Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Opozícia Politika
24. august 2020

Konzervatívci pod súmrakom

Kade, há?

O otázke, ktorú kedysi položil Daniel Hevier, už nerozhodne ani tak samotné KDH.

Kade, há?

Facebook Milana Majerského

Bolo pár dní po júnových voľbách roku 2006, keď spisovateľ Daniel Hevier položil vtedajšiemu vedeniu KDH najoriginálnejšiu otázku, akú kedy dostalo: Kade, há?

Nielen Heviera vtedy trápilo, či KDH ostane radšej morálnou autoritou v menšine, alebo sa rozhodne vstúpiť do vlády so Smerom. Hrušovského hnutie tú dilemu vlastne nevyriešilo, len sa v nej tragikomicky vykúpalo: väčšina okolo predsedu chcela do vlády Roberta Fica, menšina bola skôr alebo rezolútne proti (Palko, Mikloško, Lipšic), Hrušovský a spol. dlho, predlho váhali, až napokon tesnou väčšinou odhlasovali, že chcú rokovať so Smerom a SMK o novej vláde. Lenže v tej chvíli už bol dohodnutý Fico s Mečiarom aj so Slotom.

Bol to okamih hlbokého poníženia, novinári až žasli, ako kádehácki matadori v predsedníctve a v regiónoch nezvládli čítanie politickej abecedy. Vtedy, na začiatku leta 2006, sa spustil postupný politický aj odborný úpadok KDH, odkedy sa v hnutí mohli utešovať azda len tým, že tí, ktorí odchádzali a vytvorili nové strany (Palko a Mikloško KDS, Lipšic NOVA, Procházka Sieť), tak či tak stroskotali.

Obdobou tragikomického leta 2006 bolo leto 2019, keď Alojz Hlina takisto odignoroval politickú abecedu a s ideovým súperom, voči ktorému sa mal hodnotovo vyhraňovať, podpísal Pakt o neútočení.

Paktovanie s PS/Spolu, nedohoda s KÚ a kobercový nálet Igora Matoviča spôsobili, že KDH vypadlo z parlamentu aj druhýkrát.

Nešlo však len o Hlinove experimenty, ale o vyvrcholenie dlhodobého trendu: to hlavné, čo KDH držalo a stále drží pri živote, už nie je politika, ale pamiatka a identita. KDH volia takmer výlučne praktizujúci katolíci, v mnohých regiónoch a mestách už takmer neexistuje, bez katolíkov nad 60 rokov by neexistovalo vôbec.

Majerský sa naplno presadil, ale čo ďalej?

V lete 2020 tak visia nad starou Hevierovou otázkou z tých lepších časov ešte dve iné otázky: Má KDH šancu prežiť? A je toto hnutie ešte vôbec potrebné?

Hoci navonok sa zdalo, že teraz v sobotu sa na sneme o nič nehrá, pretože delegáti aj tak takmer jednohlasne zvolia za nového predsedu Milana Majerského - a až potom sa ukáže, či Majerský udrží KDH nad hladinou, alebo sa stane správcom konkurznej podstaty - osud hnutia sa už mohol spečatiť týmto snemom.

Keby sa stal v sobotu exlíder Hlina napriek želaniu svojho nástupcu podpredsedom hnutia, KDH by už od dnešného dňa žilo dvomi životmi, až kým by poslednýkrát nevydýchlo. Energiou prekypujúci Hlina by z Bratislavy utváral mediálny obraz hnutia, šéf by trpel v Prešove a jeho najväčšou starosťou by bolo, čo z Hlinových vyjadrení dementovať, čo poopraviť alebo nechať tak. Práve takéhoto scenára vnútorného rozkladu sa najviac obávali Majerského ľudia, aj preto vládla pred snemom v Ružomberku vnútri veľká nervozita.

Pre Majerského však dopadol snem absolútne komfortne, vo vedení hnutia sú vlastne len ľudia, ktorých si sám želal. Hlinu volila za podpredsedu iba zhruba tretina delegátov, expredseda ani nikto z jemu naklonených ľudí sa nedostali ani do predsedníctva.

Milan Majerský tak získal silný mandát. Lenže čo teraz s ním? Ani s Majerským neprichádza do čela typ charizmatického lídra, ktorý by dokázal nadchnúť nielen funkcionársky aktív, ale širší okruh voličov. Vo vedení KDH nevidieť ani väčšie politické talenty, skôr politikov s regionálnym formátom.

S odbornou autoritou a témami to nie je o nič lepšie. KDH, ktoré kedysi držalo primát v agende spravodlivosti a bezpečnosti (Palko, Lipšic), tu už nemá čo a koho ponúknuť. V sociálnej a rodinnej politike realizuje jeho program Milan Krajniak, ktorý si na ministerstvo doviedol Soňu Gaborčákovú a Annu Verešovú (obe naposledy kandidovali vo farbách KDH). A čo sa týka pro life, poslednej hodnotovej bašty, ktorá ostala kresťanským konzervatívcom, tu sa budú upínať zraky na iných vo vládnej koalícii – v parlamente túto vlajku ponesie časť poslancov OĽaNO, pár poslancov KÚ a vo vláde minister zdravotníctva Marek Krajčí.

KDH by už vlastne malo byť celkom zbytočné. Jeho jediným šťastím je však to, že konzervatívci vo vláde a v parlamente sú buď v zlom tíme alebo sú politicky nemohúci podobne ako KDH.

Šťastie v nešťastí

Krajniak, ktorý má dnes v konzervatívnom prostredí najlepší drajv a vyčnieva spomedzi ministrov, je dvojkou strany, ktorá stojí a padá na Borisovi Kollárovi. Ak by sa aj Krajniak od Kollára v budúcnosti emancipoval, je otázne, či by bol jeho politický výtlak vyšší než dosiahnutý limit z prezidentských volieb.

Záborskej Kresťanská únia už preukázala chabé politické inštinkty - ešte aj v úzkej hodnotovej agende, ktorá bola zmyslom jej založenia, komunikačne stroskotala, keď pro life prostredie pred letom riešilo, či KÚ je naozaj za skutočnú zmenu potratovej legislatívy alebo sa plne uspokojí len s pár kozmetickými zmenami. Tak ako Anna Záborská jedným nešťastným rozhovorom nespochybnil svoje pro life presvedčenie ani Alojz Hlina, ktorému tieto témy neboli vôbec po chuti.

To, či KDH prežije alebo postupne odumrie, je do veľkej miery v rukách Matovičovho OĽaNO, ktoré so svojimi kresťanskými kandidátmi už dvakrát vyradilo KDH z parlamentu.

Ale v súvislosti s OĽaNO je akýkoľvek odhad dobrodružstvom – Igor Matovič je politikom svojho druhu, nezaujíma ho budovanie ani profilácia hnutia, no je dostatočne inteligentný na to, aby vedel, že keď sa antikorupčný zápal ako určujúci leitmotív onedlho celkom opotrebuje, bude musieť pre najsilnejšie vládne hnutie vymyslieť nový príbeh. Pre Matoviča sú jeho „múdrosráči“ vlastne ekvivalentom slniečkarov, Matovič sa zrejme vynasnaží posilniť neliberálny až antiprogresívny charakter OĽaNO. Ale ako to bude fungovať a či sa ešte predtým hnutie samo nedemontuje vládnutím, je dnes ešte vo hviezdach.  

Byť či nebyť

Pred KDH tak ležia tri scenáre.

Ten prvý, najmenej pravdepodobný, by znamenal, že Majerský zopakuje – nech to dnes znie akokoľvek čudne – Hlinov úspech po prebratí mimoparlamentného KDH. Teda že v najbližších mesiacoch sa hnutie dostane stabilne nad päť percent, občas dokonca pretne hranicu siedmich percent. KDH by sa profilovalo ako pokojná, konzervatívna, nepopulistická sila, ktorá je alternatívou k teatrálnym či zlovestným facebookovým eventom Matoviča, na východe krajiny by fungoval fenomén župana Majerského, na západe podobne ako v eurovoľbách kombinácia tvárí ako Miriam Lexmann či Marián Čaučík.

KDH by si tak napriek zjavným deficitom – bez charizmatického lídra aj bez zaujímavých tém – udržalo jadrových voličov a pritiahlo časť mladších voličov z kresťanských spoločenstiev, ktorí by sa vrátili z obežnej dráhy OĽaNO.

Ale zopakujme si, ide o ideálny scenár, ktorý sa momentálne javí ako najmenej pravdepodobný.

Druhý, oveľa pravdepodobnejší scenár je ten, že KDH počas tohto volebného obdobia neodumrie, Majerský a spol. ho udržia pri živote, stabilne, okolo štyroch percent. Samostatná kandidatúra vo voľbách však bude vylúčená, pre KDH bude kľúčová integrácia s KÚ do jednej volebnej strany, prípadne iné spojenectvo. Menej dôstojným variantom by bol pokus o prelezenie pár politikov KDH na kandidátke OĽaNO.

Ak to vyznieva ako dosť neradostný osud kresťanských demokratov, je tu ešte tretí scenár: Väčšia časť jadrových voličov, ktorí posledné dva razy dali KDH hlas z dôvodu zvyku a identity, sa už vnútorne s KDH rozlúči, preferencie pôjdu nadol, hnutie prestane byť faktorom a upadne do bezvýznamnosti.

Problém Majerského hnutia je v tom, že to, či sa mu bude najbližšie mesiace a roky aspoň relatívne dariť, bude už viac závisieť od vonkajších okolností, než od samotného KDH.

Inzercia

Odporúčame