Odporučiť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
05. august 2020

Výbuchy v Bejrúte

Bolo to ako atómovka, hovoria svedkovia explózie

Dva výbuchy, ktoré nastali v utorok večer, bolo cítiť až na 234 kilometrov vzdialenom Cypre. Podľa jordánskych seizmológov mal výbuch intenzitu rovnajúcu sa zemetraseniu s magnitúdou 4,5.

Bolo to ako atómovka, hovoria svedkovia explózie
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Dva výbuchy, ktoré nastali v utorok večer, bolo cítiť až na 234 kilometrov vzdialenom Cypre. Podľa jordánskych seizmológov mal výbuch intenzitu rovnajúcu sa zemetraseniu s magnitúdou 4,5.

Výbuchy v bejrútskom prístave, ktoré nasledovali v utorok krátko po 18. hodine miestneho času tesne po sebe, si vyžiadali viac ako sto obetí na životoch a vyše 4 000 zranených. Informovala o tom v stredu agentúra AFP s odvolaním sa na údaje libanonského Červeného kríža.

Explózie, ktoré otriasli celým mestom, vyvolali v uliciach paniku a chaos. Poškodené sú aj miestne nemocnice, ktoré sú plné zranených. Mnohých pacientov previezli preto z Bejrútu do iných miest. Červený kríž vyzval na bezodkladné darovanie krvi. Spravodajský portál L'Orient-Le Jour informovali, že v stredu v Bejrúte spustia prevádzku aj troch poľných nemocníc.

V celom meste i krajine sa zdvihla vlna solidarity, ľudia si navzájom pomáhajú pri pátraní po nezvestných príbuzných či priateľoch, poskytujú strechu nad hlavou tým, ktorých domy v Bejrúte boli výbuchmi vážne poškodené, lekári otvorili svoje ambulancie a ošetrujú ranených.

V dôsledku výbuchu a tlakovej vlny sa fasády budov blízko prístavu zrútili. Bytové domy a kancelárske budovy sú poškodené v celom meste. Škody na svojich budovách hlási aj viacero zahraničných zastupiteľstiev vrátane ruského a fínskeho. Priestory v tejto zóne si prenajímala aj slovenská diplomacia. Aj v nej došlo k materiálnym škodám.

Otrasy pocítili aj v cyperskom hlavnom meste Nikózia, vzdialenom od Bejrútu 250 kilometrov. Zranenia utrpeli zamestnanci ruskej, belgickej, holandskej i nemeckej ambasády, ktoré sídlia v blízkosti prístavu. Občania Slovenska nie sú medzi obeťami či zranenými utorkových mohutných výbuchov v prístave libanonského hlavného mesta Bejrút.

Na snímke z videa ľudia kráčajú ulicou po explózii v Bejrúte. 

Dym stúpa ulicou po explózii.

Civilisti vynášajú obeť.

Bejrút v ruinách

K výbuchom došlo v rušnej štvrti Hamrá, spôsobili rozsiahle materiálne škody najmä v oblasti prístavu. Libanonské médiá zverejnili snímky ľudí uväznených v troskách, niektorých zakrvavených. Korešpondent AFP z miesta výbuchov uviedol, že každý obchod v tejto obchodnej štvrti zostal poškodený, taktiež mnoho áut je zničených. Na ulici bolo podľa neho mnoho zranených vrátane detí, mnohí sa ponáhľali do blízkej nemocnice.

Predpokladá sa, že počet obetí ešte stúpne, keďže záchranári ešte neprehľadali trosky všetkých zrútených a poškodených budov. Podľa agentúry TASS v Libanone boli večer problémy s internetovým pripojením. Zatiaľ nie je jasné, či to súvisí s explóziami v bejrútskom prístave.

Bejrút bol vyhlásený za oblasť katastrofy a libanonský prezident Michel Aún navrhol, aby sa v ňom na dva týždne zaviedol výnimočný stav. Rada obrany štátu odporučila, aby na poriadok v meste dozerala armáda. Zatiaľ nie je jasné, čo výbuchy spôsobilo, i keď podľa libanonskej televízie LBC International k výbuchom došlo údajne počas zváračských prác.

Vyšetrovanie výbuchu sa už začalo

Pokiaľ ide o príčinu výbuchov, z Libanonu zatiaľ prichádzajú protichodné správy: najprv sa explózie pripisovali požiaru v sklade s pyrotechnikou, neskôr sa objavila verzia, že výbuchy spôsobili zhabané „vysokovýbušné materiály“. Americký prezident Donald Trump výbuch pripísal útoku, hoci televízia CNN informovala, že samotní libanonskí predstavitelia výbuchy za útok neoznačujú.

Očití svedkovia uvádzajú, že najmä druhá explózia bola veľmi silná a nad miestom výbuchu sa vytvoril oblak v tvare hríba. „Bolo to ako atómová bomba,“ uviedol podľa agentúry AFP nemenovaný obyvateľ Bejrútu, ktorý to sledoval z balkóna svojho bytu. Dodal, že tlaková vlna ho potom hodila do vnútra bytu.

من زاوية اخرى انفجار بيروت و قوة العصف

Uverejnil používateľ ‎ستيفن نبيل :: Steven Nabil‎ Utorok 4. augusta 2020 Zdieľať

Riaditeľ libanonskej tajnej služby Abbás Ibráhím už v utorok večer uviedol, že v mestskom prístave, v ktorom došlo k obrovskej explózii, boli skladované zhabané výbušné materiály.

Informáciu potvrdil aj libanonský premiér Hasan Dijáb, podľa ktorého sa v prístavnom sklade v Bejrúte nachádzalo asi 2 750 ton dusičnanu amónneho. Dijáb podľa svojho hovorcu označil za neprijateľné, že „2 750 ton dusičnanu amónneho bolo v sklade šesť rokov bez toho, aby boli prijaté preventívne opatrenia“. Premiér Dijáb vo svojom prejave tiež avizoval v blízkej dobe zverejnenie nových faktov o „tomto nebezpečnom sklade“.

Dusičnan amónny je biela kryštalická látka používaná ako poľnohospodárske hnojivo, dezinfekčný prostriedok vody a vďaka svojim oxidačným vlastnostiam aj v pyrotechnike. Dusičnany amoniaku sú tiež používané na úpravu rýchlosti detonácie iných výbušnín.

Libanonský premiér Hasan Dijáb v noci na stredu žiadal vytvoriť komisiu, ktorá by zistila príčiny a prešetrila okolnosti výbuchov, informovala v stredu televízia al-Džazíra. Prvé výsledky vyšetrovania majú byť známe do piatich dní. Dijáb žiada pre vinníkov za výbuchy prísne tresty. Súčasne požiadal o pomoc všetky krajiny, ktoré „sú priateľmi a bratmi Libanonu a majú ho radi“, aby „stáli po našom boku a pomohli nám zaceliť tieto hlboké rany“.

Výbuchy sa odohrali v čase, keď Libanon čelí najhoršej hospodárskej a politickej kríze za posledné desaťročia, ktorá takmer polovicu obyvateľstva zanechala v chudobe. Krajina s tretím najväčším dlhom na svete zápasiaca s hyperinfláciou „de facto“ bankrotuje.

Okrem ťažkostí, ktoré ekonomike spôsobila pandémia koronavírusu, hnev voči korupcii a nespokojnosť prinútil ľudí v krajine vyjsť do ulíc a protestovať. Ľudia prišli o svoje celoživotné úspory, majú nedostatok jedla, pohonných hmôt či obmedzený prístup k elekrickej energii.

Škody po masívnych výbuchoch v bejrútskom prístave.

Inzercia

Ľudia pri zničenej čerpacej stanici.

Libanončan pomáha zranenému mužovi na ulici.

Ďalšia pomoc zranenému.

Ľudia evakuujú zraneného muža​.

Zástupcovia amerického rezortu obrany odmietli Trumpov výrok o „útoku“

Krátko po výbuchu agentúra TASS uviedla, že podľa televízie al-Hadas mohlo ísť o raketový útok. Takto však o tragédii v Bejrúte hovoril aj prezident USA Donald Trump počas brífingu v Bielom dome.

Traja predstavitelia amerického ministerstva obrany, ktorí odmietli byť identifikovaní, však pre televíziu CNN uviedli, že nevedia, o čom prezident hovoril, a nemajú informácie, ktoré by nasvedčovali, že mohutné výbuchy v libanonskom hlavnom meste Bejrút boli dôsledkom útoku.

Jeden zo zdrojov zdôraznil, že keby existovali náznaky, že išlo o útok, malo by to za následok automatické zvýšenie ochrany amerických vojakov a majetku USA v regióne. „Keď už pre nič iné, tak v obave z odvetných útokov,“ spresnil zdroj. „Nič z toho sa zatiaľ nedeje,“ dodal.

Trump v noci na stredu na brífingu v Bielom dome vyhlásil, že utorkové mohutné výbuchy v Bejrúte „vyzerali ako hrozný útok“.  Následne vysvetlil, že sa stretol s americkými generálmi, podľa ktorých výbuchy v bejrútskom prístave spôsobilo niečo ako bomba.

Pohľad na prístav.

Pomôcť Libanonu chce USA, EÚ i znepriatelený Izrael

Ponuky na pomoc adresovali Libanonu mnohé štáty sveta a organizácie ako Európska únia, Francúzsko, USA, Rusko, Turecko, viaceré štáty Perzského zálivu, ale aj Izrael, ktorý je technicky s Libanonom stále vo vojnovom stave. Najnovšie vyjadrila sústrasť pozostalým po obetiach aj Liga arabských štátov a prisľúbila Libanonu lekársku i humanitárnu pomoc. Jordánsko v Libanone zriadi poľnú nemocnicu, Egypt tak už urobil.

„Francúzsko je vždy na strane Libanonu a libanonského ľudu. Je pripravené poskytnúť pomoc; závisí len od libanonských úradov, aké potreby nám oznámia,“ napísal na Twitteri francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Yves Le Drian. Libanon bol do roku 1943 pod správou Francúzska. Krajina Galského kohúta spolu s Katarom, Irakom i Kuvajtom do Libanonu vyslali pomoc.

Z Francúzska majú priletieť do Libanonu dve lietadlá s desiatkami záchranárov, mobilnou záchrannou jednotkou a 15 tonami zdravotníckeho materiálu. Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by tak Francúzi mohli poskytnúť zdravotnú starostlivosť pre približne 500 ľudí. Francúzski vojaci, ktorí sa v Libanone nachádzajú v rámci mierovej misie NATO a OSN, pomáhajú na mieste už od utorka.

Americké ministerstvo zahraničných vecí je pripravené ponúknuť „všetku možnú pomoc“. V rovnakom zmysle sa vyjadril aj Irán. „Naše myšlienky a modlitby venujeme veľkému a nezlomnému ľudu Libanonu. Ako vždy, Irán je plne pripravený poskytnúť pomoc akýmkoľvek potrebným spôsobom. Zostaň silný, Libanon,“ uviedol v tweete minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf.

Izraelský minister obrany Benny Ganc aj minister zahraničných vecí Gabi Aškenazi ponúkli Libanonu zdravotnícku a humanitárnu pomoc. Aškenazi povedal, že nemá dôvod neveriť správam z libanonskej metropoly. Izrael je pritom s Libanonom technicky stále vo vojnovom stave. Agentúra AFP tiež pripomenula, že ponuka Izraela prišla po tom, ako sa v uplynulých dvoch týždňoch výrazne zvýšilo napätie medzi dvoma susednými štátmi. Izraelská armáda však v utorok večer vydala vyhlásenie, že „nastal čas dať konflikt bokom“ a pomôcť Libanonu.

Poľsko posiela do Libanonu približne 50 hasičov spoločne so štyrmi záchranárskymi psami a záchranným chemickým modulom. Český minister vnútra Jan Hamáček v stredu uviedol, že Libanon prijal ponuku, aby Česko vyslalo do Bejrútu tím 37 záchranárov a tiež pátracích psov.

Šéf slovenského rezortu diplomacie Ivan Korčok zaslal svojmu libanonskému rezortnému partnerovi Šarbilovi Wahbovi sústrastný telegram, v ktorom vyjadril úprimnú sústrasť pozostalým. 

Libanonské úrady zároveň informoval, že Slovensko je rovnako pripravené poskytnúť nevyhnutnú pomoc. „Dnes o 13.00 h sa uskutoční koordinačná porada s rezortom vnútra o možnostiach, ktoré má Slovensko v prípade možného vyslania akútnej humanitárnej pomoci, o ktorú požiadal Libanon svojím listom cez európsky krízový systém CECIS,“ uzavrel Korčok.

FOTO: TASR/AP

Odporúčame

Levy prichádzajú

Z našich kníh

Levy prichádzajú

Počas leta vám formou podcastov prinášame vybrané kapitoly z našich najúspešnejších kníh. Tento týždeň si môžete vypočuť kapitolu Európsky príbeh slovenskej kresťanskej demokracie z knihy Levy prichádzajú.