navrhuje spomenutý doktor Laho.

Aj vo svetle toho, že sa skracuje dĺžka akútnej hospitalizácie, môžu byť akútne nemocnice priestorovo menšie a kompaktnejšie. Veľkorysejšie priestory súčasných nemocníc sa po potrebnej rekonštrukcii môžu využiť na dlhodobú starostlivosť.

Inzercia

Porovnávať vo výstavbe nových nemocníc štát a súkromnú sféru, konkrétne Pentu, nie je úplne korektné. Súkromník totiž nepotrebuje absolvovať proces verejného obstarávania. Ak sa pozrieme len na postup prác pri súkromnej nemocnici v bratislavských Boroch a štátnej na Rázsochách, tak vidíme, že kým v Boroch sa veselo stavalo, štát sa ešte len trápil s verejným obstarávaním na zbúranie starého skeletu na Rázsochách. Samozrejme, špekuluje sa aj o tom, že v tom mohlo zohrať úlohu aj úmyselné brzdenie postupu štátu.

Čo chce robiť ministerstvo

Spomenuté stámilióny eur schválené v Národnom investičnom pláne boli, pravda, predpokladané pred dvoma rokmi, dávno predtým, ako zdravotnícky systém, ale aj celá ekonomika musela čeliť pandémii koronavírusu. Dnes ministerstvo zdravotníctva rieši najmä tieto následky. A využiť chce peniaze z európskych fondov, ktoré boli určené na vyrovnanie sa s koronakrízou.

Tie sa týkajú aj zdravotníctva. „Pokiaľ ide o 48 miliónov eur zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja, táto suma je určená len nemocniciam, ktoré sú podľa zákona subjektmi hospodárskej mobilizácie. V súčasnosti ide o zariadenia, v ktorých sa počas krízovej mimoriadnej situácie zdravotníci starajú a starali o pacientov s COVID-19 alebo s podozrením naň. Financie nemôžu nemocnice použiť na úhrady súvisiace s investičným dlhom,“ uviedla pre Postoj hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Doplnila, že zdravotnícke zariadenia môžu peniaze využiť na mobilné odberové stanice, vybavenie oddelení či dezinfekciu a ochranu personálu. Môžu nakupovať prístroje, ale aj stavať či rekonštruovať – musí však ísť o prípravu a opatrenia voči šíreniu koronavírusu.

Podmienky na využívanie eurofondov na iný účel ako ochrana voči pandémii však majú svoje jasné pravidlá. „Jedným z pravidiel je podmienka, že podnik žiadajúci o eurofondy nemôže byť v ťažkostiach, teda nemôže mať dlhy,“ dodala Eliášová. V prípade bratislavskej Univerzitnej nemocnice sa pridružil aj fakt, že Bratislava ako nadpriemerne bohatý región Únie nemala možnosť čerpania eurofondov.

Oddlžovanie

Dlhy, o ktorých hovorí ministerstvo zdravotníctva, sa vyšplhali na stovky miliónov eur. A hoci dlh medziročne klesol, na konci minulého roka dlhovali štátne nemocnice takmer 530 miliónov eur.

A tak sa dostávame k „obľúbenej“ téme všetkých ministrov zdravotníctva a určite aj všetkých ministrov financií – oddlženie nemocníc.

Doteraz, v niekoľkých kolách, minul štát na tento účel 1 miliardu a 689 miliónov eur. Čo je viac ako optimistický odhad investičného dlhu od ministra Krajčího, ale menej ako investičná potreba z Národného investičného plánu. (Sumu nezaplatených faktúr a investičného dlhu však treba zrátať.)

V roku 2003 sa cez štátnu spoločnosť Veriteľ zbavili nemocnice dlhov za 664 miliónov eur. V roku 2008 nasledovala nenávratná pôžička nemocniciam – 130 miliónov eur. V roku 2011 sa s nenaplnenou podmienkou transformácie na akciové spoločnosti nemocnice oddlžili sumou 310 miliónov eur. A v roku 2017 vláda schválila odpísanie dlhov za 585 miliónov eur.

Každá z týchto transakcií mala byť poslednou a nemocniciam sa už potom malo dariť hospodáriť vyrovnane. Aspoň tak to vždy deklarovali ministri zdravotníctva a financií. Bez ohľadu na partaj.

Aktuálny minister zdravotníctva Marek Krajčí a minister financií Eduard Heger opäť o oddlžení nemocníc uvažujú. A aj oni to chcú urobiť tak, aby toto oddlženie bolo naozaj posledné.

Že sa nemocniciam napriek oddlžovaniu nedarí hospodáriť lepšie, konštatuje aj Národná banka Slovenska, ktorá pri očistení o sumu oddlženia konštatuje, že dlhy nemocníc rástli rýchlejšie aj v rokoch, keď zdroje prichádzajúce do zdravotníctva rástli – najmä vďaka ekonomickému rastu a príjmu z odvodov od ekonomicky aktívnych.

Ministerstvo tiež v správe o stave dlhu konštatuje, že do veľkej miery je dlh výsledkom nedostatočného finančného krytia zo strany zdravotných poisťovní. Vlani skončili všetky tri zdravotné poisťovne v zisku – spolu 31,5 milióna eur. Rok predtým – 2018 – 135,5 milióna eur.

Zisky zdravotných poisťovní kolíšu a napríklad štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni hrozil za ostatných desať rokov dvakrát krach, keď sa jej strata vyšplhala nad 100 miliónov eur. Napriek obľúbenému naratívu o tom, že ak by si zdravotné poisťovne nevyplácali zisk, zdravotníctvo by bezproblémovo fungovalo, tieto čísla ukazujú skôr opak. Ani kumulatívny zisk za niekoľko rokov by zďaleka nestačil na vykrytie dlhov a úhradu investičného dlhu. Ďalším faktorom, ktorý vstupuje do hospodárenia veľkých štátnych nemocníc, je, že ide o koncové nemocnice. Robia teda aj najnáročnejšie a najdrahšie zdravotnícke výkony.

Jedným dychom však treba dodať, že úlohu si dostatočne neplní ani vláda a parlament. Stalo sa už tradíciou, že každú jeseň sa novelizuje štátny rozpočet na zaplatenie akútnych problémov v zdravotníctve desiatkami miliónov eur.

Ak si zrátame faktory, ktoré vplývajú na výšku dlhu, nevieme tento text uzavrieť optimisticky. Ak dlhy rástli aj v ekonomicky dobrých časoch a ani rozpustenie celého zisku zdravotných poisťovní by nemocnice z biedy nevytiahlo, nemôžeme s ohľadom na ekonomické problémy ako následok pandémie koronavírusu predpokladať, že sa situácia v najbližších rokoch zlepší. A to sme bližšie nespomínali kolabujúci ambulantný sektor.

Nemocnice čelia vyšším nákladom už len pre opatrenia, ktoré musia zavádzať. Príjmy zdravotných poisťovní zrejme klesnú z dôvodu ekonomickej krízy. Zdravotníctvo bude musieť liečiť otvorené rany akútneho nedostatku peňazí a na chronické bolesti investičného dlhu zrejme neostane veľa priestoru. Ale radi by sme sa mýlili.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame