Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
27. august 2020

Európske miliardy

Pozvoľný záver „reformného leta“

Reformy, ktoré avizoval Igor Matovič, sa rodia – akurát zatiaľ za zatvorenými dverami.

Pozvoľný záver „reformného leta“

V nasledujúcich rokoch pritečú na Slovensko miliardy eur z EÚ. FOTO TASR/AP

Premiér sľuboval „reformné leto“, no namiesto toho vláda dovolenkuje, hoci má čas len do polovice októbra, aby Európskej komisii predstavila naše plány na systémové zmeny v krajine. Nejako takto sa dá zhrnúť výčitka, ktorá v posledných dňoch a týždňoch zaznieva voči vládnej koalícii.

Len včera pripomenul europoslanec Michal Šimečka (PS), že Igor Matovič sľuboval počas leta zorganizovanie verejných konferencií, kde by odborníci s politikmi diskutovali o zásadných systémových zmenách, ktoré Slovensko potrebuje. A to zvlášť so zreteľom na 7,5-miliardy eur, ktoré môžeme do roku 2023 vynaložiť na reformy v rámci európskeho plánu obnovy pod názvom Next Generation EU (spolu s ďalšími miliardami z eurofondov do roku 2027).

„Malo to byť reformné leto“, dodáva Michal Šimečka na svojom facebookovom profile. „Igor Matovič má už len pár dní, aby svoj sľub splnil.“

Dnes sa k svojmu straníckemu kolegovi pridal aj bývalý predseda PS, Michal Truban: „Reforma krajiny nie je kinder vajíčko a slovenská verejnosť nie sú malé deti, ktoré majú čakať na prekvapenia.“

Leto áno, ale babie

Postoj sa počas tohto týždňa rozprával off-record s ľuďmi z ministerstva financií (vrátane nezávislého ekonóma z mimovládnej sféry, ktorý pôsobí v poradnom tíme Eduarda Hegera), z ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aj s politikom OĽaNO, ktorý sa hospodárskym otázkam venuje na pôde parlamentu. Na reformných plánoch sa podľa všetkých z nich intenzívne pracuje. Akurát zatiaľ za zatvorenými dverami, keďže veľa detailov ešte visí vo vzduchu.

Kľúčové je ministerstvo financií, vrátane jeho Inštitútu finančnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze. Rezort Eduarda Hegera tiež úzko spolupracuje s ministerstvom investícií pod vedením Veroniky Remišovej, ktoré má na starosti eurofondy a regionálny rozvoj.

Ideálne by to malo vyzerať takto: Z mešca Next Generation EU by sa financovali náklady na reformy, kým z bežných eurofondov nadväzujúce verejné investície.

Ekonomickí technokrati na ministerstve financií by mali do konca budúceho týždňa dodať predbežný dokument o reformách koaličným politikom. Malo by ísť o komplexný integrovaný plán systémových zmien na všetkých úrovniach, keďže všetci zainteresovaní si uvedomujú, že s veľkým balíkom európskych peňazí v pozadí a s ústavnou väčšinou v parlamente ide o jedinečnú šancu posunúť Slovensko dopredu.

Konečnú podobu reforiem však ovplyvnia jednak programové dôrazy koaličných strán, jednak mantinely Európskej komisie, ktorá sama nemá ešte niektoré otázky ohľadom využitia europeňazí ustálené. Inak povedané, nie je ešte úplne jasné, čo všetko a akým spôsobom sa bude z európskych peňazí dať preplatiť. A to spätne ovplyvňuje aj tvorbu reformných plánov na Slovensku.

Podľa informácií Postoja je na strane EK napríklad stále otvorené, či sa budú reformy financovať projektovo alebo vo forme dosiahnutia takzvaných míľnikov. V hre je údajne aj možnosť „mandatórnych reforiem“, ktoré by určila Európska komisia a členské štáty by ich boli povinné realizovať, aby dostali peniaze.

Pre Slovensko by však takáto cesta nemusela byť výhodná: Nakoľko peniaze z Next Generation EU budú (na rozdiel od klasických eurofondov) neskôr splácať členské štáty EÚ, mali by ich reformy odrážať aj ich národné potreby, nie nutne priority Európskej komisie...  

Koaličné strany snáď predložia detailnejší návrh reforiem v septembri aj verejnosti – ak pre nič iné, žiaduce by to bolo, aby vyvrátili kritiku, že sa počas leta nič nespravilo. Sľub o diskusnom „reformnom lete“ by tak Igor Matovič splnil. Hoci budúci mesiac by už fakticky išlo nanajvýš o „reformné babie leto“. Oficiálny návrh reforiem Slovensko pošle do Bruselu do 15. októbra. S Európskou komisiou sa však veci budú dolaďovať minimálne do jari 2021.

Všetko, čo si len viete predstaviť

Ako už bolo naznačené, výsledná podoba reforiem bude závisieť od dohody medzi koaličnými stranami navzájom a od dohody Slovenska s Európskou komisiou. V každom prípade, peniaze z Bruselu by sa dali vynaložiť na niektoré výdavkové priority koaličných strán, pri ktorých pred voľbami zaznievali pochybnosti, z čoho vlastne majú byť financované.

Inzercia

Príkladom môže byť výstavba nájomných bytov, čo je prioritou hnutia Sme rodina. Včera tiež ministerstvo zdravotníctva pre agentúru SITA pripustilo, že v nadväznosti na chystanú reformu zdravotníctva by sa dali vynaložiť európske peniaze nielen na rekonštrukciu existujúcich, ale tiež na výstavbu nových nemocníc. Ide o jednu z priorít hnutia OĽaNO.

Najdôležitejší bude však charakter systémových zmien, najmä pokiaľ ide o reformu daní a odvodov, dôchodkovú reformu, vzdelanie a výskum, a tiež reformu samosprávy. Rozoberme ich aspoň všeobecne.

V koalícii je zhoda, že reforma daní a odvodov je nutná, no každá strana má trochu iný pohľad na to, ako by mala vyzerať. Hovorí sa o ambícii SaS, aby sa európske peniaze využili na presadenie odvodového bonusu. Prioritou strany Za ľudí je hlavne rušiť výnimky a zjednodušiť systém.

No vlastný koncept daňovo-odvodovej reformy chce údajne predstaviť aj premiér Matovič. To, mimochodom, trochu kontrastuje s výčitkou, že premiér sa do prípravy reforiem vkladá málo.  

Medzi ekonomickými analytikmi sa dlho hovorí o presune ťažiska daňového zaťaženia z práce a podnikania na spotrebu, majetkové a ekologické dane. Práve tu by bol priestor na použitie európskych peňazí.

Predstavte si napríklad dôchodkyňu - vdovu, ktorá býva v predimenzovanom rodinnom dome v lukratívnej lokalite, u ktorej hrozí, že by ju silne postihlo citeľné zvýšenie daní z nehnuteľností. V takomto prípade by jej náklady dokázal kompenzovať štát napríklad zvláštnym príplatkom k dôchodku pre penzistov a sociálne odkázaných. A prostriedky naň by prišli z európskeho balíka na reformy.

Ekonomickí analytici, ktorí sa pohybujú okolo prípravy reforiem, tiež tlačia na penzijnú reformu, ktorá by v dlhodobom horizonte stabilizovala prvý i druhý pilier. Keďže ide o doménu ministerstva práce a dnes Vladimír Palko zverejnil, že pomáha Milanovi Krajniakovi práve s dôchodkovou reformou, hnutie Sme rodina by mohlo tlačiť na zavedenie takzvaného rodičovského bonusu. Inými slovami, že pracujúce deti by časťou svojich odvodov priamo prispievali na dôchodok svojich rodičov.

Veronika Remišová, už verejne otvorila aj tému reformy samosprávy. Smerovať by mala k municipalizácii, teda k zjednodcovaniu riadiacich orgánov obcí a k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov na komunálnej úrovni. Najmenšie obce na Slovensku majú často prostriedky sotva na svoju réžiu. Keby si viac obcí v rámci municipalizácie vytvorilo spoločné administratívne kapacity, mohlo by to urýchliť čerpanie eurofondov a vyrovnávanie regionálnych rozdielov. No reforma samosprávy z dielne Za ľudí by k tomu pridala aj zmenu systému financovania a kompetencií samospráv...

V oblasti školstva, vedy a výskumu tlačia ekonomickí analytici najmä na riešenie katastrofálnej situácie vo vysokom školstve, čo vedie k úniku mozgov. Hovorí sa preto o zriadení novej špičkovej univerzity na zelenej lúke, ktorá by bola riadená podľa medzinárodných štandardov s medzinárodným pedagogickým zborom. No v koalícii zaznieva aj názor o zlučovaní vysokých škôl a vytvorení dvoch silných univerzít – v Bratislave a v Košiciach...

Politický rozmer europomoci

Miliardy eur, ktoré na Slovensko potečú v najbližších rokoch cez Úniu, majú politický potenciál pôsobiť ako tmel pre koalíciu, o ktorej mnohí pochybovali, či vydrží aspoň pol roka. Ide totiž jednak o sumu, ktorá sa na tvári krajiny nevyhnutne prejaví, jednak môže zmierniť sociálne náklady niektorých bolestivejších reforiem. Vládne strany sa aj vďaka týmto prostriedkom budú môcť predviesť pred voličmi, že plnia svoje sľuby.

Na druhej strane, európske peniaze môžu byť tiež lákadlom pre rôzne korupčno-klientelistické kruhy. Sfunkčnenie právneho štátu bude teda musieť ísť ruka v ruke s nákladnými reformami.

Koaliční politici by tiež nemali rozmýšľať spôsobom ako napasovať akýkoľvek nevyhnutný verejný výdavok tak, aby sa dal preplatiť z európskych peňazí. Reformy by mali prispieť k väčšej konkurencieschopnosti Slovenska bez ohľadu na to, či nám kvôli tomu niekto dá peniaze alebo nie. A výdavky na ne by mali byť naozaj investíciami (to znamená peniazmi, vynaloženými s očakávaním návratnosti), nie iba proste peniazmi, ktoré máme minúť.

Odporúčame