Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
11. august 2020

Reforma škôl

Ako nové prístupy k vzdelávaniu môžu vznikať priamo v školách

Príklad americkej siete základných a stredných škôl s názvom Success Academy.

Ako nové prístupy k vzdelávaniu môžu vznikať priamo v školách

Ilustračné FOTO – Pixabay

Každý z nás má nejakú predstavu o manažovaní školy. Zvyčajne to funguje tak, že v škole je riaditeľ a jeho zástupca, ktorí rozhodujú o jej chode; potom sú učitelia, ktorí sú zodpovední za tvorbu obsahu predmetov a realizovanie vyučovacích hodín, a nakoniec obslužný personál, ktorý rieši čistotu a prevádzku budovy. Zdá sa, že v manažovaní školy sa nedá veľa pokaziť, ale ani nič prevratné vymyslieť. A skutočne, na Slovensku pravdepodobne nenájdete veľké odchýlky od toho, ako rôzne sú školy riadené.

Nie je to však čudné? V súkromným firmách existuje veľký rozptyl v tom, ako sú usporiadané právomoci, zodpovednosti, povinnosti a kontrola. To, že vo verejných školách vidíme monokultúru, neznamená, že je to prírodný zákon. Skôr je to ukážka toho, ako funguje systém v kazajke byrokraticko-politických rozhodnutí.  Že sa to dá aj inak, najlepšie vidieť na príkladoch autonómnych škôl, ktoré vznikli na zelenej lúke, nemuseli sa obzerať po štátnych reguláciách a pravidelne ich zakladajú ľudia z biznisu.

Žiadna prechádzka ružovou záhradou

Zoberme si ako príklad sieť základných a stredných škôl neskromne nazvanú Success Academy (ďalej len SA) z New York City. Táto sieť funguje už od roku 2006, má školy v tých najhorších getách a väčšinu jej žiakov tvoria černošské deti z chudobných rodín. Výsledky týchto škôl? Dych berúce.

Podľa štátnych testov dosiahlo v roku 2019 požadovanú úroveň čítania 91 % žiakov a počítania 98 % žiakov. V ostatných verejných školách bol priemer na úrovni 47 % a 43 % žiakov. Pri žiakoch z chudobných, minoritných rodín ešte o polovicu menej.

Podľa štúdie Stanfordskej univerzity napredujú žiaci v SA dvakrát rýchlejšie ako ich kolegovia z verejných škôl. Najhoršie školy zo siete SA sa radia medzi tie najlepšie v celom NYC. A tie najlepšie sú v top 5 škôl a súperia s najdrahšími súkromnými školami, kam posiela deti miestna elita. Spolu má sieť SA 47 škôl a viac ako 17 000 žiakov, z ktorých je 95 % z afroamerických a hispánskych rodín.

Ako to dokázali? Neodhalili nejaký nový, zázračný spôsob, ako deti učiť, ani nezamestnali tých najlepších učiteľov z celej krajiny. Priniesli však úplne nový manažment školy.

Začnime od hlavy: Riaditeľ školy trávi väčšinu svojho času v triedach a na poradách s pedagogickým personálom, kde riešia výhradne iba veci spojené priamo s učením. Všetka aktivita spojená s prevádzkou školy je delegovaná na „správcu“.

Každý riaditeľ má navyše skupinu svojich asistentov riaditeľa pre jednotlivé ročníky. Ich úloha nie je nič iné, len „koučovať“ učiteľov, sledovať ich vyučovacie hodiny a dávať im spätnú väzbu. Riaditeľ následne dáva spätnú väzbu im, či si všímajú správne veci a dávajú hodnotnú spätnú väzbu učiteľom.

Medzi základné stavebné kamene SA patria aj tvrdé dáta a ich pravidelné vyhodnocovanie. Sleduje sa progres jednotlivých žiakov, tried a učiteľov v testovaní, plnení úloh, dochádzke, ale napríklad aj v pozornosti. Škola vyžaduje, aby v každom momente bolo aspoň 95 % žiakov v triede aktívnych a zapojených do vyučovacieho procesu. To znamená, žiadne pozeranie do blba alebo von oknom.

Toto zbieranie dát majú na zodpovednosti asistenti riaditeľa, ktorí ich následne vyhodnocujú a navrhujú opatrenia pre jednotlivých učiteľov. Nie žiakov. Ak žiaci nedosahujú požadované vedomosti, je to vždy považované za zlyhanie učiteľa.

Takýto analytický prístup založený na dátach umožňuje veľmi rýchlo identifikovať, či sa v nejakej triede netvoria zárodky problému – ktorý by v klasických školách odhalili možno na konci roka alebo vôbec. V sieti škôl SA však môžu vďaka dátam veľmi rýchlo a presne intervenovať. Majú špeciálny tím, ktorý príde do školy, vyhľadá problematickú triedu a učiteľa, a okamžite začne s vyšetrením, aby zistil, kde je problém – následne naordinuje jeho liečbu. 

Učitelia, ktorí prídu učiť do SA, sa zhodujú, že toľko konzultácií a spätných väzieb, ktoré tu dostanú v priebehu týždňa, nedostali na verejných školách za celý rok. Asistenti riaditeľa často pomáhajú učiteľom v reálnom čase počas hodiny. Zo zadnej časti tried im našepkávajú cez handsfree slúchadlá v ušiach.

Manažment školy ide do takých detailov, že pri vytváraní rozvrhu myslí na to, aby mali začínajúci učitelia voľno vtedy, keď učia „veteráni“ a mohli sa na nich prísť pozrieť a inšpirovať sa. Navyše, každá streda poobede je na všetkých školách venovaná osobitným tréningom pre učiteľov. Rovnako počas letných prázdnin absolvujú trojtýždňové sústredenie na získanie zručností. A toto všetko organizuje samotná sieť škôl aj napriek tomu, že sa im učitelia pomerne výrazne rýchlo striedajú.

Každý rok odíde a nastúpi tretina učiteľov z celkového počtu 2300. Práca v SA nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Učitelia robia denne 11-12 hodín a problémy žiakov riešia aj cez víkendy a po večeroch. Čo je však dôležité, majú plný servis.

Inzercia

Príprava na hodinu a obsah vzdelávania sú predpripravené sieťou pre každý ročník a každý predmet zvlášť. Plus sú neustále aktualizované ich vlastnými odborníkmi – samozrejme, všetko založené na dátach. Učitelia v celej sieti učia to isté a rovnakým spôsobom v každej škole. Začínajúci učitelia na hodinách používajú stopky, aby presne dodržiavali plány. Ultimátnym cieľom je, aby bol žiak opätovne zaujatý každých 45 sekúnd.

V SA neučia učiteľov plávať hodením do temných vôd triedy, ako je to zvykom inde. Od učiteľov sa neočakáva, že prídu a budú vedieť, čo a ako učiť. Za kurikulum sú zodpovední spomínaní odborníci – učitelia sú zodpovední „len“ za správne odovzdanie vedomostí, zaujatie pozornosti a manažment triedy. A vďaka celému tomuto servisu, extra vzdelávaniu a spätnej väzbe zvládne učenie na SA aj mladý človek bez toho, aby musel absolvovať 5 rokov štúdia na pedagogickej fakulte. Jediné, čo potrebuje, je odhodlanie a chuť sa učiť, ako učiť.

Školské uniformy a povinný šach

Jednou z najdôležitejších vecí, ktorej sa venuje na SA pozornosť pri učení učiteľov, je manažment triedy. To je v triedach, kde je drvivá väčšina žiakov Afroameričanov a z chudobných rodín, kľúčový faktor. Vzhľadom na to, že ide o veľmi živé deti, ktoré nie sú zvyknuté na pravidlá a poriadok, život na školách je pomerne striktne organizovaný. Prvým prikázaním je pre učiteľov v triedach presne a jasne stanovovať očakávania. A to dokonca aj pre také jednoduché veci ako presun žiakov na koberec, pobalenie si vecí alebo sedenie na koberci.

Pri poslednom menovanom musia deti byť v pozícii „magic five“. To znamená položené ruky, preložené nohy, rovný chrbát, oči sledujú učiteľa a uši ho počúvajú. Tieto čakávania sú následne posilňované pravidelným pripomínaním, chválením za ich dodržiavanie alebo karhaním za ich porušovanie – rozdávajú sa žlté a červené karty. Všetci žiaci v školách musia nosiť uniformy. A ak náhodou prídu deti s ponožkami nesprávnej farby, obrátia ich na päte a pošlú domov.

Samotné vzdelávanie v škole je špecifické tým, že deti trávia v škole viac času – okrem iného aj soboty doobeda – a dôkladne sa venujú základným gramotnostiam ako čítanie, písanie a počítanie. No zároveň majú oveľa viac hodín odborných náuk, športu, hudby, umenia a povinný šach.

Najdôležitejšou črtou kultúry na školách sú vysoké očakávania na vzdelanie žiakov. V SA sú žiaci obklopení dospelými ľuďmi, ktorí v nich úprimne veria a robia všetko preto, aby dosiahli čím najlepšie výsledky. Nenájdete nikoho, kto by ich podceňoval alebo ospravedlňoval za to, že pochádzajú z chudobných rodín.

Súčasťou kultúry na škole je aj „gamifikácia“ vyučovania. To znamená, že učenie a dosahovanie výsledkov sa pre deti stáva hrou, v ktorej sa snažia byť čo najlepší. SA dokázala v triedach nastaviť kultúru, v ktorej nie je najväčší macher ten, kto rebeluje, ale ten, kto sa najlepšie učí.

Vďaka štandardizovanému manažmentu tried dokážu udržať poriadok aj neskúsení učitelia, a to vo veľkých triedach s počtom žiakov okolo 30. SA zvolila takéto veľké triedy kvôli ich ekonomickosti – ušetrené peniaze následne investuje do výbavy a čistoty učební či do platov učiteľov.

A sieť škôl nemá peniaze na rozhadzovanie: z verejných zdrojov dostáva v priemere o 5000 USD ročne na žiaka menej ako verejné školy. Cieľom všetkých týchto pravidiel však nie je len ušetriť a pomôcť začínajúcim učiteľom. V prvom rade je cieľom vytvoriť v triedach bezpečné a pokojné prostredie, kde môžu deti následne ľahko prijímať nové vedomosti. To je presný opak toho, čo sa deje na verejných školách, kde si učitelia nevedia dať rady s divokými triedami. Tento poriadok v správaní sa je na SA dopĺňaný absolútnou kultúrou čistoty a dbania na detaily. Od voňavých záchodov cez upravené a stále aktuálne nástenky až po nulovú toleranciu k čiernym fľakom na gumenej podlahe od tenisiek.

Niektorí kritici SA poukazujú práve na tieto prísne pravidlá a označujú paternalistickú kultúru školy za nevhodnú pre deti. Títo kritici sa však nezhodnú s jednou skupinou ľudí – samotnými rodičmi detí. Sú to totižto práve oni, ktorí explicitne označujú poriadok, bezpečie a pokoj na školách za jeden z najdôležitejších faktorov, prečo tam posielajú svoje deti.

Dopyt značne prekračuje ponuku. V jeden školský rok prišlo do siete Success Academy 17-tisíc prihlášok, pričom mali len 3-tisíc voľných miest. Ťažko hľadať lepší znak úspešnosti školy.

A najdôležitejšie je, že tento úspech nie je založený na dokonalých riaditeľoch, superšikovných učiteľoch alebo nadaných deťoch – všetko parametre, ktoré sa ťažko replikujú a škálujú. Nestojí za ním ani dokonalé ministerstvo školstva a úradníci v pedagogických ústavoch.

Tento úspech je výsledkom podnikateľa – inovátora, ktorý mal víziu inak manažovanej a organizovanej školy. Výsledkom je model, ktorý sa dá replikovať a prináša výsledky. Teda niečo, na čo sme na trhu zvyknutí, ale v školstve to dlhodobo chýba.

Odporúčame