Sviečkami proti totalite

"Pri jednej príležitosti mi Ján Čarnogurský povedal, že dostal list od M. Šťastného, v ktorom mu navrhol, či by sme nechceli zorganizovať manifestáciu v Bratislave a tak sa pridať k protestným akciám pred veľvyslanectvami. Ján sa hneď pre túto myšlienku nadchol a dodal, že do toho treba ísť. Ak sa mám priznať, ja som bol opatrnejší. Zdal sa mi to príliš veľký skok v tom, čo sme dovtedy robili. Odrazu verejná manifestácia. Potreboval som nejaký čas na to, aby som sa s myšlienkou vnútorne stotožnil. Za niekoľko dní sa mi to uležalo a uvedomil som si, že niečo takéto by bolo treba skutočne urobiť," hovorí o Sviečkovej manifestácii jeden z jej hlavných organizátorov František Mikloško. 25. marca si pripomíname 20. výročie udalosti, ktorá sa zaradila medzi najvýznamnejšíe verejné prejavy odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu a v istom zmysle predznamenala aj jeho o rok a pol neskorší pád. (vnútri aj archívne audio a video)

Manifestáciu pred dvoma desaťročiami zorganizovali ľudia pochádzajúci z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Hlavným popudom bol list emigranta Mariána Šťastného, bývalého hokejistu a jedného zo štyroch výkonných podpredsedov Svetového kongresu Slovákov. List ukrytý vo švajčiarskej čokoláde bol doručený Jánovi Čarnogurskému a obsahoval návrh, aby sa Slovensko pokojnou demonštráciou proti náboženskej neslobode pripojilo k podobným akciám plánovaným pred veľvyslanectvami ČSSR vo svete. Členom tajnej Cirkvi sa myšlienka zapáčila. Postupom časa sa pre ňu podarilo získať viacero náboženských spoločenstiev a takisto aj jednoznačný súhlas biskupa Jána Ch. Korca. Oficiálnym zvolávateľom komunikujúcim s úradmi sa stal František Mikloško, medzi hlavné osobnosti manifestácie patrili aj spomínaní Marián Šťastný a Ján Čarnogurský, taktiež Vladimír Jukl, Silvester Krčméry, Július Brocka, Anton Hlinka, Ladislav Stromček a Rudolf Fiby.

Situácia sa mierne upravila, keď sa organizátori 23. marca dozvedeli, že demonštrácie sa vo svete nakoniec neuskutočnia. Vo Švajčiarsku sa totiž protest nestihol vopred úradne zaregistrovať a ostatné krajiny už do toho bez Švajčiarska ako jedného z organizátorov ísť nechceli. Slovensko tak zostalo osamotené, no rozhodlo sa pokračovať. F. Mikloško na to neskôr spomínal takto: "Správu som chápal ako istý šok. V danej chvíli som mal pocit, že sme v tom ostali sami. Neskoršie sa to ukázalo ako prozreteľnostné, lebo domáca propaganda by bola charakterizovala manifestáciu ako riadenú zo zahraničia, čo, samozrejme, nebola pravda. Aj keď podnet prišiel zo Západu, všetko ostatné bolo domácou záležitosťou."

Počas príprav sa od hovoreného prejavu počas demonštrácie upustilo, nakoľko by ju úrady mohli zatknutím rečníka predčasne ukončiť, ako forma protestu sa dohodla iba horiaca sviečka a tiché modlitby. Medzi požiadavky demonštrujúcich patrilo vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplná náboženská sloboda a tiež dodržiavanie ľudských práv, čím pôvodne náboženské podujatie získalo aj širší občiansky rozmer. Plagáty vyzývajúce na pokojnú demonštráciu sa roznášali na celé Slovensko, niekde sa ich podarilo umiestniť aj na verejné priestranstvá. Objavili sa aj v bratislavských kostoloch, na jeden z nich tu niekto pod výzvu veľkými písmenami dopísal: "Kto čaká, že mu iní vydobyjú slobodu, nie je jej hoden."

Režim na síce nemalý (manifestovalo podľa rôznych údajov celkovo 8000 až 10000 ľudí), ale pokojný protest však reagoval násilím, rozohnal ho vodnými delami a mnohých jeho účastníkov zatkol a vyšetroval. Do bratislavských ulíc bolo proti demonštrantom vyslaných približne 1000 príslušníkov ZNB (Zboru národnej bezpečnosti). F. Mikloško, J. Čarnogurský, V. Jukl, S. Krčméry a biskup J. Korec boli strážení a vypočúvaní buď na polícii alebo doma a k manifestácii sa nemohli pripojiť.

Demonštrácia vyvolala široký ohlas vo svete, o udalosti písali americké The New York Times, The Washington Post, Chigago Tribune, západonemecký Die Welt ("Brutálny zásah československej polície proti pokojným, iba sviečkami vyzbrojeným účastníkom manifestácie rozbil mnohé ilúzie."), rakúske Die Presse, Kurier ("Pražský režim je nepoučiteľný, tvrdý a dogmatický. Zároveň to musí byť veľmi slabý režim, ktorý sa domnieva, že proti slabým musí zasahovať silou.") a mnohé ďalšie. Podobne aj britské noviny Financial Times: "Bezprostredná manifestácia v Bratislave zrejme prekvapila československé úrady aj mnohých Čechov. Za minulých dvadsať rokov na Slovensku totiž neexistovala otvorená opozícia proti vládnym úradom. Ale osemdesiat percent z piatich miliónov z celkového počtu obyvateľstva tvoria katolíci a v posledných rokoch stúpa na Slovensku počet podzemných katolíckych spoločenstiev v dôsledku toho, že československé úrady neustále potláčajú náboženskú slobodu."

Dnes sa odborná verejnosť zhoduje v tom, že demonštrácia prispela k pádu komunistického režimu. "Udalosť bola jedným z katalyzátorských prvkov odrážajúcich jednak prehlbujúcu sa krízu komunistickej totality, jednak rast občianskej odvahy - zatiaľ však iba malej skupiny spoločnosti. Bola jedným z predstupňov smerujúcich k zásadným spoločenským zmenám, ktoré začali u nás prebiehať takmer o dva roky neskôr." hovorí historik Ivan Kamenec. Róbert Letz ju zaraďuje do reťaze viacerých náboženských aktivít ako boli napr. masové púte, zhromaždenie na Velehrade v roku 1985 alebo petičné akcie, pričom "jedinečnosť tejto udalosti vidím v tom, že išlo o prvé takéto verejné manifestovanie náboženských a občianskych práv na Slovensku od rokov 1968 - 1969. Muselo uplynúť dlhých dvadsať rokov sterilnej normalizácie, plnej obáv a kompromisov, aby ľudia precitli, zhodili zo seba strach a ukázali sebe i svetu skutočnú tvár komunistického systému. Sviečková manifestácia u nás pomohla otvoriť bránu novembru 1989."


Reportáž Antona Hlinku, Hlas Ameriky, 25. 3. 1988.

Pieseň Ivana Hoffmana: Nech je s vami Pán..., 3. 4. 1988.

Tohtoročné oslavy 20. výročia organizované Fórom kresťanských inštitúcií, Nadáciou Konrada Adenauera, Občianskym združením Hlbiny, Ústavom pamäti národa, Mestom Bratislava a Nadáciou sv. Vojtecha v Krefelde sa konajú v Bratislave 25. marca. Program osláv nájdete TU.

Lukáš Obšitník

Zdroj a bližšie informácie na www.svieckovamanifestacia.sk; Šimulčík, J.: Čas svitania. Sviečková manifestácia - 25. marec 1988, Vydavateľstvo Michala Vaška 2003

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo