Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
31. marec 2008

Sviečková manifestácia ako energia slovenskej spoločnosti

Pred dvadsiatimi rokmi obyčajní ľudia s obyčajnou vernosťou tvorili dejiny. Takto sa v utorok prihovoril prítomným Ján Čarnogurský pri príležitosti 20. výročia Sviečkovej manifestácie. Ubehli dve dekády rokov. Dve desaťročia transformácie z totalitného štátu na demokratický. Nostalgia, oslava, výzva...

Pred dvadsiatimi rokmi obyčajní ľudia s obyčajnou vernosťou tvorili dejiny. Takto sa v utorok prihovoril prítomným Ján Čarnogurský pri príležitosti 20. výročia Sviečkovej manifestácie. Ubehli dve dekády rokov. Dve desaťročia transformácie z totalitného štátu na demokratický. Nostalgia, oslava, výzva či výstraha pred opakovaním sa minulosti. Toto všetko prebleskovalo utorkovou atmosférou ako plamene sviečok.

Hviezdoslavovo námestie, 25. marec, 1988. Je šesť hodín večer. Kresťania aj nekresťania sa zhromaždili na pokojnú a vopred ohlásenú demonštráciu. Pol hodina modlitieb a zapálené sviečky je ich forma vyjadrenia nespokojnosti. Demonštrujú za väčšiu náboženskú slobodu a občianske práva. Nenásilný nátlak na vládnucu moc s cieľom dosiahnuť, aby mohol katolíckych biskupov na Slovensku dosadzovať pápež. Odpoveď na seba nenechá dlho čakať. Vodné delá, obušky, psy, slzotvorný plyn, zatýkanie. Podľa slov pamätníkov sa im však ani tak nepodarilo demonštrujúci dav rozohnať. Nadšenie a zápal pre slobodu neuhasili ani vodné delá. Na toto všetko sa pozerali vládni predstavitelia z balkónov hotela Carlton.

Dvadsať rokov po…
Režim padol, zatknutých prepustili. Krajina sa postupne pretransformovala na demokratický štát. A ten istý hotel Carlton po dvadsiatich rokoch privítal predstaviteľov a podporovateľov vtedajšieho disentu. Presne dve desiatky rokov po brutálnom zásahu vtedajšej moci proti demonštrantom sa na tom istom mieste pozerali na Hviezdoslavovo námestie príslušníci súdobej opozície František Mikloško, Ján Čarogurský či Peter Smolík. Nie však ako porazení, ale ako víťazi. V minulosti tu chcela vládnuca moc utajiť pred novinármi a verejnosťou priebeh udalostí Bratislavského veľkého piatku. A v utorok sa tu stretli jeho účastníci, aby sa o ňom verejne hovorilo. Tlačová beseda práve na tomto mieste bola možno akýmsi zadosťučinením za nepríjemné represie, ktoré museli znášať.

Malé Slovensko s veľkým vplyvom
Na nasledovnom slávnostnom kolokviu predniesli svoje príhovory mnohé slovenské aj zahraničné osobnosti. Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca v Bratislave dotvárala dôstojnú atmosféru. Profesor a historik Hans Süssmunt vyzdvihol odvahu účastníkov manifestácie slovami: „Boli to skutoční hrdinovia 20. storočia.“ Podľa neho mali udalosti v Československu výrazný vplyv aj na dianie vo vtedajšej Európe.

Viceprezidentka Európskej únie seniorov Marilies Flemming zdôraznila boj za ľudské práva a hodnotu človeka. „Mládež Európy musí ofenzívne vystupovať za svoje hodnoty.“ . Avšak nie násilím, ale slovom, spresnila ďalej. Ján Čarnogurský citoval Georgea Busha, ktorý pri návšteve Bratislavy v roku 2005 povedal na adresu Sviečkovej manifestácie, že na Hviezdoslavovom námestí sa začali demonštrácie proti komunistickému režimu a odtiaľ sa rozšírili do celej krajiny.

Pozor na chyby z minulosti
Ján Figeľ, eurokomisár za Slovensko varuje: „O páde komunizmu je už napísané veľa. Je potrebné svedčiť. Treba ho poznať, pretože je to veľmi dôležitá inšpirácia nielen pre nás, ale aj pre svet, ktorý ešte koketuje alebo pozná iné formy komunizmu než tie európske.“
Vrcholom dňa bola svätá omša v Dóme sv. Martina. V obrovskom chráme sa tlačili tisícky ľudí. Celebroval ju Mons. Stanislav Zvolenský, metropolita Slovenska. Slávnostnú bohoslužbu si prítomní vypočuli v podaní Zboru a orchestra Slovenskej filharmónie a sólistov SND. V kázni Mons. Františka Tondru, predsedu KBS, odzneli slová takisto odsudzujúce komunizmus. Avšak upozornil aj na nebezpečenstvo liberalizmu, jeho negatívny vplyv na rodiny či manželstvá. „Sviečková manifestácia bola manifestáciou lásky,“ povedal počas svojho príhovoru veriacim. Pretože len láska dokáže zlomiť zlo bez násilia. Láska horela v srdciach manifestujúcich a svetlo sviečok v ich rukách bolo svetlom nádeje. „A toto svetlo sa premenilo na plameň Nežnej revolúcie,“ ako už v Primaciálnom paláci povedal Hubert Gehring, riaditeľ Nadácie Konrada Adenauera v Bratislave.

Sviečky od konkatedrály až po pamätník
Po omši pred konkatedrálou rozdávali dobrovoľníci sviečky. Niektorí z ľudí si doniesli vlastné, iní si vďačne zobrali aj päť. Silný vietor však nedovolil sviecam horieť veľmi dlho. Tí vynaliezavejší si doniesli umelé sviece na baterky či rôznorodé „chrániče plameňa“ v podobe odrezaných plastových fliaš. Väčšina sa však vydala na pochod len s obhoreným knôtikom. Od Dómu sv. Martina kráčal približne dvojtisícový dav so sviečkami v rukách k novému pamätníku pred kostolom Notre Dame. Pred dvadsiatimi rokmi tu takto pochodovali ľudia túžiaci po slobode. A práve ich cesta bola jedným z bodov, ktoré k vytúženej slobode pomohli. Preto by sme na to nemali zabudnúť. „Táto energická a súčasne aj nebezpečná cesta musí byť neustále pripomínaná,“ povedal profesor Hans Süssmunt, predseda Správnej rady Nadácie sv. Vojtecha.

„Z prírodných vied poznáme vlastnosť nabitého elektrónu - iónu jedných elektróny priťahovať, iné odpudzovať a takto zvyšovať energiu atómu. Sviečkovú manifestáciu ako udalosť takmer všetci schvaľujú, no jej výklad bude mnohých rozdeľovať. Sviečková manifestácia zostane nabitým elektrónom a bude zvyšovať energiu v slovenskej spoločnosti,“ zakončil svoju reč Ján Čarnogurský.

Andrea Šalková
foto: Pavol Rábara

• Ak sa Vám článok páčil, podporte ho navybrali.sme.sk

Inzercia

Odporúčame

Václav Moravec: Fico sa inšpiroval Zemanom

Václav Moravec: Fico sa inšpiroval Zemanom

Ponuky na tykanie od politikov neprijíma. Aby predišiel vnútornému rozporu, stal sa z neho nevolič. Keby bol Ficovým poradcom, vojnu proti médiám mu nikdy neschváli. Vysokoškolský pedagóg a moderátor najsledovanejšej nedeľnej diskusnej relácie v Českej republike, Václav Moravec. Aký veľký vplyv maj...

Tibet, hračka v rukách veľmoci

Tibet, hračka v rukách veľmoci

Krajina poznačená tvrdým osudom. Osudom menom Čína. Krajina rozprestierajúca sa pod Himalájami má vskutku ťažký údel. Geopolitická situácia urobila z Tibetu akési náraznikové pásmo medzi kedysi britskou Indiou a najľudnatejším štátom sveta. Práve Čína sa stala Tibetu osudnou. Tibet, hračka v ruk...