Slovákov odsúdených za pašovanie literatúry sa zastal aj Ronald Reagan (rozhovor)

V bratislavskom Kine Lumière má dnes premiéru dokumentárny film Ústavu pamäti národa Stopy v snehu. Rozpráva príbeh troch priateľov okolo Tomáša Konca, ktorí boli v roku 1983 na poľsko-slovenských hraniciach zatknutí a neskôr odsúdení do väzenia za pašovanie literatúry. Hovorili sme s režisérom filmu Slavomírom Zrebným.


Režisér filmu Stopy v snehu Slavomír Zrebný (foto: L. Obšitník)

Prečo si si vybral práve túto tému?

Téma si skôr našla mňa. Dostal som ju ako zadanie z Ústavu pamäti národa. Bolo treba spracovať operáciu Kamelot, teda prípad troch chalanov, ktorí boli chytení pri pašovaní literatúry cez hory. Keď som sa tým začal zaoberať, začala sa predo mnou otvárať mohutná sieť ľudí, ktorí v tom boli zaangažovaní. Rozhodli sme sa teda urobiť o tom dlhší film.

Ako si zháňal materiály?

Začali sme v ÚPN a potom sme išli od človeka k človeku. Nenašiel som o tejto téme u nás žiadny film alebo knihu, ktorá by to celé mapovala, takže to bola detektívka. Pri každom človeku sa nám odkrýval ďalší kúsok mapy.

Akých ľudí si pri tom postretal?

Rôznych. Všetci ale boli niečím zaujímaví. Sú to takí nenápadní hrdinovia. Mnohí z nich vtedy popri svojej práci alebo štúdiu robili niečo aj pre ostatných. Nebáli sa riskovať vlastnú slobodu, aby pomohli k slobode iných. Tým, že sem prinášali zakázanú, ale kvalitnú literatúru, pomáhali šíriť kultúru a vytvárali tak akési malé ostrovy slobody. V takých kruhoch sa potom dalo slobodnejšie aj kritickejšie myslieť, vidieť veci v súvislostiach, čítať dobu.

Režimu prekážala sloboda vierovyznania. Čoho sa komunisti báli, keď zakazovali knihy a noviny?

Komunistická ideológia učila, že akékoľvek náboženstvo je spiatočnícke, že to je už niečo prekonané, no sami pritom vytvárali akési nové božstvo z komunistickej strany a svojich „neomylných“ lídrov, akým bol napríklad Stalin. Každému totalitnému režimu ide o ovládnutie človeka, pokiaľ možno o totálne ovládnutie. Teda nie len o verejný život, ale najmä o myslenie človeka. Viac im vyhovuje občan nie príliš vzdelaný a nie vnútorne slobodný. Dôležité je pritom budovať atmosféru strachu, aby ľuďom radšej ani nenapadlo oponovať.

Kresťanstvo má viesť k oslobodeniu človeka, k jeho formácii a inšpiruje ho k určitým hodnotám. Mnohé z nich boli v rozpore s ideológiou režimu a najmä potom s jeho praktickou realizáciou. Preto sa nedala kúpiť Biblia, preto bola cirkev prenasledovaná, preto komunisti v Rusku vyhadzovali do vzduchu kostoly. V určitom zmysle robili niečo podobné ako dnes Islamský štát. Báli sa slobodného človeka a toho, že môžu stratiť svoju moc.


Traja priatelia: Tomáš Konc, Branislav Borovský a Alojz Gabaj


Tajný materiál, ktorý niesli v batohoch: modlitebné knižky aj Helsinský dohovor o náboženskej slobode

Kto tvoril skupinu Tomáša Konca?

Traja kamaráti: Tomáš Konc, Branislav Borovský a Alojz Gabaj. Spolupracoval s nimi aj Jozef Konc. Spočiatku ich koordinoval Peter Žaloudek, ktorého k tomu inšpiroval Silvester Krčméry. Vedeli, že poriadna náboženská literatúra tu neexistovala a chceli tomu pomôcť. Vedeli tiež, že to robia pre priateľov, známych, budúcich kňazov atď. Bola v tom tak trochu aj mladícka nerozvážnosť a túžba po dobrodružstve. Všetko sa to spojilo v tejto akcii.

Ako sa stalo, že ich chytili?

Práve keď prišiel deň ďalšieho prenosu literatúry, začalo snežiť a rozhodovali sa, čo urobiť. Rozhodli sa ísť. Stretli sa s Poliakmi a vymenili si s nimi batohy. Po chvíli ich vďaka stopám v snehu našli poľskí pohraničiari, ktorí ich zatkli a uväznili v Poľsku. Zažili tam sériu drastických výsluchov. Keď mlčali, snažili sa to z nich vymlátiť.

Čo všetko niesli v batohoch?

Prevažne náboženskú literatúru, modlitebné knižky, magnetofónové pásky, filmy. Zaujímavosťou je, že tam bol aj Helsinský dohovor o náboženskej slobode, ktorý aj vtedajší komunisti podpísali a prisľúbili dodržiavať.

Čo sa stalo potom?

Niektorí boli aj tri mesiace na samotke, kde bola zima, stále sa svietilo, a popri tom zažívali sériu výsluchov, kde už miestami zabúdali aj na to, ako sa volajú. Boli absolútne vyčerpaní a nadšenie sa vytratilo. Padli do tvrdej reality režimu, ktorý sa rozhodol, že ich exemplárne potrestá.

Na súdnom procese sa zo solidarity zúčastnili aj mnohí veľvyslanci západných krajín. Americký prezident Ronald Reagan sa ich menovite zastal na konferencii o ľudských právach a náboženskej slobode.

Zdieľať

Chalani pritom chceli len doniesť zopár dobrých kníh a rozdať ich ľuďom. Režim s nimi ale zaobchádzal ako s najťažšími zločincami.

Ich prípad sa však potom stal pomerne známym...

Spočiatku nič netušili ani ich vlastní rodičia. Neskôr ale bol ich súdny proces verejne známy a medzinárodne sledovaný. Zúčastnili sa na ňom aj mnohí veľvyslanci západných krajín, ktorí im chceli prejaviť solidaritu. Po Slovensku sa rozdávali letáky s ich fotkami a menami, v podstate sa zo zločincov na chvíľu stali hrdinovia. Americký prezident Ronald Reagan sa ich menovite zastal na konferencii o ľudských právach a náboženskej slobode.

Rozsudok však padol nie na súde, ale na ústredí komunistickej strany a všetci traja boli odsúdení na viac ako rok väzenia. Keď aj z väzenia vyšli, boli z nich občania druhej kategórie. Podozrievaní, sledovaní, odsunutí na perifériu spoločnosti.

Čo robia dnes?

Povedal by som, že sú v podstate takí ako vtedy. Vedia čítať dobu, ktorú žijeme a snažia sa aj dnes angažovať tam, kde to považujú za potrebné. Braňo a Lojzo majú rodiny a Tomáš je kňaz.

Kde sa bude dať film vidieť?

Bude v niektorých televíziách, výnimočne v kine a určite v novembri na Festivale slobody v Bratislave, Prešove a Humennom. Bude sa dať zohnať aj v ÚPN na DVD.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo