Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spravodlivosť Spoločnosť
18. august 2020

Polícia po Bödörovi

Prečo sa u nás darí praniu špinavých peňazí a čo s tým

Tibor Gašpar a jeho ľudia tak zhumpľovali finančné spravodajstvo, že namiesto opravy viac pomôže radikálny rez.

Prečo sa u nás darí praniu špinavých peňazí a čo s tým

Obvinený nitriansky podnikateľ Norbert Bödör počas verejného zasadnutia Najvyššieho súdu 9. júla 2020 v Bratislave. FOTO TASR – Martin Baumann

O Norbertovi Bödörovi sme sa včera dozvedeli, ako tento muž popri kamarátšaftoch s Robertom Ficom, ovládaní Gašparovej polície ešte aj krásne bohatol vďaka zdravotníckemu biznisu Penty.

To, čo ho dostalo do väzby, bol vlastne mohutný verejný tlak, ktorý tu už dva roky supluje či poháňa zlyhané inštitúcie.

Ukázalo sa to ešte aj teraz v júli po zatknutí Bödöra: najskôr ho škandalózne prepustil na slobodu sudca Michal Truban, o pár dní síce jeho chybu napravil senát Najvyššieho súdu, no jeho predseda Martin Bargel namiesto vecného zdôvodnenia, prečo patrí Bödör do väzby, urobil okolo toho emocionálne teátro, aby sa páčil verejnosti a médiám: vraj ide o „monštrózny prípad korupcie, ktorý v dejinách Slovenska nemá obdoby“, čo je, samozrejme, nezmysel.  

Jednou z najťažších výziev Matovičovej vlády bude oprava inštitúcií právneho štátu, ktoré si pred vraždou novinára Jána Kuciaka neplnili svoje základné úlohy a dnes často konajú pod verejným tlakom či vo vleku udalostí. 

Čo sa týka nápravy pomerov na súdoch, tam má vládna moc vzhľadom na sudcovskú samosprávu len obmedzené nástroje. Zásadnú zmenu však môže uskutočniť na začiatku reťazca, ktorý tu roky nefungoval a umožňoval páchanie rozsiahlej ekonomickej kriminality – v jednotlivých policajných zložkách.

Stačí vymeniť hlavu?

Bödörov Dobytkár ilustruje tento problém len z jedného konca. Novinári si začiatkom júla, po zatknutí Bödöra, kládli otázku, kto je zodpovedný za to, že si mnohomiliónové transakcie, ktoré podľa vyšetrovateľov slúžili na legalizáciu trestnej činnosti, pred takmer štyrmi rokmi nikto nevšímal. Bolo to preto, že si svoju povinnosť nesplnili banky, ktoré nenahlásili neobvyklé obchodné transakcie, alebo zlyhali finančná spravodajská jednotka a finančná polícia?

Odpoveď bola pomerne očakávaná, poskytol ju sám Bödör, ktorý na svoju obhajobu hovoril, že o inkriminované transakcie sa finanční policajti zaujímali, ale keďže sa všetko vtedy pekne vysvetlilo, žiadna kauza z toho nebola.

Samozrejme, dnes už netreba veľa fantázie, aby sme si predstavili, prečo boli v tom čase ľudia ako Norbert Bödör v suchu: predchodcom Pavla Vorobjova, bývalého šéfa finančnej spravodajskej jednotky NAKA, ktorý je dnes väzobne stíhaný pre nezákonné lustrácie, bol Ján Rapavý, tiež človek z okruhu Tibora Gašpara. Aj keby sa chcelo niekomu z finančných spravodajcov do takýchto podozrivých transakcií zavŕtať a pripraviť kvalitné podklady na začatie stíhania, systém ovládaný Gašparom a jeho ľuďmi by ho nepustil ďalej.

Na prvý pohľad by sa preto zdalo, že títo policajti potrebujú rozviazať ruky a po odchode Gašparovej kliky sa môžu konečne pustiť do poctivej práce. 

Naozaj je pravdou, že ľudia ako Bödör stratili ochranu, aj preto sa za mediálneho potlesku niektoré prípady konečne rozhýbali. To všetko je však tak trochu pozlátka, pretože v skutočnosti ide o veľmi chabo fungujúcu inštitúciu, ktorej povaha sa nezmení výmenou náčelníkov, ale treba ju postaviť celkom nanovo.

Správu o kvalite slovenskej finančnej spravodajskej jednotky prinesie už v najbližších týždňoch monitorovací výbor Moneyval, ktorý v členských štátoch Rady Európy hodnotí opatrenia proti praniu špinavých peňazí a fungovanie jednotlivých finančných spravodajských jednotiek. Experti Moneyvalu boli u nás na návšteve minulý rok, v zasvätených kruhoch je známe, že ich hodnotenie pre nás dopadne zle, ak nie katastrofálne.

Dobrý systém, ale všetko sa pokazilo

Pritom mohlo byť všetko inak. Systémové základy, na ktorých bola postavená spravodajská jednotka finančnej polície, boli nastavené tak, že z nej pri dobrej vôli mohla vyrásť mocná a obávaná policajná inštitúcia. Na jednej strane má táto jednotka silnú pozíciu voči bankám a pobočkám zahraničných bánk, ktoré sú jej povinné poskytovať správy o svojich klientoch. A keďže ide o orgán, ktorý spadá pod políciu, a jeho príslušníkmi sú policajti, má skvelý prístup nielen k dátam z bánk, ale aj do policajných databáz. 

Naša spravodajská jednotka má teda oprávnenia, ktoré jej kolegovia z viacerých partnerských útvarov v Európe – najmä tých, ktoré nespadajú pod ministerstvo vnútra, ale financií – môžu len závidieť.  

Samozrejme, fakt, že príslušníkmi takejto jednotky sú policajti, má vo svete neraz veľmi sofistikovanej ekonomickej trestnej činnosti aj svoje nevýhody – aj preto bolo dôležité, aby sa táto inštitúcia budovala dlhodobo a aby z nej tí najšikovnejší postupne neodchádzali, ale udávali jej charakter.

Systém však bol nastavený v princípe dobre, finanční spravodajcovia mali v rukách všetky nástroje, aby odhaľovali pozadie takzvaných neobvyklých finančných transakcií či vydávali príkazy na zmrazenie majetku. 

Inzercia

Stačí sa však pozrieť na ich výročné správy a už z nich je zrejmý prehlbujúci sa úpadok.

Minulý rok poslali banky spravodajskej jednotke takmer 2500 hlásení o neobvyklých obchodných operáciách, napokon, zhruba podobný počet upozornení dostávajú finanční spravodajcovia každý rok. Z tejto masy sa podľa výročnej správy podarilo analyzovať a spracovať iba 23 (slovom dvadsaťtri!) prípadov, pri ktorých polícia začala trestné stíhanie.

Nemohúca spravodajská jednotka, ktorá nie je schopná spracovávať ani tie informácie, ktoré dostáva od bánk ako na podnose, spôsobuje ďalšie ekonomické aj morálne škody. 

Jednou z úloh týchto spravodajcov je totiž vychovávať a tlačiť na širšie finančné a nefinančné prostredie – školeniami či pravidelnými metodickými usmerneniami –, aby bolo citlivé na páchanie ekonomickej trestnej činnosti. Podľa zákona sú totiž mnohé inštitúcie a osoby povinné nahlasovať neobvyklé obchodné operácie, s ktorými sa stretli počas svojej činnosti. 

Problém je, že o tejto svojej povinnosti ani nevedia a ak vedia, necítia tlak, aby to robili.

Autoritu našich finančných spravodajcov tak možno zmerať aj tým, v akej miere nahlasujú podozrivé operácie takzvané nefinančné inštitúcie, kam patria notári, audítori, advokáti, daňoví poradcovia, účtovníci, stávkové spoločnosti alebo predajcovia áut.

Keby sme mali fungujúcu spravodajskú jednotku, ktorá by na tieto nefinančné inštitúcie tlačila a šírila osvetu, aby neboli pasívne a poskytovali informácie, mali by ich hlásenia postupne z roka na rok rásť. 

Ale pravdou je opak. Ešte pred desiatimi rokmi prišlo z tohto prostredia ročne okolo 200 hlásení o podozrivých operáciách. Minulý rok ich prišlo 25, v roku 2017 dokonca iba 10, za posledné štyri roky dovedna zhruba toľko, ako pred dekádou v priebehu jedného roka. 

Z vnútra pod financie

Čo však robiť s paralyzovanou inštitúciou, akou sa za posledné roky stala finančná spravodajská jednotka? Formálne má k dispozícii všetky nástroje na to, aby odhaľovala ekonomické zločiny a posúvala spracované podnety ďalším policajným zložkám. V skutočnosti však v informovanom policajnom aj bankárskom prostredí vzbudzuje skôr ironické úškrny až posmech. 

Za Gašparovej éry prišla postupne o najlepších policajtov, ktorí už sotva budú mať chuť sa vrátiť, a zrejme by nestačili ani ďalšie roky na to, aby získala rešpekt a zmysel. 

Aj preto je rozumné premyslieť celý systém odhaľovania korupcie a prania špinavých peňazí odznova.

Do programového vyhlásenia Matovičovej vlády sa dostala tak trochu nezáväzná pasáž o tom, že vláda zváži presunutie finančnej spravodajskej jednotky pod ministerstvo financií. Skúmanie a odhaľovanie neobvyklých obchodných transakcií by tak už neriešili policajti, ale civilná analytická jednotka. Tak je to napríklad v Česku, kde je obdobou nášho finančného spravodajstva Finančný analytický úrad.

Ak by na zelenej lúke vznikol tím analytikov, ktorí by mali profesijnú skúsenosť z viacerých prostredí, je veľká šanca, že vďaka dátam najmä z bánk by títo ľudia rýchlo priniesli značne lepšie výsledky než dnešná policajná spravodajská jednotka. Nevýhodou by bolo, že títo analytici by už ako zamestnanci ministerstva financií nedisponovali priamym prístupom k policajným databázam.

To, či sa vláda pokúsi o celkom nový reštart boja proti praniu špinavých peňazí, závisí v prvom rade od dohôd v rámci OĽaNO a jeho dvoch ministrov Romana Mikulca a Eduarda Hegera. 

V tomto prípade však platí, že pokus o radikálnu zmenu môže síce dopadnúť všelijako, ale stojí za to aj preto, že to už ani nemôže byť horšie, než je dnes. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame