Foto: flickr.com (CC BY 2.0)

Vojna je skutočná, hoci prerušovaná prímeriami viac či menej nedodržiavanými. Ukrajina je rozdelená, pričom jedna jej časť neuznáva druhú. Útrapy znásobujú administratívne bariéry, ktoré sa vztýčili na vojnových líniách. Tieto komplikujú situáciu a ešte prehlbujú zúfalstvo miestnych obyvateľov. Ich výsledkom je skôr rast korupcie pri vybavovaní povolení na prechod ako posilnenie bezpečnosti vnútri Ukrajiny.

Dôsledky vojny necítiť len na východe. Do armády sú povolávaní stále noví branci a počet tých, ktorí sa vyhýbajú vojenskej povinnosti rýchlo rastie. Prezident Porošenko pravidelne vyzýva prokuratúru, aby zasahovala proti mladým mužom, ktorí utekajú často aj za hranice krajiny s cieľom vyhnúť sa službe. Aktivitu prokuratúry vidno málokedy, čo sa veľmi podobá viditeľnosti jej boja s korupciou.

Polovojenské oddiely ako nástroj oligarchov

Ďalším dôsledkom donbaskej vojny je militarizácia ukrajinskej spoločnosti. Tá sa začala už na Majdane, ale vojna a neschopnosť oficiálnych vojenských zložiek Ukrajiny na ňu vhodne reagovať spôsobila rast polovojenských oddielov. Na jednej strane je teda časť spoločnosti, ktorá odmieta nastúpiť do ozbrojených zložiek Ukrajiny, a na druhej strane sú muži, ktorí siahajú po zbraniach a bojujú vo viac či menej od ukrajinskej armády nezávislých jednotkách.

Polovojenské oddiely nie sú však aktívne iba na východe pri boji s proruskými povstalcami, ale aj v iných častiach krajiny, kde si uzurpujú moc od často neaktívnych vládnych orgánov. Medializujú sa skôr excesy, ako nedávno na Zakarpatí či hádzanie granátov pred kyjevským parlamentom spred pár dní.

Veľkú časť polovojenských oddielov financujú oligarchovia, ktorí však presadzujú aj svoje vlastné ciele. Napätie či otvorené konflikty medzi vládnymi ozbrojenými zložkami a polovojenskými oddielmi je teda aj konfliktom medzi ukrajinskými oligarchami. Pri tomto konštatovaní nie je relevantné, či ide o oligarchov, ktorí sa opierajú o oficiálnych či neoficiálnych ozbrojencov. Prezident Porošenko je stále jeden z najväčších oligarchov v krajine a ako taký využíva svoje mocenské páky.

Návrh ústavy môže potláčať opozíciu

Situácia v ukrajinskom podnikateľskom prostredí sa nezlepšuje. Skôr dochádza na ukrajinské pomery k bežnému prerozdeleniu moci a bohatstva. Nová vládnuca elita okráda tú predchádzajúcu. V takejto situácii nie je veľa času na nič iné ako na zúfalý zápas proti národnému bankrotu, ktorý je zrejme neodvratný, ale nesmie nastať aspoň do komunálnych a regionálnych volieb túto jeseň.

Apropo jesenné voľby: Súčasťou teraz prejednávaných zmien ústavy je aj poistka proti nepohodlným predstaviteľom miestnej samosprávy. Prezident, respektíve jeho miestny zástupca bude mať právo na ochromenie práce miestnych pre centrálnu vládu nepohodlných orgánov. V konečnom dôsledku návrh novely ústavy pripúšťa možnosť zosadenia zvoleného predstaviteľa miestnej moci či rozpustenie miestneho zastupiteľstva. Celý proces i dôvody upravuje ústava iba vágne, a tak ponecháva široký priestor na, v tejto krajine obvyklé, budovanie strany moci a torpédovanie a vytláčanie akejkoľvek opozície. Zdá sa, že ukrajinskí politici to pochopili: proti sa stavajú strany zo západnej Ukrajiny, prezidenta Porošenka skôr podporuje postjanukovičovský Opozičný blok. Bývalá strana moci vidí príležitosť, navyše v usporiadaní, ktoré dobre pozná a intuitívne mu rozumie. Celé sa to zakrýva plnením dohôd z Minska.

Samozrejme, pri pohľade na prieskumy verejnej mienky nie je úprava, ktorú navrhuje prezident Porošenko, úplne bez zmyslu. Na juhu a východe Ukrajiny pravdepodobne vyhrajú sily, ktoré nepodporujú prezidenta Porošenka a strana premiéra Jaceňuka nielen tam isto prepadne. V tejto situácii je vhodné zabezpečiť mechanizmus, ako zabrániť ďalšiemu rozpadu krajiny. Návrh ústavy však ide ďalej a vyvoláva oprávnený pocit nedôvery voči súčasnej vláde.

Dochádza k čoraz väčšej erózii Ukrajiny

Jednota krajiny spravovanej Kyjevom je minimálne rovnako dôležitý cieľ  ako jej ekonomická sanácia. Ekonomika sa v súčasnosti prepadá čoraz hlbšie. Napriek chválam z MMF sa reformy zavádzajú veľmi pomaly a reálne ich cítiť veľmi málo. Vláda, ktorej sa stále viac drobí parlamentná podpora, nedokázala byť príliš akcieschopnou ani doteraz. Po očakávanej porážke premiéra Jaceňuka v blížiacich sa miestnych voľbách je budúcnosť vlády viac ako otázna a môže sa stať, že dôjde k výmene premiéra. Tento proces však nebude jednoduchý, keďže premiér Jaceňuk má vo Verchovnej rade silný poslanecký klub, bez ktorého si je ťažké predstaviť vládu so stabilnou podporou.

Celkovo sa situácia na Ukrajina nezlepšuje. Bezpečnosť obyvateľstva nie je až na oblasť Donbasu bezprostredne ohrozená, ale inak dochádza k čoraz väčšej erózii ukrajinského štátu, čo je hrozbou aj pre jej susedov, menovite Slovensko. Dnes čelíme utečeneckej kríze, ktorej zdroj je tisíce kilometrov ďaleko a nemáme životaschopné odpovede, ako ďalej. Ak sa ešte viac destabilizuje ukrajinský štát, môžeme čeliť exodu, ktorý pamätajú iba kroniky z čias tureckých vojen, tatárskeho pustošenia či maďarského vpádu.

Michal Považan
Autor je spolupracovník Postoja.