Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
14. august 2020

Toxické vzťahy

Po rokoch s manipulátorom z vás doslova vyfučí osobnosť

Aké sú príznaky toxického vzťahu a môže sa manipulácia vyskytnúť aj v cirkevných spoločenstvách? Na tieto otázky Postoju odpovedá psychológ Ondrej Kubik.

Po rokoch s manipulátorom z vás doslova vyfučí osobnosť

Foto: Andrej Lojan

Ondrej Kubik je kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik. Úspešne absolvoval prestížne Fulbrightovho štipendium a má za sebou viaceré študijné a výskumné pobyty v USA či v Nemecku so zameraním na forenznú psychológiu a medzinárodné právo. Viac ako desať rokov pôsobil ako odborný konzultant pre Policajný zbor.

Vo svojej profesii sa špecializuje na oblasť kriminálnej a vyšetrovacej psychológie a na problematiku psychologického posudzovania vierohodnosti. Je autorom viacerých odborných článkov a štúdií. Jeho publikácia s názvom Investigatívna psychológia vyšla už v druhom doplnenom vydaní.  Na sociálnej sieti spravuje stránku Inštitút aplikovanej psychológie.

V rozhovore pre Postoj objasňuje, čo je to manipulácia, ako vyzerá toxický vzťah, aké sú najčastejšie príznaky manipulátora či manipulovanej osoby, ale hovorí tiež o tom, že manipulácia sa neobmedzuje len na partnerské vzťahy, ale môže sa vyskytnúť v akomkoľvek spoločenstve, dokonca aj v Cirkvi.

Pred časom som napísala článok venovaný manipulácii vo vzťahoch, ktorý vyvolal búrlivé a rozporuplné reakcie. Táto téma sa spája s mnohými nedorozumeniami a dezinterpretáciami. Poďme teda od základov a povedzme si, čo to tá manipulácia vlastne je.

Na začiatok by som chcel povedať, že ľudia o tejto populárnej téme radi hovoria, nie však už tí, ktorí manipuláciu uplatňujú na iných. Tí sa prezradiť nechcú. Manipulácia je doménou tak mužov, ako aj žien. Často je vo vzťahoch chápaná ako normálny nástroj, akým si pri sebe udržať partnera. Veľmi veľa vzťahov funguje na princípe jedného dominantného a druhého submisívneho partnera. Treba však dať pozor, pretože aj dominantný manipulátor dokáže vytvoriť dojem, že on je vo vzťahu ten podriadený. V skutočnosti tým len sleduje svoje záujmy. Skrátka existuje toľko manipulatívnych techník, koľko existuje ľudí.

Môžu sa prvky manipulácie objaviť aj v bežných fungujúcich vzťahoch?

Je normálne, že aj partneri v bežnom vzťahu sa niekedy navzájom manipulujú. Keby sme tvrdili niečo iné, klamali by sme. Povedzme, že partner síce plače, ale zároveň zostane plakať trochu dlhšie, pretože vie, že tým dosiahne to, čo chce. Častým nástrojom manipulácie v manželstve je tiež sex. Na to sú väčšinou vnímavejší muži. V praxi to znamená, že žena odstaví muža od sexu a používa ho ako výmenný artikel. Teda umožní mužovi mať sex s ňou len vtedy, ak za to niečo urobí.

Je normálne, že aj partneri v bežnom vzťahu sa niekedy navzájom manipulujú. Zdieľať

Existuje jasná hranica medzi tým, čo je ešte relatívne normálne správanie, keď si chceme vo vzťahu presadiť to svoje, a čo je už extrémne?

Je potrebné rozlíšiť medzi manipuláciou v relatívne zdravých vzťahoch a tou, ktorú realizuje partner s poruchou osobnosti. Takíto manipulátori si uvedomujú svoju manipuláciu, ale nie jej dosahy, pretože konajú ako psychopatické osobnosti. Je veľmi ťažké určiť, ktorá manipulácia je ešte zdravá a ktorá už nie. 

Vezmime si napríklad človeka, ktorý má emočne nestabilnú poruchu osobnosti. Pri hraničnom type osoba vydiera partnera napríklad vyhrážaním sa, že spácha samovraždu alebo že sa bude sebapoškodzovať. Demonštratívne využíva tieto vyhrážky vtedy, keď partner nekoná podľa jej vôle. Ak je partner slabšia osobnosť, prípadne typ záchrancu či martýra, tak medzi nimi vzniká typický „toxický vzťahový tanec“.  

Impulzívny typ manipulátora je vo vzťahu veľmi nebezpečný, pretože je heteroagresívny. Manipuluje vás napríklad poznámkami typu: „Zase si to zle urobil/urobila“, „Pozri na seba, aký/aká si nemožný/nemožná.“ Keď ho odhalíte a začnete sa voči nemu vymedzovať, môže prejsť do impulzívnej reakcie. Kým hraničný typ je nebezpečný skôr sám pre seba, tak impulzívny typ je nebezpečnejší tým, že na vás môže fyzicky zaútočiť, pretože jeho agresia je obrátená navonok.

Existujú isté predisponované typy osobnosti so sklonom k manipulácii. Zdieľať

Ako reakcie na môj predošlý článok mi viacerí ľudia napísali, že podobné praktiky zažili aj v rámci Cirkvi. Išlo napríklad o farské či laické spoločenstvá, kde sa kňaz či líder prejavoval manipulatívnym spôsobom. Je možné vopred odhaliť typ osobnosti, ktorá môže mať k manipulácii vyššie sklony?

Existujú isté predisponované typy osobnosti so sklonom k manipulácii. Otázkou je, či je napríklad pri výbere kňaza dôležité zohľadňovať skôr svetský alebo spirituálny rozmer jeho osobnosti. Pretože psychologické testy nezachytávajú spirituálne parametre. Psychológ nie je schopný súčasnou psychodiagnostikou namerať spirituálnu dimenziu.

Nie je teda možné pomocou psychologických testov spoľahlivo zistiť, kto je a kto nie je vhodným kandidátom na kňazstvo?

Kňaz by mal byť najmä altruistický a empatický, ale tieto vlastnosti môžu predstierať aj psychopatické osobnosti. Budúci kňaz si môže vybrať toto povolanie preto, že ho priťahuje moc, ktorú má nad ľuďmi, keď im káže Božie slovo, alebo si ho môže vybrať úprimne s cieľom pomáhať ľuďom. Existuje aj možnosť, že si toto povolanie vybral, pretože sám potrebuje pozornosť veriacich. Túži byť počúvaný a vnímaný ako autorita.

Psychologický test dokáže overiť svetské príčiny porúch osobnosti, ktoré sú podmienené výchovou alebo genetickou dispozíciou. Ale spirituálne príčiny, pre ktoré si budúci kňaz vyberá svoju profesiu, nijaký psychologický nástroj nezachytí. No, samozrejme, tak ako pri bežných ľuďoch aj pri kňazoch existujú poruchy osobnosti, ktoré môžu byť kontraindikáciou pre toto povolanie.

So svojím príbehom sa so mnou podelila aj jedna mladá žena. Patrila do istého spoločenstva, ktoré viedol kňaz, ktorý ju zároveň duchovne sprevádzal. Časom si všimla, že akýkoľvek jej úspech začal dotyčný kňaz pripisovať sebe. Keby vraj nechodila do jeho spoločenstva a nečerpala myšlienky od neho, nebola by taká úspešná. Tento jeho postoj ju postupne začal vnútorne deptať, strácala pocity sebaistoty a hodnoty, až následne musela dané spoločenstvo opustiť.

Toto je typický prejav narcistickej osobnosti, ktorá má problém niekoho pochváliť. Ak sa pri nej závislý partner zlepšuje, narcis ho síce pochváli, ale vždy cez seba. „Vidíš, keby nebolo mňa, tak by si to nezvládol.“ Druhý človek nesmie narcisa prerásť. Len čo by narcis nadobudol tento dojem, začal by ho hneď „dávať dole“. Tam už hovoríme o manipulácii pocitu sebahodnoty.

Dobrým príkladom je aj to, keď kňaz nechá penitenta opakovane prichádzať na spoveď a nerieši skutočne jeho problém. Zdržiava spovedajúceho sa na jeho duchovnej ceste, pretože si tým sýti svoju narcistickú potrebu ovládať. Chcem však zdôrazniť, že nie všetci kňazi sú takí. Poznám dobrých kňazov, s ktorými som mal tú česť sa rozprávať o rôznych psychologických témach.

Môže to byť totiž aj naopak. Napríklad veriaci opakovane vyhľadáva kňaza, pretože potrebuje pozornosť. Ten mu dookola radí a vysvetľuje, čo má robiť, až je z toho nešťastný a vyčerpaný. Ten veriaci jeho radu neprijíma, ale opakovane prichádza na spoveď. Tá preňho totiž nie je cieľom, ale len prostriedkom, ako získať pozornosť.

Iná mladá žena mi napísala, že v ich spoločenstve sa okolo kňaza vytvorili dve skupiny ľudí. Tí privilegovaní a tí druhí, ktorí boli akoby na vedľajšej koľaji. Tento stav vraj vyvolával rivalitu, žiarlivosť, závisť či ohováranie. Každý sa chcel dostať do tej privilegovanej skupiny, čo podľa názoru danej ženy viedlo k tomu, že ľudia sa už nechceli páčiť Bohu, ale skôr spomínanému kňazovi.

Tento proces sa nazýva pozitívne podmieňovanie. Tí, ktorí manipulátorovi nevyhovujú, sa ocitnú na druhej koľaji, sú zavrhovaní. Neskôr začnú medzi sebou súperiť, žiarliť či ohovárať sa. Sociálna dynamika funguje napokon aj vo farskom či laickom spoločenstve a je stále príliš ľudská, nedokonalá, dokonca až animálna.

Ak ženy súperia o pozornosť kňaza, tak v tom môže byť súperenie o jeho priazeň, v čom môže byť v skutočnosti maskovaná potreba získať kňazovu maskulínnu energiu, ktorú odovzdáva ľuďom. Kňaz veriacich podmieňuje či už slovne, pochvalou, alebo zvýšenou pozornosťou, ktorú venuje len niektorým veriacim, kým iných môže napríklad ignorovať.

Ľudia v takomto spoločenstve sa ocitli v takzvanom úli, kde každý z nich má svoje určené miesto, rovnako ako včela robotnica. Je tam kráľovná, v tomto prípade kráľ, ktorý na základe viery združuje okolo seba ľudí. Sekty sú napríklad v tomto smere veľmi extrémistické a výslovne toxické.

Čo by ste odporučili ľuďom, ktorí si prešli podobnou skúsenosťou? Mnohí môžu mať tendenciu po takomto zážitku zanevrieť na vieru a Cirkev ako celok a nie sú viac motivovaní hľadať si iné spoločenstvo či nového spovedníka.

Ja by som im odporúčal, aby začali vieru nachádzať najprv sami v sebe. Aby nebrali návštevu kostola len ako povinnosť voči kňazovi či spoločenstvu. Sami musia byť presvedčení o jej zmysle a význame. Viera nemá slúžiť ako vonkajšie pozlátko. Ľudia, ktorí skrze vieru hľadajú spoločenský kontakt a potrebu pozornosti, majú vyššiu pravdepodobnosť, že budú manipulovaní. Ak zo spoločenstva potom odídu, či už preto, že ich vylúčia, alebo z vlastného rozhodnutia, prežívajú hlboké pocity frustrácie a nezriedka aj depresie.

Ako môže človek rozpoznať, že je pod vplyvom manipulátora alebo že v jeho spoločenstve nie je všetko s „kostolným poriadkom“?

Je rozdiel medzi manipuláciou a presviedčaním. Pokiaľ vás kňaz presviedča o viere, čo je jeho úlohou, je to v poriadku. Keď vás niekto manipuluje, tak vás nepresviedča. Podstatou manipulácie je, že niečo od niekoho nekriticky preberiete. Kňaz by mal presviedčať, ale nie manipulovať. Presviedčanie je normálnou technikou komunikácie, keď druhého presviedčate o vlastnej pravde, ale zároveň mu umožníte spracovať  ju a slobodne sa rozhodnúť prijať ju. Pre manipuláciu je charakteristické to, že dotyčná osoba sa nemá ako brániť. Manipulácia totiž funguje podprahovo, zneužívaním rôznych komunikačných signálov.

Manipulácia funguje podprahovo, zneužívaním rôznych komunikačných signálov. Zdieľať

Aké sú najčastejšie manipulatívne techniky, ktoré by mal človek poznať, aby sa vedel brániť?

Jednou z manipulatívnych techník je napríklad nevypovedanie celého príbehu. Manipulátor druhému niečo podsunie a potom mu dá najavo, že na to prišiel sám. Ale nie je to tak. V skutočnosti to mal vnuknuté.

Inzercia

Ďalšou z techník je takzvané bombardovanie láskou. Manipulátor vás na začiatku vzťahu extrémne chváli, obdarúva a zahŕňa pozornosťou. Následkom toho stratíte svoje prirodzené obranné mechanizmy a bariéry, ktoré máme všetci pri spoznávaní nových ľudí. Ani kňaz sa nemôže hneď pýtať na dôverné veci.

Potrestanie ignorovaním je tiež častým spôsobom manipulácie. Podstatou ignorovania je to, že obeť má sama prísť na to, čo sa stalo. Ona si to celý čas prevracia v hlave ako horúci zemiak. Zrazu však urobí niečo, ani sama nevie, čo to je, čo sa manipulátorovi zapáči, a ignorovanie sa odrazu končí.

Technika predstierania súhlasu spočíva v tom, že manipulátor súhlasí so všetkými vo všetkom, čo hovoria. Tým pádom v nich vytvára dojem, že ich plne prijíma a akceptuje.

Alebo hrá obeť a tým si zaväzuje empatické osoby, ktoré sa zaňho cítia zodpovedné a usilujú sa mu pomôcť, čo on dlhodobo využíva.

Ak sme sa ocitli v podobnom toxickom vzťahu alebo si, naopak, chceme dať pozor, aby sa nám to nestalo, čo je potrebné robiť?

Prvoradé pri boji s manipulátorom je počúvať svoju intuíciu. Pri danej osobe od začiatku cítime, že niečo nie je v poriadku. Nevieme opísať, čo to je, ale zo stretnutia s ňou v nás zostáva zvláštny, neurčitý pocit. Veľmi častým príznakom po stretnutí s manipulátorom býva únava, spavosť, podráždenosť. Utkvelé opakovanie nejakej myšlienky, ktorú povedal, a neustále premýšľanie, či som ju dobre pochopil.

Najdôležitejšie je teda počúvať svoju intuíciu a sledovať, či môžem pri danej osobe slobodne vyjadriť svoje pocity. Manipulátori sa často prejavujú tým, že majú potrebu korigovať pocity druhých. Spôsob, akým by mali veci cítiť a prežívať.

Manipulátori sa prejavujú tým, že majú potrebu korigovať pocity druhých. Zdieľať

Môžem si ja ako cudzia osoba všimnúť, že moja kamarátka, suseda či kolegyňa žije v toxickom vzťahu?

Je paradoxné, že manipuláciu si skôr všimne okolie, najčastejšie blízka rodina. Podľa toho poznáte, že máte pri sebe dobrého partnera, keď s vami rodina komunikuje normálne. Ak má partner sklony k manipulácii, tak vás rodina začne upozorňovať, že niečo nie je v poriadku. Vy sa, samozrejme, bránite a predpokladáte, že vám chcú zle.

Jedným z príznakov je, že manipulovaná osoba sa často zastáva manipulátora. Drží s ním, nahráva mu, ospravedlňuje ho. Ďalším symptómom je sebaobviňovanie. Ak pri partnerovi začínate mať zvýšené a jednostranné pocity viny, tak niečo zrejme nie je v poriadku. Manipulátor si totiž za žiadnych okolností neprizná chybu. Vždy je na vine niekto iný – spoločnosť, cirkev, kňaz, partner, psychológ, rodičia...

Vyberá si manipulátor, s kým vstúpi do vzťahu? V prípade obete ide o nejaký špecifický typ osobnosti alebo sa to môže stať úplne každému?

Manipulátor je v prvom rade obeťou seba samého, pretože nevie vytvárať rovnocenné vzťahy. Veľmi dobre vie, že je slabý, a preto si k sebe vyberá slabšie osobnosti. Ani manipulátorovi sa totiž nedarí uplatňovať svoju techniku pri všetkých. Vie vycítiť, ku komu si to môže dovoliť. Svojím spôsobom majú manipulátori veľmi dobrú intuíciu. Dokonca vedia vycítiť aj to, kedy ich obeť už odhaľuje a začína vidieť ich pravú tvár. Vtedy odídu alebo zaútočia. Manipulátor nenávidí, keď proti nemu použijete jeho vlastné zbrane.

Z toho teda vyplýva, že obeťami sú najčastejšie prehnane empatickí a obetaví ľudia? Istá miera nezištnosti je však potrebná v každom vzťahu. Ako vedieť, kedy pomáham už priveľa?

Žiaden vzťah by sa nemal stať jednostranným v tom, že jeden len dáva a druhý len berie. To nazývame emocionálnym vampirizmom. Manipulátor parazituje na nekonečnej dobrote obete, ktorá je tým obetavým martýrom naučeným vždy pomáhať. Každý z nás vo vzťahu raz za čas potrebuje pomoc. Niekedy ja vládzem pomáhať tebe dva mesiace, inokedy ty mne len mesiac, lebo máš viac problémov ako ja.

Ľudia so sklonom k manipulácii sú takpovediac predurčení na tento toxický vzťahový tanec. Ten môže trvať aj niekoľko desiatok rokov. Žiť v presvedčení, že žijem so zlým manželom alebo manželkou, je možno ešte horšie, ako keď neviem o tom, že som manipulovaný. Ak žijem v presvedčení, znamená to, že viem, v akej som situácii, že som tento stav spoznal a prijal. V manipulácii však zápasíte s niečím, čo je implicitné, skryté, vyvierajúce zvnútra. Neviete, čo je toho príčinou, ale snažíte sa to celý život naprávať.

Vzťah by sa nemal stať jednostranným, kde jeden len dáva a druhý len berie. Zdieľať

Je možné tento toxický vzťahový tanec prerušiť?

Na manipulácii je najstrašnejší jej následok. Keď vystupujete z toxického vzťahu, trvá aj niekoľko rokov, kým sa z toho úplne dostanete. Mnohokrát manipulovaná osoba už nikdy nevstúpi znova do manželstva či do nového vzťahu. Mnohí ľudia objavia samotu ako alternatívu a šťastný spôsob života. Manipulácia je totiž parazitovanie a psychická bolesť, ktorá po nej zostáva, sa vyrovná tej fyzickej.

Aké sú ďalšie následky takého vzťahu?

Výsledkom manipulácie môže byť aj indoktrinácia. Manipulátor vo vás doslova „žije,“ pretože vy prokrastinujete, neviete sa pohnúť ďalej, stále ho máte v hlave. On s vami síce fyzicky nie je, ale jeho myšlienky a názory, ten vnútorný hlas, ktorý vás zakaždým zvozí, ten tam stále je.

Pokiaľ ste v kontakte s vyslovene intelektuálnym narcisom, ktorý vás mentálne ovplyvňuje tým, že má na všetko odpoveď, že vás napráva a robí z vás neschopnú osobu, tak po rokoch takéhoto vzťahu z vás doslova vyfučí osobnosť. Táto osoba vám zoberie celý život. Všetko obetujete jemu, žijete ním, potrebou naprávať ho a dúfať, že jedného dňa sa zmení. On vie, že na to čakáte. Odrazu sa však pozriete na dátum v kalendári a zistíte, že celý váš život je preč.

Je možné, aby si manipulatívny človek vybudoval a udržal dlhodobý vzťah? Nie je to tak, že ho obeť skôr či neskôr prehliadne a utečie?

Napriek tomuto všetkému sa manipulátorovi darí udržiavať dlhodobé vzťahy. Nanešťastie je takýchto vzťahov veľmi veľa. Na prvý pohľad vyzerajú ako obielený hrob, zvonku čistý a pekný, ale niečo pod tým smrdí. Zub, ktorý je deravý a má hnisavý vačok, stále môžete používať, ale bolí to.

Obeť po rokoch prichádza do stavu úplnej straty sebavedomia. Zdieľať

Ak sa hovorí o manželských problémoch, najčastejšou radou je, že je potrebné si ich navzájom vykomunikovať. Je to podľa vás v tomto prípade možné?

S manipulátorom nie je možné si problémy vykomunikovať. On si vás totiž dlhodobo pripravoval a má na všetko odpoveď. Jedinou možnosťou je odstrihnúť sa. Nesnažiť sa niečo vysvetľovať. Mnoho manipulátorov parazituje na obeti tým, že ju nechávajú veci vysvetľovať a prosiť ich, aby sa zmenili. Oni jej síce sľúbia, že sa zmenia, ale nikdy sa to nestane. Toto sa opakuje stále dookola. Po rokoch kontaktu s manipulátorom obeť prichádza do stavu úplnej straty sebavedomia. Zrazu zistí, že už nemá priateľov, nechodí do komunity, prestala sa stretávať s rodinou a stále je zavretá len doma.

Veriace páry ako odpoveď na svoje problémy často dostávajú radu, aby o vzťah bojovali, aby vydržali, aby niesli svoj kríž. Čo na tento postoj hovoríte vy?

Ktokoľvek, kto verí v zdravý a zmysluplný život, by si mal uvedomiť, že aj pozemský život má byť prežitý v radosti. Mám sa nechať len tak otĺkať či manipulovať a potom veriť, že jedného dňa príde vďaka v podobe večného života? Boh nás predsa obdaril rozumom. Podľa mňa je taký postoj miernejšia forma „psychickej samovraždy“. Samozrejme, že život je aj utrpením. V živote sú problémy, ale takisto aj riešenia. Na to netreba zabúdať. Vtedy sa náš život stane skutočnou cestou nachádzania zmyslu a hľadania vyššej pravdy.

 

Foto: Andrej Lojan

Odporúčame