Blog 07. august 2020

Alfred Kinsey: Ponurý príbeh sexuálneho revolucionára

Erik Dujava
Erik Dujava
O mužovi, ktorý zmenil pohľad spoločnosti na sexualitu.
O mužovi, ktorý zmenil pohľad spoločnosti na sexualitu.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Erik Dujava

Alfred Kinsey: Ponurý príbeh sexuálneho revolucionára

V roku 2019 pri príležitosti 50. výročia Stonewallských nepokojov bolo päťdesiat Američanov uvedených do National LGBTQ Wall of Honor v New Yorku. Medzi touto smotánkou, medzi vyhlásenými „pioniermi, priekopníkmi a hrdinami“ sa ocitol aj profesor biológie a sexuológ Alfred Kinsey. Niet divu, že homosexuálne hnutie „blahorečilo“ Kinseyho, pretože aj v tomto prostredí zanechal výraznú stopu. Pozrime sa však bližšie na to, čo za vzory nám dnes často predkladá naša popkultúra.

Alfred Kinsey v polovici 20. storočia nahliadol do skrinky, ktorá bola dovtedy posvätná. Tou skrinkou bola ľudská sexualita. Kinsey bol spolu s Margaret Maedovou či Clarence Gamblom sexuálnym revolucionárom. Títo revolucionári nielenže skúmali zákutia sexuality, ale presadili to, aby sme zanechali staré konvencie a ohlásili nám novú morálku. 

Pre lepšie pochopenie Kinseyho revolúcie a jeho zvláštneho zaujatia sexom je potrebné nahliadnuť do detstva a mladosti samotného revolucionára. Alfred Kinsey pochádzal z kresťanského metodistického prostredia, v ktorom sa dával dôraz na povinnosti a morálku, kým radosť z viery a vedomie Božej lásky boli druhoradé. Kinsey nemal dobrý vzťah so svojim autoritatívnym otcom. Na otcovo želanie a proti vlastnej vôli sa prihlásil sa na štúdium na Stevens Institute. Neskôr sa však otcovej autorite vzoprel a odišiel študovať biológiu, pričom v dospelosti  sa stal uznávaným biológom a odborníkom na hmyz. 

Mladý Kinsey bol síce veľmi zodpovedný, svedomitý, morálne aj nábožensky poctivý, no vo vnútri trpel rozporom medzi prísnymi požiadavkami zvonku a vlastnými sexuálnymi želaniami a závislosťami. Krátko na to, čo nastúpil na štúdium biológie, sa musel rozísť s finančnými príspevkami od otca. Kinsey sa však nerozišiel iba s otcovskou autoritou, ale aj so všetkým, čo ju reprezentovalo - s kresťanstvom, s tradíciami a s morálnymi predpismi, hlavne v oblasti sexuálnej etiky. 

V Kinseyho ponímaní bolo náboženstvo iba niečo pokrytecké a represívne, a toto presvedčenie ho sprevádzalo po celý život. Istý Kinseyho spolupracovník spomína, že „Kinsey sa prejavoval nielen ako neveriaci, ale ako antiveriaci.“ A tak v jeho živote jeden extrém predchádzal extrému druhému. Od života v rigoristickom puritanizme po totálnu sexuálnu neviazanosť, kde bolo takmer všetko dovolené. 

Táto neviazanosť mala často zvrátené podoby. Hoci bol Kinsey oficiálne ženatý, jeho žena mu musela tolerovať jeho homosexuálne vzťahy. Kinsey si zamiloval nudizmus, filmovanie vlastných sexuálnych praktík a detailné rozhovory o sexe so svojimi študentami (hlavne chlapcami). V roku 2004 vyšiel o Kinseym životopisný film, v ktorom diváka môže zaraziť napríklad scéna, v ktorej Kinsey dovolí svojej manželke, aby sa vyspala s jeho homosexuálnym partnerom, ktorého omrzel sex iba s mužmi. Pre Kinseyho bolo manželstvo skôr spoločenskou konvenciou a sex iba vyjadrením vlastných túžob. Nie je potrebné, aby sa sex spájal s láskou. Sexuálna rozmanitosť je preto priam žiadúca. 

Vo filme Kinsey (2004) si zahral postavu známeho sexuológa herec Liam Neeson a postavu Kinseyho manželky Clary herečka Laura Linney. Foto - madeinatlantis.com

V polovici 20. storočia sa spoločenský étos v Amerike ešte prikláňal k judeokresťanskému chápaniu sveta a jeho hodnotám. Čoskoro sa však tento étos mal zmeniť. Alfred Kinsey sa k práci sexuológa dostal v polovici 30. rokov minulého storočia, keď radil manželským párom. Kinsey zistil, že ľudská sexualita je málo prebádané územie a tak sa pustil do rozsiahleho prieskumu, v ktorom vyspovedal tisíce mužov a žien. Bola to na tú dobu nevídaná sonda, ktorá odhalila najtajnejšie sexuálne túžby a pocity mnohých Američanov a pri ktorej sa odkrývali (a aj búrali) mnohé tabu. 

Za zmienku však určite stojí fakt, že Kinseyho prieskumná operácia bola financovaná  Rockefelerovou nadáciou. A dobré je pripomenúť aj slová Kinseyho životopisca Jonathana Hardyho, že „Kinsey nerobil výskum iba z pozície nestrannej vedy, ale aj kvôli posunu vo vnímaní sexuálnej morálky.“ 

V roku 1948, v roku červenej revolúcie v Československu, sa v Spojených štátoch započala iná revolúcia. Kinsey vydal knihu s názvom Sexual Behavior in the Human Male, ktorú o pár rokov nasledovala ženská verzia Sexual Behavior in the Human Female. Išlo o hutné, 800-stranové publikácie, ktoré okamžite vzbudili veľkú pozornosť, rozpaky, šok aj odmietanie. Iba prvá zo zmienených kníh mala v tej dobe predajnosť takmer pol milióna výtlačkov. 

Kinsey sa stal populárnou osobou. V roku 1953 sa objavil na titulnej strane mazagínu Time s poznámkou, že „tento muž sa stal objaviteľom záhad sexuality, podobne ako bol kedysi Kolumbus v objavovaní Ameriky.“ No konzervatívne kruhy ním vôbec neboli nadšené a jeho prvú knihu o mužskej sexualite zaradili do zoznamu najdeštruktívnejších kníh 19. a 20. storočia vedľa Komunistického manifestu a Mein Kampfu.

Kinseyho výskumné metódy sú dodnes predmetom diskusií a sporov. Hoci Kinseyho blízky spolupracovník Paul Gebhard potvrdil správnosť výskumu, kritici (medzi nimi napr. Dr. Judith Reisman) upozorňujú na to, že Kinsey manipuloval s číslami a prichádzal ku chybným záverom. Prejavilo sa to napríklad v otázke homosexuality: Kinsey zistil, že v americkej populácii sa vyskytuje približne 10% homosexuálov a až 37% mužov malo homosexuálnu skúsenosť. 

V Kinseyho výskume však z 5 300 mužov bolo až 1 400 odsúdených sexuálnych delikventov a niekoľko stoviek mužských prostitútov. A na základe výskumu z 80. a 90. rokov sa prišlo na to, že iba 1% mužov má homosexuálnu orientáciu, kým 2 až 3% mužov malo niekedy homosexuálnu skúsenosť. Niektorí však dodnes používajú rozprávku o 10% homosexuálov v populácii ako dôkaz toho, že homosexualita je normálna a prirodzená.

Ďalšie nezrovnalosti sa objavili v Kinseyho číslach o sexuálnych hriechoch Američanov. Podľa Kinseyho štúdie 69% amerických mužov navštevuje prostitútky a 50% má problémy s neverou. O pár rokov však tieto údaje spochybnila štúdia manželov Kronhausenových, ktorá prišla k oveľa nižším číslam.

Obálka knihy Sexual Behavior in the Human Male z roku 1948. Foto - wikipedia.com

Desivý je jeho výskum mužskej pedofílie, pri ktorom si pomáhal rozhovormi s vari najväčšími sexuálnymi delikventami tej doby: anonymným mužom s prezývkou pán Green a nacistom Fritzom von Balluseck. Obidvaja zneužili stovky detí a Kinseymu poslúžili na prieskum do duše pedofilov. A nielen to. Donald DeMarco a Benjamin Wiker v knihe Architekti kultúry smrti píšu, že „Kinsey celkom otvorene obhajoval legalizáciu sexu dospelého s dieťaťom.“ Nie je preto žiadnym prekvapeným, že na Kinseyho sa neskôr odvolávala americká organizácia NAMBLA (North American Man/Boy Love Association), ktorá obhajuje práva pedofilov.

Ďalšou temnou stránkou Kinseyho práce je samotný spôsob fungovania jeho výskumného inštitútu, ktorý založil. Ďalší Kinseyho životopisec James Jones píše, že „jeho spolupracovníci a ich manželky si vytvorili vlastnú sexuálnu utópiu, kde nikto nebol spútaný staromódnymi a despotickými sexuálnymi tabu.“ Jones dodáva, že „Kinsey nariadil, že vo vnútornom okruhu priateľov môžu mať ľubovoľne sex muži medzi sebou, môžu si voľne vymienať svoje ženy a ženy taktiež môžu súložiť s kýmkoľvek podľa vlastnej chuti.“

Alfred Kinsey bol revolucionárom, no nie v pozitívnom slova zmysle. Jeho myšlienky a pochybné výskumy prispeli k tomu, že sa sexuálna morálka dostala na šikmú plochu. Kinsey bol inšpiráciou pre mnohých, aj pre mladého Hugha Hefnera, ktorý sa stal nielen zakladateľom a vydavateľom magazínu Playboy, ale aj nositeľom novej „oslobodzujúcej“ sexuálnej morálky a promiskuity. Zaujímavé je to, že podobne ako Kinsey, aj Hefner pôvodne vyrastal v zbožnej, konzervatívnej až puritánskej rodine. 

Nuž, nositelia ideológii neraz prechádzajú konverziou z jedného extrému do druhého. Apologéti a propagátori sexuálnej revolúcie naďalej znižujú a znižujú hranice toho, čo je v sexe ešte dovolené. 

Zdroje
Demarco/Wiker: Architekti kultúry smrti. 2011
Jones, J: Alfred Kinsey, Life. 1997
https://en.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kinsey
Secret History: Kinsey´s Paedophiles https://www.youtube.com/watch?v=UVC-1d5ib50
The Kinsey Syndrome - Full Documentary (https://www.youtube.com/watch?v=aJ0JQGoAz4w)

Titulný obrázok
https://en.wikipedia.org/wiki/Alfred_Kinsey

 

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0