Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Opozícia Politika
27. august 2020

Nový predseda KDH

S Alojzom Hlinom by nám to nefungovalo

Rozhovor s novým lídrom KDH Milanom Majerským o tom, ako chce zachrániť svoje mimoparlamentné hnutie.

S Alojzom Hlinom by nám to nefungovalo
Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Rozhovor s novým lídrom KDH Milanom Majerským o tom, ako chce zachrániť svoje mimoparlamentné hnutie.

Nový predseda KDH verí, že jeho strana sa vďaka silnej pozícii v regiónoch dokáže udržať a tiež verí, že sa mu podarí prilákať do hnutia späť niektorých ľudí, ktorí z neho odišli.

Milan Majerský pre Postoj hovorí aj o tom, či mu anulácia prvého manželstva v KDH uškodila a prečo sa s Miriam Lexmann rozhodli pre termín svadby týždeň pred snemom hnutia.

V Postoji sme napísali, že ďalšia perspektíva KDH závisí viac od vonkajších okolností, napríklad vývoja v konzervatívnej časti OĽaNO, než od vás samotných. Neobávate sa, že voliči, ktorí sa už dvakrát sklamali, vám už nedajú tretiu šancu a KDH už speje do útlmu?

Každý predseda má obavy o svoju stranu. Áno, na najvyššej úrovni sme dvakrát neuspeli, ale v inom type volieb sme boli veľmi úspešní. Máme dvoch europoslancov a som presvedčený, že ak by sme nezlyhali v komunikácii s KÚ a šli by sme spolu, boli by to traja.

Rovnako úspešní sme boli v komunálnych voľbách a predtým ešte v regionálnych voľbách, po rozpade Smeru možno povedať, že spomedzi politických strán máme najviac starostov a asi aj najviac regionálnych poslancov. Na tomto chceme stavať.

Otázkou skôr je, či táto regionálnosť nie je už vaším horným limitom. Keď sa pozrieme na nové vedenie, vidíme samé regionálne formáty – vy ste župan, známy najmä na východe Slovenska, Janckulík je spätý s Oravou, ďalšieho podpredsedu, Merašického, poznajú asi len v Trenčíne a okolí. Nie je osudom KDH byť len regionálnou stranou?

V každom volebnom období vznikla strana, ktorá lovila hlavne z regionálnych politikov, nikto nemal hviezdne typy, ktoré by boli všeobecne známe.

Naposledy vznikali strany ako Sieť či Sme rodina, ktoré boli postavené na celoštátne známych lídroch.

Sme rodina má známeho predsedu a okrem neho ministra práce, ktorý prišiel z KDH, inak je vyskladaná z politikov regionálneho charakteru.

Ale úspech je postavený na osobe predsedu.

Áno. Som však presvedčený, že politické strany, ktoré vznikali na jedno či dve volebné obdobia, zanikli práve preto, že boli vystavané na jednom lídrovi. Nedokázali vytvoriť regionálne štruktúry a miestne centrá.

KDH vygenerovalo množstvo politikov, ktorí sa uchytili v strane ako odborníci na konkrétne témy, no aj takých, ktorí odišli a dnes sú na ministerských postoch. To by som chcel zmeniť, aby tí politici, ktorí vzišli z miestnych štruktúr, zostali v KDH. Dokonca sa pokúsime pritiahnuť späť tých, ktorí odišli.

Hovorili ste o lepších časoch, keď z KDH odchádzali politici ako Mikloško, Palko, Lipšic, Procházka, Jana Žitňanská, dnes už v KDH ťažko nájdeme človeka, ktorého odchod by vzbudil väčšiu pozornosť. Nie je to tak, že KDH je už len značkou, uzavreté vo svojom gete, keď ešte možno má stotisíc, zväčša starších voličov, ale zvyšok elektorátu už nezaujíma?

Je to o témach, ktoré postupne dáme von, a o odborníkoch, ktorých predstavíme. Oboje budeme mať. Komunikujeme s ľuďmi z rôznych odborov, z ekonomiky, medicíny, školstva, justície, na tom chceme stavať.

Napokon, KDH už pred voľbami vytvorilo nielen kvalitný program, z ktorého sa veľa častí dostalo do programového vyhlásenia vlády, ale dokázalo zásobiť ministerstvá kvalitnými odborníkmi. Napríklad v programovom vyhlásení vlády je z oblasti sociálnych vecí a rodiny 80 percent vecí z programu KDH. Teší nás to, ale na druhej strane aj zarmucuje, lebo program ani ľudia na ministerstvách nie sú spojení so značkou KDH.

Toto je váš ďalší problém. Mimoparlamentná strana typu Progresívne Slovensko sa môže voči Matovičovej vláde ostro vymedzovať, ale vy nie. V parlamente aj vo vláde sú ľudia, ktorí buď boli alebo by pokojne mohli byť vašimi členmi a navyše prebrali agendu, ktorá by patrila KDH. Ako sa chcete v takejto situácii profilovať, aby ste sa nejako odlíšili?

Otázka je, či sa treba za každú cenu vymedzovať. Nikdy som nešiel touto cestou. Za lepší prístup považujem rozumnú, konštruktívnu kritiku. To zároveň znamená, že určite nebudeme ticho tam, kde je treba vyjadriť názor.  

V čom Matovičovu vládu chválite a v čom chcete byť konzervatívnou opozíciou?

Vláda celkom slušne zvládla koronakrízu, i keď niektoré opatrenia boli príliš prísne, a iné zas niečo prehliadali. Napríklad by som repatriantov neposielal z jednej strany republiky na druhú. Snažil by som sa o to, aby mohli zostať doma, či už cez aplikáciu, alebo náramok, bolo by to omnoho lacnejšie pre štát i VÚC.

Chválim túto vládu aj za to, že sa snaží pomôcť miestnej a regionálnej samospráve, kde došlo k výpadkom podielových daní. Teraz bola schválená prvá peňažná pomoc pre regióny. Na druhej strane, peniaze prichádzajú príliš neskoro. Pomôcť sa dalo omnoho skôr, napríklad podnikatelia na to čakali a mnohí to už nerozdýchajú.

Každopádne vidieť dobrú snahu. Tie chyby sú asi nováčikovská daň, ktorá je niekedy príliš vysoká, lebo koronakríza vládu zastihla hneď pri nástupe.

Ako vnímate vládu z hľadiska konzervatívnych tém?

Média zvyknú písať, že je najkonzervatívnejšou od vzniku Slovenska. Dá sa to tak povedať, ale problém je, že žiadna vládna strana nie je konzervatívna. Konzervatívci sú v tejto vláde rozptýlení a obávam sa, že preto nebudú schopní jednotného hlasovania v hodnotových témach. Bude sa to tam mlieť naprieč liberálnym až konzervatívnym spektrom v jednotlivých stranách.

O KDH sa to nedá povedať. Keď sa hnutie dohodlo, ako bude v konkrétnej hodnotovej otázke hlasovať, všetci jeho poslanci sa toho držali. Kresťanskí demokrati boli v týchto témach zárukou jednotného hlasovania.

Dnes sú konzervatívci menšinou vo svojich stranách. Je otázne, či dokážu získať nadpolovičnú väčšinu hlasov pri dôležitých hlasovaniach.

V najsilnejšom OĽaNO nie sú pro-life kresťania menšinou, je to skôr pol na pol.

V poriadku, ale u nás je to jednoznačné.

Alojzovi Hlinovi sa na sneme nepodarilo stať sa podpredsedom, podporila ho tretina delegátov. Pred mesiacmi sa spájal v projekte opozičných novín s Druckerom. Po neúspechu na sneme si niektorí v KDH myslia, že Hlina časom odíde z KDH, a to bude azda prvá veľká po-snemová správa týkajúca sa hnutia…

Neviem a nechcel by som, aby odišiel. Aj na sneme som povedal, že KDH potrebuje Hlinu. Bol predsedom, ktorý prechodil regióny, bolo ho vidieť a priniesol hnutiu nový rozmer. Osobne ho mám veľmi rád a chcem, aby zostal.

Súčasne ste si neželali, aby sa stal vaším podpredsedom.

Áno, dal som jasný signál regiónom aj snemu, že by bolo lepšie, keby v predsedníctve nebol. Mal som vážnu obavu, že by to nefungovalo.

V Hlinovi je niečo, čo vzbudzuje dojem aktivizmu, niekedy až kontroverzie. Nerád by som bol predsedom, ktorý musí neustále vysvetľovať kroky a vyhlásenia svojho predchodcu a podpredsedu. Na štýl vedenia hnutia a komunikáciu máme odlišný pohľad, dvojkoľajnosť by neprospela ani strane.  

Keď si toto prečíta Alojz Hlina, ktorý štyri roky KDH viedol, asi to v ňom vzbudí pocit istého poníženia. Naozaj veríte, že zostane?

Neviem, ale bol by som rád. Bol by som rád, keby naďalej pracoval pre dobro KDH, napríklad dal impulz regiónom, ktoré obchodil.

Hovoríte, že chcete byť predsedom, za ktorého éry už nik nebude odchádzať, ale, naopak, budú prichádzať aj tí, ktorí odišli. Ktorých ľudí chcete pritiahnuť späť?

Rozbehli sme už komunikáciu s ľuďmi z regiónov, ktorí odišli do iných strán, napríklad do Siete či SDKÚ. Niektorí nám po sobotňajšom sneme napísali sami.

Napríklad Ivan Šimko bol a dnes znova je prínosom hnutia, Jozef Mikuš bol zakladajúcim členom hnutia, potom si „odskočil“ do SDKÚ, kde mal silné slovo v hospodárskom výbore Národnej rady, a dnes je späť v KDH, dokonca v jeho vedení. Môže to byť dobrý signál pre ľudí, ktorí z KDH kedysi odišli a chcú sa vrátiť.

Pre vaše politické prežitie však budú dôležitejší tí, ktorých vaši jadroví či potenciálni voliči silno vnímajú, napríklad ľudia z KÚ. Pre poslancov okolo Záborskej teraz asi nebude zaujímavá ponuka od KDH, aby sa vrátili do mimoparlamentnej strany bojujúcej o život. Ako ich chcete presviedčať? 

Kresťanskí politici, i keď sú roztrúsení v rôznych stranách, by sa mali vedieť medzi sebou rozprávať a nájsť si k sebe cestu. Aj predtým som vo vedení strany bol proti tomu, aby Anna Záborská odišla. Nevyšlo to vo voľbách do Národnej rady, inak by sme v nej dnes sedeli, o tom som presvedčený.

Žiaľ, môj hlas vo vtedajšom predsedníctve nestačil na to, aby sme ich vedeli podržať pri nás. Musíme ísť ďalej, ide predsa o ľudí, ktorí zdieľajú tie isté hodnoty, ešte pred pár mesiacmi sedeli na rovnakých krajských či celoslovenských radách, dnes z nich nemôžu byť naši úhlavní nepriatelia, ale spojenci.

Aký je teda váš plán?

Určite s nimi budeme komunikovať a hľadať cestu k sebe. Ako som spomínal, niektoré vládne strany sa samy ohlásili, že sa chcú rozprávať o možnej spolupráci pri komunálnych a regionálnych voľbách. Myslím si, že to bude naša prvá skúška, ale aj skúška pre vládne strany, či sme schopní kooperácie.

Cieľom teda je, aby ste s ľuďmi z KÚ boli na jednej parlamentnej kandidátke?

To sa nestane ani za deň, ani za dva. Ešte sa len ukáže, či sme schopní takejto spolupráce. Zbližovanie by sa malo diať postupne, napríklad budeme hľadať obce, kde postavíme spoločného kandidáta na post primátora. Viem, že posledný polrok sa tak nedialo, ale určite k nim budem hľadať cestu.

Inzercia

Jedným zo symbolov KDH z lepších čias je František Mikloško, ktorý vám bol aj na svadbe a je príbuzný vašej manželky. Plánujete sa s ním rozprávať o návrate?

Františka Mikloška si veľmi vážim. Dlhodobo sa rozprávame, zatiaľ nie o návrate, ale rozprávame sa. To je prvý základný signál. Treba tak robiť aj s inými ľuďmi, ktorí od nás odišli. Najhoršie je, keď sa politici prestanú s človekom rozprávať, len čo odíde z ich strany.

Otázka je, či to v KDH nezostane len pri tom rozprávaní sa.

Dôvera Františka Mikloška a jeho rady by boli veľkým prínosom a KDH dávajú nádej. Rozhodne nejde len o rozprávanie sa, chcem s ním spolupracovať a želám si, aby bol súčasťou odborných diskusií vnútri KDH. 

Hovoríte, že ste stranou odborníkov. Ak by ste dnes mohli nominovať vašich ľudí do vlády, na aké ministerstvá by ste si trúfali a koho by ste tam poslali?

Samozrejme, mali by sme záujem ministerstvo sociálnych vecí a rodiny, ministerkou by mohla byť súčasná štátna tajomníčka Soňa Gáborčáková.

V školstve máme tiež veľmi kvalitný program, rezort by mohol viesť napríklad dvojnásobný rektor a odborník Marek Šmid, ktorý sa vyzná aj v iných oblastiach. Zdravotníctvo máme už tradične dobre podchytené, napríklad Ján Hencel, ktorý pripravoval program, alebo Monika Kolejáková, sú kvalitní odborníci.

KDH sa kedysi profilovalo ako strana spravodlivosti, obsadzovali rezorty vnútra a spravodlivosti. Dnes nám nepadá nik, s kým by sme si ich mohli spojiť.

Predsedom som sa stal len nedávno, nedá sa byť perfektne personálne pripravený za tri dni. Ale ľudí máme, čo sa týka justície, odborníkom je spomínaný Marek Šmid, ale aj nová členka predsedníctva, mladá skúsená právnička Martina Holečková.


Vraveli ste, že chcete do strany pritiahnuť mladých členov. KDH však žije zo staršej voličskej základne, dlhodobo má problém akokoľvek zaujať mladšie ročníky, ako to chcete zmeniť?

Neúspech u neskôr narodených si plne uvedomujeme, preto sa členom predsedníctva opäť stal Milan Kabina, ktorý je súčasťou vedenia Kresťanskodemokratickej mládeže Slovenska (KDMS).

Mladých ľudí dnes chceme získať späť. KDMS bolo kedysi veľmi silnou organizačnou zložkou KDH, v deväťdesiatych rokoch to možno bolo najsilnejšie mládežnícke hnutie. Sám som vtedy spoluzakladal jeho levočskú vetvu a robili sme podporný program pre KDH do volieb do Národnej rady. KDMS dnes na sociálnych sieťach urobilo lepšiu kampaň ako samotné KDH. Bolo vidieť, ako medzi sebou spolupracujú. Vidím tam veľkú nádej.

Lenže témy, ktorými žijú aj mladí kresťania, konzervatívcom ušli a uchmatla si ich druhá, progresívna strana, napríklad sa to týka ekológie.

Súhlasím. S Marekom Michalčíkom, ktorý nastupuje na post ústredného tajomníka, sme sa rozprávali, že z ekológie sa musí stať silná súčasť KDH, keďže je to jedna z našich hlavných hodnôt. Musí nám byť blízka nielen ochrana života, ale aj životného prostredia. Riešenie ekologických otázok sa tiež bytostne týka tých, ktorí v prírode hospodária. Či už sú to poľnohospodári, alebo lesníci...

...iste, lesníci boli v KDH vždy silnou lobistickou zložkou, ale pýtali sme sa na niečo iné.

...rozumiem, ten problém bol naozaj v tom, že to nikdy nešlo ruka v ruke s ochranou životného prostredia. Takto to chceme robiť teraz. Potešilo ma, že sa nám pred pár dňami ozval šéf urbárskych lesov z jedného regiónu, že chce vstúpiť do KDH.

Sú to práve urbárnici, ktorí sú častokrát ekologickejší ako správcovia štátnych lesov. Chcú z nich nielen žiť, ale si ich aj chrániť. Tak, ako to robili naši dedovia – čo si vyťažia, to aj vysadia.

Sú aj iné témy, ktorými chcete osloviť mladšie generácie?

Mladí ľudia nám odchádzajú do zahraničia. Aj keď som prišiel do úradu prešovského župana, hovoril som, že musíme mladých udržať na Slovensku. Dať im dobrú, ale aj dobre zaplatenú prácu. Ak ľudia nebudú mať prácu, nič ich tu nebude držať. Preto sa chceme venovať ekonomickým témam, ktoré pomôžu vytvoriť pracovné miesta.

Pred pár mesiacmi sme si kládli otázku, či v kraji kvôli ekonomickým opatreniam zastavíme investičné akcie, ako sú rekonštrukcie škôl alebo ciest. Hovoril som, že nie, lebo tieto akcie samotné generujú pracovné miesta. Za každým eurom, ktoré pustíme do kraja, je pracovné miesto, takže by sme ľudí pripravili o prácu. Práca bude najsilnejšou témou nášho programu.

Budete znovu kandidovať za župana?

Pravdepodobne áno. Žiaden predchádzajúci župan nezískal taký silný mandát. V kampani sa nám dokonca podarilo namotivovať k voľbám rekordný počet ľudí. Preto by nebolo správne zahodiť šancu viesť ďalej kraj. Isto budeme vyhodnocovať všetky za aj proti, ale momentálne chcem pokračovať. Výsledky práce nám dávajú silný signál, že dobré veci sa dajú robiť aj na regionálnej úrovni.

Predtým, než ste sa stali predsedom KDH, sa o vás zďaleka nielen v bulvári hovorilo v súvislosti so svadbou s Miriam Lexmann a anuláciou vášho prvého manželstva. V KDH to bolo úplne nóvum, preto ste aj vnútri KDH čelili otázkam a pochybnostiam. Ako ste to vysvetľovali?

V KDH nebolo veľa otázok. Nulitné manželstvo nemám preto, že som si to vybavil, ale preto, že bolo nulitné. Kto dnes nemá problémy? Áno, prvé manželstvo nevyšlo, deti zostali pri mne a vychovával som ich, s ich matkou máme korektné vzťahy.

Na druhej strane, po nulite môjho prvého manželstva som dostal veľmi veľa e-mailov od ľudí, ktorým sa rozpadlo manželstvo a chcú si dať do poriadku svoj život. Mnohí nevedia, čo majú robiť. Nevedia ani to, že pápež František od roku 2015 zjednodušil proces skúmania nulity manželstva. Predtým to trvalo dlhé roky, teraz to nemá byť dlhšie ako rok.

Ľudia si chcú dať do poriadku vzťahy a žiť sviatostným životom, aj keď už žijú v novom partnerstve. Preto im treba dať túto radu. 

Iste, čakať dvadsať rokov na nulitu, pokiaľ je žiadosť oprávnená, už nemá reálny zmysel, preto bolo zjednodušenie namieste. Niektorí však vyslovujú obavu zneužitia tohto inštitútu, pokiaľ má žiadateľ peniaze alebo vplyv.

Keby Milan Majerský nebol politik, nik by si tieto otázky nekládol. V mojom prípade to trvalo zhruba rok, konkrétne trinásť mesiacov, to je taký štandard, akým sa to deje posledných päť rokov, pokiaľ sú žiadosti oprávnené. Na cirkevnom súde sa nič nedá kúpiť alebo vybaviť.

Teda to, že ste politik vám skôr uškodilo ako pomohlo?

Nie je to nič príjemné, keď je človek pretriasaný na verejnosti v témach jeho súkromného života.

Neprivolali ste si väčšiu pozornosť na súkromný život tým, že ste mali svadbu týždeň pred snemom? Keby sa konala po sneme, asi by bolo okolo toho menej mediálneho vzrušenia aj špekulácií, a to aj v samotnom KDH.  

Možno neviete, ale termín svadby sme nevybrali z politických dôvodov, ale preto, že moji rodičia v ten deň mali päťdesiate výročie sobáša. Mal to byť darček aj pre nich. To bol jediný dôvod tohto termínu.

Foto: Juraj Valach

Odporúčame