Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Komentáre a názory
11. august 2020

Kríza v Bielorusku

Čo vidí demonštrant z Minska, keď sa pozerá na Západ

Spravodlivý hnev Bielorusov naráža na geopolitiku.

Čo vidí demonštrant z Minska, keď sa pozerá na Západ

Protesty v Minsku v pondelok 10. augusta. Foto: TASR/AP/ Sergei Grits

Po zjavne zmanipulovaných prezidentských voľbách sa v Bielorusku už druhý deň konajú početné protesty, na ktoré režim reaguje tvrdou represiou. Tisícky ľudí boli zadržaných, desiatky boli počas stretov s bezpečnostnými zložkami zranení a objavili sa aj správy o jednom mŕtvom demonštrantovi.

Hoci demonštranti zatiaľ nezačali útočiť na vládne budovy, ako to bolo počas ukrajinského Euromajdanu, situácia v krajine je aj tak napätá a ďalší vývoj nejasný.

Zaujímavé je sledovať, ako Alexander Lukašenko po voľbách zmenil pozíciu. Pred nimi sa už nejaký čas snažil o ústretovejšiu politiku voči EÚ, a keď ešte niekoľko dní pred hlasovaním hovoril o hrozbe destabilizácie krajiny, ukazoval pri tom nepriamo na Rusko. 

Dnes, keď Putin uznal jeho volebné víťazstvo, tvrdí, že protesty sú riadené z Poľska, Česka či Veľkej Británie, a zdá sa, že definitívne stavil na Kremeľ. Deje sa tak to, čo sa dalo očakávať. Lukašenko voľby sfalšoval a proti vzbúrenej ulici brutálne zasiahol. Spravodlivý hnev a entuziazmus Bielorusov však neúprosne naráža na geopolitiku.

Len ťažko sa dá predstaviť, že by Rusko vývoj v pre neho takej strategickej krajine, ako je Bielorusko, nechalo plynúť samospádom. V Moskve majú panický strach z farebných revolúcií, a ak by Lukašenko nebol schopný situáciu ustáť, určite by sa pokúšali dostať krajinu pod kontrolu inými cestami. Napríklad prostredníctvom bieloruskej armády. Viacerí znalci regiónu už pred voľbami na tento scenár upozorňovali, s tým, že bieloruskí a ruskí generáli majú k sebe výrazne bližšie ako Lukašenko s Putinom. 

Toľko kritizovaní politici strany PiS sú dnes väčšími kritikmi pošliapavania ľudských a politických práv v Bielorusku ako zvyšok európskeho establišmentu.  Zdieľať

Zároveň keď sa demonštranti z Minska pozrú k susedom na Ukrajinu, kde bol pred siedmimi rokmi zvrhnutý prezident Janukovyč, nevidia len jednoznačne optimistickú perspektívu. Ukrajina prišla o Krym a Donbas, je chudobnejšia ako Bielorusko a ani jej integračné ambície smerom k Západu sa nenaplnili tak, ako demonštranti z kyjevského Majdanu dúfali. 

Inzercia

Ani pohľad na Západ však nie je pre nahnevaných Bielorusov príliš povzbudivý. USA sa z Európy sťahujú a EÚ je zahĺbená do svojich vlastných problémov. Bojuje s pandémiou a jej ekonomickými následkami, rieši Brexit a jej reakcia sa zatiaľ nesie skôr v znamení slovných deklarácií a solidárnych gest. 

Výnimkou je Poľsko, ktoré má k tomuto regiónu tradične silné väzby. Poľský premiér požiadal o zvolanie mimoriadneho summitu a poľskí politici bez ohľadu na stranícke tričká sa k dianiu v Minsku vyjadrujú najintenzívnejšie a najostrejšie. Sme tak svedkami celkom zaujímavého paradoxu. Toľko kritizovaní politici strany PiS sú dnes väčšími kritikmi pošliapavania ľudských a politických práv v Bielorusku ako zvyšok európskeho establišmentu. 

Či sa však poľský tlak výraznejšie premietne do postoja Únie, je otázne. Angela Merkelová je zakliesnená v lobistických záujmoch nemeckých priemyselníkov a časti politikov SPD, ktorí majú silný záujem na normalizácii vzťahov s Ruskom. Aj francúzsky prezident Macron chce tieto vzťahy resetovať. Juh Európy zase žije svojimi najmä ekonomickými problémami a dianie na východ od Poľska ho zaujíma len málo. 

Bieloruskí demonštranti, ktorí sa snažia zvrhnúť Lukašenkovu diktatúru, však potrebujú od Západu jasný signál, akú majú perspektívu, ak sa im to podarí. Potrebujú zrozumiteľné a vierohodné garancie. Bezpečnostné, politické aj ekonomické. 

Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by sa EÚ chystala k takejto aktívnej politike rozhýbať. Samozrejme, prekvapenie v tomto smere sa vylúčiť nedá a bolo by viac ako žiaduce. 

 

Odporúčame