Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
25. august 2020

Eurofondy

Pri miliardách na zelenú obnovu by sme mali zabrať

Slovensko nepatrí medzi premiantov pri čerpaní eurofondov. Bolo by trestuhodné nevyužiť miliardy, ktoré sa nám núkajú.

Pri miliardách na zelenú obnovu by sme mali zabrať

Ilustračné FOTO TASR / DPA

V rámci programu zelenej obnovy bude môcť Slovensko využiť približne 40 miliárd eur. Buď ako priame spolufinancovanie z európskych fondov alebo cez zvýhodnené pôžičky. Zároveň platí, že 30 percent z tejto sumy by malo ísť priamo na environmentálne projekty. To je zhruba 12 miliárd eur.

Slovensko sa v čerpaní peňazí z eurofondov dlhodobo nachádza v záverečnej časti rebríčka úspešných čerpateľov. Aktuálne je na tom slabšie len Chorvátsko, podobné percento ako Slovensko doteraz vyčerpali Španieli. O percento či dve viac vyčerpali Taliani, Rumuni a Gréci. Otázka teda je, či miliardy, ktoré budeme mať k dispozícii, budeme vedieť využiť.

Ak zostaneme v oblasti životného prostredia, v končiacom sa programovom období 2014 – 2020 malo Slovensko v Operačnom programe Kvalita životného prostredia k dispozícii takmer 3 miliardy 157 miliónov eur z eurofondov (bez spolufinancovania z domácich zdrojov).

Podľa ministerstva životného prostredia sa doteraz podarilo úspešne vyčerpať viac ako 35 percent z tejto sumy. Ide o projekty, ktoré sa už realizovali (nerátajú sa tie, pri ktorých už došlo k uzavretiu zmlúv, no projekt sa ešte nerealizoval). Ministerstvo životného prostredia dodáva, že priemer čerpania všetkých operačných programov je zhruba 33 a pol percenta. Životné prostredie je teda mierne nadpriemerné. Už fakt, že ku koncu programového obdobia je priemer čerpania tretina peňazí, ukazuje, že Slovensko má v tomto procese výrazné rezervy.

Z núdze cnosť

V čase koronakrízy však paradoxne môže Slovensko doterajšie slabšie čerpanie obrátiť na svoju výhodu. EÚ totiž pre krízu uvoľnila pravidlá čerpania a peniaze sa dajú využiť voľnejším výkladom operačných programov, najmä na podporu ekonomiky a zamestnanosti. Slovensko by mohlo na riešenie koronakrízy vyčerpať 527 miliónov eur, ktoré má k dispozícii ako každoročnú likviditu. Časť, ktorú z tejto sumy v konkrétnom roku nevyčerpá, musí vrátiť. Ak by sme vedeli na riešenie tejto krízy využiť celú likvidnú sumu, mali by sme k dispozícii na tento účel ešte ďalšie zhruba dve miliardy eur.

Ak sa pozrieme na predchádzajúce programové obdobie, teda 2007 – 2013, ministerstvo životného prostredia uvádza, že v Operačnom programe Životné prostredie Slovensko vyčerpalo viac ako 97 percent peňazí – termín oprávnenosti výdavkov bol do 31. decembra 2015. Podobne to platí aj pre aktuálne obdobie – platí tu klauzula N+3, teda peniaze bude možné čerpať (a míňať) do konca roka 2023.

Nie každý eurofondový projekt je však možné nakoniec zaplatiť z týchto zdrojov. Ak kontrolné orgány zistia závažné chyby, výsledkom môže byť aj to, že Slovensko musí minuté peniaze vrátiť. De facto to znamená, že ho celý zaplatíme zo štátneho rozpočtu.

Ide o tzv. korekcie. Za predchádzajúce programové obdobie 2007 - 2013 tvorili korekcie 997 miliónov eur. V aktuálnom programovom období tvoria zatiaľ zistené finančné opravy 81 miliónov eur.

Čo by sa dalo

Jedným z príkladov využívania eurofondov na životné prostredie, s ktorým sa môže stretnúť aj bežný človek, je budovanie kanalizácií a čističiek odpadových vôd. V rokoch 2007 – 2013 sa na to minuli eurofondy vo výške 1 miliardy eur. V tomto programovom období zatiaľ necelá polmiliarda. Napriek tomu sa nepodarilo naplniť cieľ, aby do roku 2015 boli odkanalizované všetky obce nad 2000 obyvateľov.

Doteraz je na kanalizáciu napojená necelá polovica takýchto obcí. Lepšie vyznieva číslo, ktoré hovorí o tom, koľko ľudí žije v obciach napojených na kanalizáciu. Podľa zosumarizovaných údajov ministerstva životného prostredia to v roku 2018 bolo viac ako 68 percent obyvateľov Slovenska. V nasledujúcom období by mali prísť na rad aj menšie obce. Rezort aj samospráva však ako problematické vnímajú napájanie rómskych osád, ktoré neraz existujú mimo katastrálnych záznamov.

Inzercia

Program tzv. zelenej obnovy v kombinácii so snahou vyriešiť hospodárske problémy následkom koronakrízy umožňujú štátom voľnejšiu interpretáciu jednotlivých programov. Práve od kreativity štátov bude do veľkej miery závisieť, koľko sa z ponúkaného balíka podarí tej-ktorej krajine efektívne vyčerpať.

Môže ísť napríklad aj o budovanie ciest, ktoré znížia dopravnú záťaž v obciach a tým zlepšia kvalitu ovzdušia. Pri troche kreativity sa dá do ekologických podmienok vtesnať aj výstavba či rekonštrukcia nemocnice – napríklad tým, že mnohé terajšie budovy nemocníc sú energeticky neefektívne – v zime z nich veľká časť tepla uniká, v lete sa zas pri páliacom slnku interiéry rýchlo zahrejú. Veľké časti rozpočtov zdravotníckych zariadení tak mieria do vykurovania či chladenia a chýbajú potom v zdravotnej starostlivosti.

A ak samotný Brusel ponúka možnosť väčšej voľnosti a kreativity, bolo by potom našou domácou chybou, ak by sme si takúto možnosť sami skomplikovali napríklad prílišnou byrokraciou. Druhou podmienkou je kvalitná kontrola projektov ešte pred ich preplatením na domácej pôde. Aby sme sa vyhli vyššie spomenutým korekciám.

Nevydarené

Kreativite sa síce medze nekladú, ale projekty by mali byť nielen v praxi realizovateľné, ale aj pomerne jednoducho dostupné.

Aktuálne dosť nešťastným príkladom eurofondovej výzvy je prípad dotácie na výmenu domácich kotlov na pevné palivo (uhlie či drevo) na kotly na plyn. Cieľom, s ktorým vtedajší minister životného prostredia László Solymos projekt ohlasoval, bolo zlepšenie kvality ovzdušia, najmä v obciach počas vykurovacej sezóny. Tá trvá v niektorých chladnejších oblastiach Slovenska aj väčšiu časť roka. Projekt za 35 miliónov eur mal zabezpečiť výmenu až 10 tisíc domácich kotlov. Výmena sa mala realizovať už počas tohto leta, teda pred začiatkom vykurovacej sezóny. Človek by nový kotol dostal zadarmo, zaplatiť mal len montáž.

Výsledok? Na začiatku augusta ministerstvo životného prostredia evidovalo jednu žiadosť. Aj tá bola nekompletná a žiadateľ na výzvu na doplnenie žiadosti nereagoval a bol vyradený. Počet žiadostí na dotáciu na výmenu kotla je tak nula.

Samosprávy, ktoré mali byť jedným z rozdeľovateľov dotácií sa sťažovali na prílišnú byrokraciu pri vypĺňaní žiadostí, ale napríklad aj na to, že podľa rozpočtových pravidiel samosprávne kraje nemôžu poskytovať dotácie.

Hoci chcel súčasný minister životného prostredia Ján Budaj po nástupe do funkcie výzvu na výmenu kotlov zrušiť, rezort potvrdil, že výzva je stále otvorená. Sám chce v boji proti znečistenému ovzdušiu z domácich kotlov posielať do terénu inšpektorov, ktorí by kontrolovali, čo v nich ľudia pália.

Na záver jeden, až absurdný príklad o využívaní eurofondov (tentoraz mimo programov životného prostredia). Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová tento týždeň upozornila na propagačné videá o využívaní eurofondov za 80 tisíc eur. Podmienkou preplatenia je minimálne 100 tisíc videní na sociálnych sieťach. Aktuálny počet videní bol podľa ministerky zhruba 500. Vyzvala teda ľudí, aby videá sledovali.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame