Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Dnes treba vedieť
13. august 2020, 15:37

Libanonský parlament odobril vyhlásenie výnimočného stavu v Bejrúte

Libanonský parlament odobril vyhlásenie výnimočného stavu v Bejrúte

TASR

Libanonský parlament schválil návrh, aby bol v hlavnom meste Bejrút vyhlásený výnimočný stav. Stalo sa tak na prvom zasadnutí parlamentu od mohutného výbuchu v bejrútskom prístave, ktorý si vyžiadal viac ako 170 obetí a vyše 6000 zranených. 

Vláda premiéra Hassána Dijába vyhlásila v Bejrúte výnimočný stav ešte pred podaním svojej demisie - tento pondelok -, čím okrem iného udelila armáde aj právomoc právomoci vyhlasovať zákaz vychádzania, brániť verejným zhromaždeniam a cenzurovať médiá. Na základe tohto rozhodnutia môžu civilistov súdiť vojenské tribunály, ak by bolo podozrenie, že narušili bezpečnosť štátu.

Tento krok kritizovali právnici i iní kritici, ktorí tvrdia, že civilná vláda si už posilnila právomoci v súvislosti s epidémiou vyvolanou novým koronavírusom. Časť kritikov poukazovala aj na pomerne brutálny zásah armády proti demonštrantom minulý týždeň a vyslovovala obavy, že rozšírené právomoci armády by mohli viesť k použitiu sily na umlčanie disentu.

Na vyhlásenie výnimočného stavu bol nutný súhlas parlamentu. Ten tak musel učiniť osem dní od jeho vyhlásenia vládou. Podľa agentúry AP však momentálne nie je jasné, či parlament potvrdil platnosť vládneho rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu od 5. augusta alebo či vyhlásil v Bejrúte výnimočný stav na 15 dní s platnosťou od štvrtka.

Právnik Nizár Sákíja na margo tejto situácie uviedol, že "je tu neuveriteľný chaos." Vyslovil podozrenie, že výnimočný stav bol vyhlásený v záujme rozšírenia právomocí štátnych a bezpečnostných agentúr a na kontrolu opozície. Poznamenal, že sa skôr očakávalo, že armáda pomôže pri rekonštrukcii Bejrútu, nie že sa bude usilovať o posilnenie svojej moci.

Inzercia

Zákonodarca Šamún Abí Rámíja zdôraznil, že parlament by mal byť v týchto chvíľach na strane národa, ale "sme niekde inde". Uviedol, že verejnosť chce vedieť pravdu o nedbanlivosti, ktorá viedla k výbuchu. Poslanci libanonského parlamentu sa zišli na inom mieste než obvykle, a to pre zhoršenú epidemiologickú situáciu, ale aj pre protesty, ktoré sa vo vládnej štvrti očakávali. Rozhnevaným Libanončanom totiž nestačí demisia vlády, ale žiadajú odchod celej politickej elity. 

Zasadnutie parlamentu sa začalo minútou ticha za obete minulotýždňových výbuchov. Poslanci potom pristúpili k diskusii o takmer 12 poslancoch, ktorí sa vzdali poslaneckého mandátu na protest proti spôsobu, akým vláda reagovala na krízu po výbuchoch. Najväčšia kresťanská strana zasadnutie úplne bojkotovala.

Po demisii Dijábovej vlády sa v Libanone za zavretými dverami vedú politické konzultácie a vyjednávanie s cieľom vytvoriť vládu, ktorá by spĺňala požiadavky libanonskej verejnosti i zahraničných mocností.

Zložitý libanonský politický systém vyžaduje, aby bol premiér vybraný spomedzi sunnitských moslimov. Nateraz nie je jasné, či vznikne vláda národnej jednoty, čo by znamenalo účasť všetkých politických strán, alebo či vznikne vláda na prechodné obdobie.
      

Dnes treba vedieť

19. novembec 2015, 08:49

Kiska vyzval na ďalšie reformy zamerané na zjednodušenie podnikania

Rumunsko s jeho novo objavenými zásobami plynu na pobreží Čierneho mora by sa mohlo stať významným dodávateľom energie pre tento región a prispieť k jeho regionálnej stabilite, spolupráci a energetickej bezpečnosti v Európe. Povedal to slovenský prezident Andrej Kiska na otvorení rumunsko-slovenského Ekonomického fóra, ktoré sa konalo dnes v Bratislave. Táto krajina patrí podľa jeho slov k jedným z najdôležitejších obchodných partnerov Slovenska v regióne juhovýchodnej Európy.

19. novembec 2015, 08:26

Nástupný plat učiteľov je približne 590 eur, to je slabá motivácia, povedal Kiska

Do školstva treba investovať viac peňazí. Vyzval na to prezident Andrej Kiska. Pripomenul, že nástupný plat začínajúceho pedagóga sa pohybuje okolo 590 eur, čo predstavuje asi 50 percent nástupného platu absolventa univerzity. Podľa neho to nie je dostatočná motivácia pre budúcich pedagógov. Priemer krajín OECD je na úrovni asi 80 percent.