Kto sú utečenci z poslednej vlny – prvý prehľad

V auguste prišlo do Nemecka 105-tisíc migrantov. Koľkí z nich sú Sýrčania? Má väčšina z nich šancu na získanie azylu alebo budú odmietnutí ako ekonomickí migranti? Prvé dáta sú na svete.

Uverejnil ich denník Frankfurter Allgeimene Zeitung (FAZ), ktorý sa dostal k zaujímavým údajom za august. Denník získal od trochu tajnostkárskeho Spolkového úradu pre migráciu a utečencov ešte ďalšie „utečenecké“ dáta za prvý polrok tohto roku.

Tu sú najzaujímavejšie údaje, dvakrát aj s mojím komentárom.

1. Odkiaľ prichádzajú utečenci? Denník získal informácie o počte utečencov, ktorí prišli do Nemecka v priebehu augusta. Dokopy ich bolo 105-tisíc, z nich 45 percent tvorili Sýrčania, 11 percent Afgánci, 9 percent Iračania, 8 percent Albánci, 5 percent Pakistanci a tri percentá Eritrejčania.

Môj komentár: Tieto čísla vyvracajú domnienky mnohých politikov a niektorých médií, podľa ktorých má byť medzi utečencami výrazná menšina Sýrčanov a výrazná väčšina ekonomických utečencov. Je pravdepodobné, že väčšina z tých, čo prišli v auguste, sú utečencami v pravom zmysle slova a nemecké úrady im priznajú azyl. Súčasne treba dodať, že augustový údaj o Sýrčanoch môže byť nadhodnotený, keďže je známe – a upozorňujú na to aj nemeckí migrační úradníci – že za Sýrčanov sa často vydávajú napríklad Pakistanci, čo sa odhalí až neskôr. Keďže utečenci často prichádzajú bez dokladov, úrady musia skúmať ich identitu – robia tak napríklad cez sociálne siete (na základe toho, z akej oblasti majú najviac priateľov) alebo cez sieť sýrskych spolupracovníkov, ktorí vedia počas rozhovoru na základe prízvuku odhadnúť, či dotyčný uchádzač o azyl je naozaj Sýrčan z Aleppa, ako o sebe tvrdí. Problém je, že utečencov je obrovské množstvo, je otázne, či pri zúfalo nedostatočných kapacitách migračných úradov sa to dá robiť v dostatočnej miere.

2. Aký vek majú utečenci? Ďalšie dáta sa už netýkajú utečencov, ktorí prišli v auguste (o nich sa ešte nevie viac než to, čo bolo napísané vyššie), ale žiadateľov o azyl, ktorí boli evidovaní v prvom polroku 2015. Najskôr teda k ich vekovej štruktúre: štvrtina z nich sú deti, ďalšia štvrtina má medzi 16 a 25 rokmi, tretia štvrtina má medzi 25 až 35 rokmi. FAZ v tejto súvislosti píše, že pre pracovný trh je to dobrá správa, keďže títo ľudia budú pracovať ešte dlho, kým dosiahnu dôchodkový vek.

3. Akú majú náboženskú príslušnosť? Z údajov Spolkového úradu pre migráciu a utečencov vyplýva, že 70 percent žiadateľov o azyl z tohto roka sú moslimovia. 18 percent sú kresťania (pričom ak ide o kresťana, je veľká pravdepodobnosť, že prišiel zo Sýrie), päť percent tvoria jezídovia zo Severného Iraku.

4. Aké majú vzdelanie? Ako píše FAZ, žiadateľov o azyl sa úrady pýtajú aj na stupeň vzdelania, tí však nie sú povinní na to odpovedať. Nemecký migračný úrad pre denník vyhodnotil vzdelanostnú úroveň asi 100 000 žiadateľov. 13 percent z nich navštevovalo vysokú školu, ďalších 18 percent gymnázium, 30 percent bolo na strednej škole, 24 percent na základnej škole, osem percent nemá žiadne vzdelanie. Oveľa lepšiu vzdelanostnú úroveň než priemerí žiadatelia o azyl majú práve Sýrčania, súvisí to aj s tým, že 60 percent z nich vyrastalo v ekonomicky priemerných či dokonca dobrých podmienkach. Štvrtina týchto Sýrčanov študovala na vysokej škole, ďalšia štvrtina na gymnáziu a ďalšia štvrtina na inej strednej škole.

Môj komentár: Tu sa dostávame k najdôležitejšej téme, pri ktorej príliš nezdieľam niektoré až euforické vyhlásenia o tom, akým obohatením budú prichádzajúci mladí migranti pre starnúci pracovný trh v Európe. Neviem si celkom predstaviť, ako sa dá zvládnuť rýchle začlenenie mnohých státisícov azylantov, ktorí prišli do Nemecka vo veľmi krátkom čase. Nemci si dobre uvedomujú, že súčasné štruktúry a procesy na to vôbec nestačia – kým sa žiadateľ o azyl dostane do prvého kontaktu s úradom práce a na prvý jazykový kurz, ubehnú mesiace. Nemecká vláda už ohlásila veľkú reorganizáciu, po novom majú byť úrady pre migrantov a pracovné agentúry prepojené kvázi do jednej inštitúcie.

Kým predtým bolo podstatou azylovej politiky držať žiadateľa o azyl čo najďalej od práce (z obavy, že ak by bola jeho žiadosť napokon odmietnutá, ale on by už pracoval, bolo by ho ťažšie vykázať z krajiny), teraz je jej cieľom pravý opak: sprostredkovať utečencovi čo najskôr prácu a nečakať do vybavenia jeho azylovej žiadosti. To je rozumné, pretože veľká časť žiadateľov má šancu získať azyl a dlhé mesiace ničnerobenia by znížili šance na ich neskoršiu integráciu do spoločnosti.

Nie je mi však jasné, ako to chcú Nemci pri takej mase ľudí dokázať. Za veľa hovoria výsledky jedného modelového projektu, ktorý bol odštartovaný v Kolíne na začiatku roka 2014: Michael Strucken, progresívny šéf miestnej pracovnej agentúry, ktorého hnevalo, že sa s uchádzačmi o azyl dlho nijako nepracuje, tam dostal na starosť 240 utečencov. Ide o lepšie vzdelaných utečencov, ktorí boli hneď zapojení do kurzu nemčiny, a Struckenov úrad im chcel následne čo najrýchlejšie sprostredkovať pracovné miesto. Z 240 účastníkov tohto vzorového projektu však zatiaľ majú pevné zamestnanie iba siedmi. A to je reč o Kolíne, kde to v rámci Nemecka funguje systémovo veľmi dobre. Sám Strucken sa pre médiá vyjadril, že utečenci sú pritom veľmi motivovaní, chcú sa učiť a čo najskôr pracovať, ale sedem mesiacov intenzívneho jazykového kurzu na pracovné miesto nestačí. Otázne je, ako chcú Nemci dostatočne rýchlu integráciu zvládnuť pri státisícoch migrantov.

5. Akú majú utečenci kriminalitu? FAZ zhromaždil aj policajné údaje o kriminalite žiadateľov o azyl. V roku 2014 ich obvinila polícia z trestného činu desaťkrát viac, než by zodpovedalo ich podielu na populácii. Išlo najmä o menšie delikty ako vreckové krádeže, ktoré súvisia s horšou ekonomickou situáciou migrantov. Nadpriemerne často však išlo aj o telesné zranenia a účasť na bitkách. Ako dôvodí FAZ, súvisí to so situáciou v zberných táboroch či ubytovniach, kde sú vedľa seba mladí muži z rôznych kultúr a kde jednu izbu často zdieľa pobožný moslim s niekým, kto ušiel pred Talibanom alebo Islamským štátom. Celkovo však denník píše, že obavy z prudkého nárastu kriminality sú neopodstatnené.

Martin Hanus

Foto: Flickr.com

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo